piatok, januára 31, 2014

Look like hell....

AAAhhh ľudia keby ste ma videli! Ležím už niekoľký deň v posteli, príšerne smrdím, chlpatiem, vlasy mám v takom príšerne zamotanom stave, že mám pocit, že im nebudú stačiť ani nožnice, obočie mi vypadá akoby som si vykopala Brežneva a nalepila si jeho obočie, totálne som sa upla na filmy o vesmíroch a mimozemšťanoch, prípadne na videá od astronautov z ISS(tie sú fakt dobré :D ) a snažím sa dokopať k tomu aby som konečne začala písať príbeh ktorý sa mi zrodil v hlave.... Vymyslela som toho už celkom dosť, ale vždy keď začnem písať, tak mi to proste neznie správne.....

Ale všeobecne, absolútne sa sama sebe nepáčim, nespoznávam sa a tak.... Potrebujem nakopať do svojho obrovského(a vzhľadom na to, že som už pridlho v tomto špinavom meste a vkuse len žerem, stále rastúceho) zadku a urobiť so sebou niečo! Neviem čo a už vóbec neviem ako, ale proste musím sa niekam pohnúť, spraviť zo seba človeka, dostať sa domov(rozumej Praha) a kurva začať existovať ako normálny človek....

Problémy ktoré som opisovala minule sa neriešia a ani nevyriešia sami. Aspoň, že ten jeden najhorší sa snaď urovnal príchodom mojich márnotratných krámov. 
Plus prišli nové, resp. staronové, napr. obsahujúce problémý s vzťahmi v rodine, súvisiace napríklad aj s absolútnym narušením mojho súkromia z čoho som doteraz v šoku a tak ďalej.... 


Čo sa mi ale nepáči najviac, sú moje myšlienky a pocity....
Viete, jedna z najhorších(alebo vo svetlých chvíľach nalepších) vecí na mojej osobnosti a povahe, je to, že cítim inak ako normálni ľudia. VŠETKY moje pocity sú stokrát silnejšie ako je bežné.... a tak keď som šťastná, tak je to to najväčšie šťastie aké si viete predstaviť(aj keď ide len o tie najmenšie drobnosti) a naopak keď som nešťastná, tak je to tá najväčšia a najhlbšia temnota, akú si vie asi len veľmi málo zo žijúcich ľudí predstaviť. A preto som sa postupom času naučila aspoň základné veci ovládať. Napríklad som absolútne musela vypustiť nenávisť.... takto silné pocity si nemožem dovoliť, pretože ma absolútne a totálne zžierajú zvnútra a sama neviem čo by som mohla urobiť, keby som im popustila uzdu.... A tak som sa vďaka tomu naučila rozoznávať veci ktoré mi nestoja za pozornosť a dovolilo mi to naplno sa venovať veciam ktoré mi robia radosť. Nemyslím to v žiadnom hippie zmysle... Ono tá temnota tu je, ale skor sa prejavuje chladom ku všetkému čo mi radosť nerobí. "Láska" mi samozrejme zostala ale tiež sú tu veci ktoré musím brzdiť. Konkrétna a absolútna láska k jedinej osobe je u mňa a to hlavne pre mňa absolútne nebezpečná, takže si na to dávam obrovský pozor a prvým pravidlom je nikdy nespať s človekom u ktorého by sa to mohlo prebudiť, čo sa mi až na jednu slabú výnimku vždy darilo.... To absolútno už dostane len jediný človek... alebo žiaden... 

Každopádne toto píšem preto, pretože som v sebe našla myšlienky a pocity ktoré väčšinou idú ruka v ruke s nenávisťou a mne sa to nepáči.... aj keď som len človek, toto do mojho života proste nepatrí.
Je to napríklad niečo prečo je asi najlepší názov zášť. Neviem to pomenovať inak.... 
Vytáča ma, že niekto z koho vplyvu som sa dva roky dostávala a trvalo to kým som sa opäť našla a vtedy úspešne postavila na nohy, žije v MOJOM meste a darí sa mu mať veci za ktoré ja bojujem už viac ako dva roky.... Nechcem mať tieto pocity, ten človek sa ma už roky nijak netýka, nemá a už nikdy ani nebude mať žiaden vplyv na moj život, proste sa nepoznáme, nič k nemu necítim, je to ako hociktorý človek ktorý teraz chodí po ulici a mňa by nemalo zaujímať čo má a ja nie... Veď to má ďalších milión ľudí. A to čo majú iní sa mňa proste netýka! Nikam ma to neposúva, ani mi to nič neberie... no proste prečo to cítim? 

Každopádne tieto myšlienky prišli a ja nemožem odohnať pocit, ako by som niečo prehrávala.... ako by sa plnila každá jedna vec ktorú mi kedy povedal a prečo som sa dva roky cítila ako úplný nikto.... Koniec koncov práve uvedomenie si, že nemá pravdu a spomienka na to kto naozaj som ma vtedy dostala späť a odrazila som sa od absolútneho dna....Dokázala som niečo, čo mi predtým pod jeho vplyvom prišlo nemožné. Tak prečo to dovolujem teraz ? Samozrejme bojovala som strašne dlho a aj keď sa zdá a vždy zdalo že zbytočne, nezastavilo ma to. Vždy som na niečo prišla, tak prečo dovolujem svojmu mozgu aby ma utopil v tomto? 
Psychologicky chápem prečo sa to deje, ale ja nechcem aby sa to dialo, čo znamená že by sa to diať nemalo.... chápete ma? 

Ale neviem čo mám spraviť preto aby som to zahnala, neviem čo mám spraviť aby som sa pohla, vobec netuším.... 
Všetci sú múdri a hovoria mi : nájdi si robotu, nájdi si frajera a ži normálny život ale pritom nikto z nich nežije život aký ja a ani život aký by som kedy chcela žiť ja. Nikto mi neporadí alebo nepomože tú robotu nájsť, iba mi hovoria aby som ju našla.... Ja chápem, že mi asi nemožu alebo nechcú pomocť, a majú na to právo a ja o to nikoho nežiadam, ale keď mi takéto veci hovoria, tak mi to príde ako keby som si ju nájsť nechcela, ako keby som chcela byť príživníkom a byť závislá na ostatných..... Ale nechcem, mňa to zabíja a snažím sa robiť všetko čo viem aby to tak nebolo a furt len dostávam facky. Som silná... Som dosť silná na to aby som to prežila.... Ale niekedy by som fakt proste chcela nemusieť deň čo deň bojovať, obrazne povedané, o život, a len si prísť domov(tak aby som aj naozaj mala pocit, že som doma) a riešiť povrchné hlúposti a malé radosti ako normálny, zdravý, slušný človek. Chcela by som sa niekedy ráno zobudiť s úsmevom a pocitom, že stojí za to, vstať a niečo robiť a nie len s pocitom "ach ne, už zase? Toš, čo si dnes pustím...?" 

A ešte by som chcela aby ma niekto zobral do posraného planetária a hvezdárne, z ktorých tu ani jedno není.... 

Takže tak... toto nejsom ja a ani nikdy nebudem..... Len kde do prdele som ? A kam si mám zavolať aby som prišla naspäť do svojho tela a vyhrala to čo si zaslúžim? 









piatok, januára 24, 2014

Panic Attacks

Keď sa začalo zdať, že môj život už nemôže byť zamotanejší a že to čo sa deje už je príliš aj na neviem ako multižánrový film, tak vyššie sily opäť vypočuli výzvu a veci sa zamotali takým spôsobom, že toto už by nerozmotal ani Harry Houdini.... 

Začnime tým čo sa v tomto momente vlastne zdá ako najväčšia malichernosť z toho všetkého aj keď je to sakramentsky podstatné a ja mám taký bordel v hlave, že som stále viac presvedčenejšia, že som prípad pre veľkú skupinu odborníkov. V Bohnicích... Ja bych to aj celkom brala vlastne. Viacero vecí by sa vyriešilo za mňa.... A mala by som stravu, bývanie, a drogy za lacáka.... Ešte bych si mohla aj pokecať teoreticky... 


Takže pravidelní čtenaři, určite postrehli v mnohých mojich článkoch, že tu často ohováram človeka ktorý podla mojej logiky sposobil moju najväčšiu životnú katastrofu v septembri v Mělníku a ja teraz skrz neho nemôžem(resp. nechcem? asi mi to nikto nezakázal...) navštevovat koncerty niekoľkých svojich najmilovanejších kapiel.... 

Minule mi ale nejak rupli nervy a celé som to na dotyčného vybalila cez facebook, a podľa všetkého absolútne nič nespravil, alebo si to aspoň nepamätá. A aj keď to virtuálne neviem posúdiť, ale podľa všetkého neklame.... Takže teraz sa cítim ako najväčšia Pani Piča na planéte, napriek tomu, že sa zdá, že dotyčný moje obvinenia berie celkom v pohode.... 
No a tak teraz vlastne vôbec netuším, že čo sa to tam vtedy udialo.... Už to vôbec nechápem, toto bola jediná vec ktorá tomu dávala zmysel a ja z toho šaliem..... 
Ďalšia vec je, celý môj vzťah k tomuto človeku... čo som si o ňom myslela a tak.... A čo teraz? To nejde len takto prepínať predsa.... No proste bordel v hlave najväčší! 

Ale poďme trošku pritvrdiť. 

Nedávno mi prišlo predvolanie na súd skrz exekúciu od nemenovaného operátora. Long story short: Pred rokmi mi ukradli mobil, prevolali mi mrte paušál, kým som to stihla zablokovať a následne si ma skrz moju snahu tento účet napriek všetkému zaplatiť pohadzovali z pobočky do pobočky a nikde tú platbu nechceli pridať.... Účet medzi tým samozrejme rástol, a keď už som na to nemala tak mi to mama vybavila na dve splátky, z čoho prvú zaplatila a k druhej jej odmietli prezradiť zvyšnú sumu, že to povedia iba mne. 
No, bude to znieť zvláštne, ale ja som v tej dobe nemala jedinú možnosť to zistiť pretože som chodila skoro ráno do školy, zo školy som išla rovno do roboty, do neskorého večera a takto to bolo naozaj deň čo deň. Potom to samozrejme zas rástlo, potom som to zas riešila a zase si ma pinkala až sa ozvala veľmi nepríjemná ale absolútne typická moja vlastnosť a jednoducho som sa na to vyjebala a aj keď som to už potom chcela riešiť tak už došlo toto moje prekliatie, že som jednoducho nemala z čoho.... 

Ani sa mi dlho neozývali, tak som to vytlačila z bežne používanej časti mysle,no a teraz mám ísť na súd a nechcem, nemôžem, nedokážem..... Proste opäť neviem čo už mám robiť. ....


Ale to ešte stále nie je všetko! :)

Mám meškanie.... měsíčky neprichádzajú už tretí deň a ja chytám taký záchvat hystérie ako asi nikdy v živote..... Tri dni samozrejme nejsú tak dlhá doba a stáva sa mi to celkom často, že sa proste po pár dňoch posúvajú, plus mám úplne očividné PMS, ale v tomto momente je to od môjho tela velice prijebaný žart, vzhľadom na to, že určitá až desivo veľká pravdepodobnosť tu je.... proste naposledy trošku ušlo.... a toto rozhodne není to čo potrebujem na svoju už očividne chorú hlavu. 
Hlavne samozrejme nemám prachy ani na posraný test, takže je to o nervy, nehovoriac o tom, že na neho vobec nemám gule, pretože si absolútne neviem predstaviť čo bych spravila ak by bol pozitívny.
Žiadna z možností neprichádza do úvahy. Nie len preto, že obviously, keďže nemám peniaze na test, tak nemám peniaze ani na potrat a už vobec nie na dieťa, ale hlavne preto, že aj keby tu nebol tento problém, tak netuším na ktorú z týchto možností mám menšie gule.... Nedokážem a nezvládnem ani jedno.... 
S prvou možnosťou neviem ako by som dokázala dožiť svoj život..... a s druhou už vôbec..... 

Ako vážne.... veríte mi to ešte vôbec? 

Pretože ja už naozaj nemám pocit, že by toto mohla byť realita... a že by sa toto všetko mohlo diať jednému človeku.... fakt to takto nemože fungovať. Ale šaliem.... naozaj na tom začínam byť sakramentsky zle. ...



streda, januára 22, 2014

Izmy Extrémizmy

Tématike extrémizmu sa venujem(väčšinou len súkromne v hlave) už celkom od mlada ale nikdy som o tom nič nenapísala a asi nikdy to nebolo tak potrebné ako teraz.
Ako si tak chodím po tejto planéte, nestačím sa diviť čo sa deje. Akoby sa s extrémistami roztrhlo jedno obrovitánské vrece.

 Samozrejme asi prvé čo každého napadne pri slove Extrémizmus, je extrémizmus pravicový, fašisti, nacisti,  atď, všetky podobné hmyze.
Ja osobne z vlastnej skúsenosti, ale nezlahčujúc túto problematiku, musím paradoxne povedať, že v poslednej dobe som o takýchto ľuďoch nič nejak výnimočne presahujúce doterajšiu "normu" nepočula, ale to bude pravdepodobne tým, že  s nimi moc nemám kde prichádzať do kontaktu v takej miere aby som to mohla objektívne posúdiť.

Na druhej strane som mala dosť možností prichádzať do kontaktu s opozíciou - teda antifašistami a tu postupne začalo rásť veľké čudovanie sa z mojej strany. Samozrejme podľa mňa ANTIFA a jej podporovatelia sú  absolútne rovnaká háveď ako vyššie spomínané skupiny . Veď aj Stalin a Hitler mali odlišné názory a aj tak viedli k rovnakým výsledkom. Nechám každého nech sám zváži, ktoré k viedli k výsledkom horším. :)
V tomto smere som mala dlhodobo možnosť sledovať jeden vzorok, ktorý bol ale aj podľa komentárov skvelým zástupcom svojho druhu a to na nemenovanej modrej sociálnej sieti, kde pridával denne celé desiatky antifašistických postov, nad ktorými aj keď nerada, som sa občas proste musela pozastaviť a tak sa napríklad stalo, že som sama bola označená za podporovateľa pravicových extrémistov a potom už som bola rovno fašista.

A toto všetko prosím za názor, že vyhladením dotyčných sa nevyrieši problém ktorý tu máme s násilím, intoleranciou a ponižovaním. Kradnúť a zabíjať pre nič sa tu bude tak či tak aj keby sa vyhladila JEDNA akákoľvek skupina a že koreň problému je omnoho hlbšie a že v prvom rade musí byť z ľudskej mysle vyhladený akýkoľvek extrémizmus a zopár iných porúch. Zaujímavé na tom je, že tento večne facebook spamujúci pán, ktorý si dovolil ma takto označiť, sa na moje vlastné oči, zoči voči pravičákovi takmer zroloval do ruličky, zabalil do ozdobného papiera, obviazal sa stužkou a v takejto podobe sa dotyčnému skoro narval do análu a jeho názory boli stokrát menej extrémistické :). Samozrejme po dlhšej observácii som zistila (a toto píšem bez snahy kohokoľvek urážať či zosmiešňovať, proste je to fakt), že tento pán je očividne mentálne narušený. Tak sa to možno dá aj trochu pochopiť, aj keď vzorke svojho druhu zodpovedá perfektne.

Každopádne, toto sú príklady (aj keď len z takého bežného života pozorovateľky) politického, pravicového a lavicového extrémizmu.
Ďalším by mohol byť pre zmenu extrémizmus náboženský ale to už by chcelo asi viac priestoru, takže by som si dovolila pokračovať v trošku inom duchu.

Mojím udiveným očiam nejde do hlavy z čoho všetkého sú ľudia schopní extrémizmus vlastne spraviť.
Momentálne je obrovský boom vegetariánov, respektíve a to prevažne, vegánov. To, že je to len aktuálna móda a drvivá väčšina minimálne z drsného vegánstva odstúpi, je momentálne nepodstatné. Na tomto životnom štýle by zdravý človek (a to aj zarytý mäsožravec) ťažko mohol nájsť niečo zlé. Veď je to len pre všeobecné dobro! Teda samozrejme, pokiaľ sa z toho nestane extrémizmus. Skvelý článok o tomto probléme nájdete TU . A asi sa tiež nestačíte diviť.

Určite by sa našlo ešte veľa všemožných druhov extrémizmov, jeden prekvapivejší ako druhý. Ja osobne za určitú sortu považujem aj mojich najmilovanejších internetových moralistov. Úplne špeciálne tých, ktorí pod nejaký čierne humorný vtip na margo nejakého čerstvého úmrtia známej osobnosti, napíšu niečo v zmysle, že je ešte príliš skoro, možno o mesiac to už bude vtipné ale teraz je proste priskoro takže R.I.P. a všetci ste zmrdi a mali by ste pokapať! Naozaj aj takéto komentáre sa na internetoch pravidelne nachádzajú a myslím si, že k takémuto druhu morálky, asi ani nemá zmysel čokolvek dodať.

To čo mi ale k téme " z čoho všetkého dokážu ľudia spraviť extrémizmus" do tohto momentu asi najviac vytrelo kocúra bolo "Ľudské ochlpenie". Nedávno som sa opäť na už spomínanej sociálnej sieti omylom nechala zatiahnuť do diskusie na túto tému a fakt mi vypadávali očí z důlků!
Naozaj ma nikdy ani nenapadlo, že by sa nad tým niekto dokázal až takto pozastavovať.
Padali tam veci typu, že by ľudia nedokázali zniesť svojho partnera oholeného, ale aj spoveď holčiny ktorá mávala problémy v škole pretože sa jej spolužiaci smiali za chlpaté podpazušie.
Vec ktorá ma ale donútila sa zapojiť, bol vyslovene priam agresívny postoj k ľuďom využívajúci holiace strojčeky a ich označenie za ovečky, pretože to prej robia len pre súčasnú módu.

Moja reakcia v zmysle, že nechápem čo na tomto kto rieši a že je to snaď každého osobná vec a vec jeho osobného pohodlia a vkusu a že si snaď každý ešte máme aspoň právo robiť s vlastným telom čo uznáme za vhodné, sa stretla s absolútnym nepochopením. Rovnako ako aj to, že ak mi  absolútne vadí že sa moj partner holí alebo neholí, nedokážem sa s tým zmieriť a je mi to vyslovene odporné a on to nie je ochotný za žiadnu cenu zmeniť, tak si asi nejsme súdení.

Tak ja vám neviem teda.... Ja osobne sa holím celá od hlavy po päty a neviem o tom, že by som to robila pre módny trend. Robím to len preto, že sa tak cítim dobre a vyhovuje mi to. Nikdy mi žiaden partner nedal najavo, že by s tým mal nejaký životný problém a rovnako som ja nikdy neriešila ochlpenie alebo neochlpenie na ňom. Mám trošku problém s kobercovým typom hrude, ale osobne som takého chlapa asi nemala, asi preto, že je pre mňa a moj vkus očividne nevhodný. Ale keby som stretla takého čo niečo také má a zároveň by mi po ostatných stránkach vyhovoval, tak by mi to asi neprekážalo. Avšak som takého ešte nestretla.

Táto konverzácia sa už ale potom spustila na úroveň spomínaného antifašistického extrémistu a ja som po chvíli(i keď dlhšej ako by bolo vhodné na moju úroveň) odklikla tlačítko "neupozorňovať" a išla som si svoje, ale naozaj sa nad tým doteraz pozastavujem.....

Toto je bohužial len malá vzorka toho čo každý deň, čo sa extrémizmov týka, sledujem a bohužial ešte omnoho  menšia ako to čo na tejto zemi skutočne je. ... Ľudia sú v poslednej dobe vyslovene priam besní a miesto toho aby sa každý staral o veci ktoré ho tešia a robia štastným, tak sa topia v nenávisti, v odsudzovaní, v závisti, zlobe, intolerancii k čomukoľvek, prípadne k tolernacii absurdne nesprávnych vecí a podobne.... A toto je prosím pekne TEN Koreň problému, vo všetkých druhoch extrémizmov a vo všetkých tých vraždách a ostatných veciach ktoré majú za následok vojny a iné zbytočnosti....A ak s tým konečne ľudstvo neprestane, tak velice čoskoro půjdeme do kytek... :)


Zdraví vás oholená fašistická ovečka :).


piatok, januára 17, 2014

"And now it's time for one last bow, Like all your other selves. Eleven's hour is over now, The clock is striking twelve's."

Koncom 29teho decembra, som spravila zásadnú životnú chybu a teraz za ňu pykám a preto si tu potrebujem vyliať srdce. ...
Už dávnejšie som začala registrovať seriál s názvom Doctor Who a aj keď ma to čo som o ňom vedela celkom zaujalo odkladala som ho na dobu neurčitú.
Potom som raz kúsok omylom videla v TV a samozrejme mimo kontext ma to absolútne nebavilo, takže som to odložila na ešte neurčitejšiu dobu.
Pár dní na to ho ale rovnako omylom v TV objavila moja mama a začala mi s tým píliť uši(resp. vzhľadom na moju neprítomnosť v rodnom meste mi pílila facebookový chat), čo bol pre mňa z nejakého zvláštneho popudu signál na to, aby som záujem o Doctora odložila na ďalšiu dobu absolútne neurčitú.
História sa ale dá zmeniť a tak akonáhle ma maminka mala doma, tak ma otravovala až do momentu kedy som napriek všetkej logike podľahla a zapla si prvý diel. Prisahám, že som naozaj nechcela aby sa to stalo, pretože okrem iného som vedela, že toto so mnou nedopadne dobre a že keď raz začnem tak už neprestanem. Nehovoriac o tom, že vzhľadom na to, že seriál už navonok obsahoval všetko čo od seriálu a hlavne sci-fi očakám a že ja mám fakt privela seriálov na pozeranie v tomto momente. (Mimochodom Doctor dva absolútne vytlačil, pretože po tomto som stratila záujem a moja laťka sa zdvihla omnoho vyššie ako bola kedykoľvek predtým.:D )

Každopádne za prvú noc som si pozrela takmer pol série, potom som chvílku spala a pokračovala a tak ďalej a to som vlastne robila až do presne tohto momentu . Len za pár hodín sa Doctor who stal mojím najobľúbenejším a najmilovanejším seriálom v celej mojej histórii(a verte mi, že tam toho je sakra vela), takisto tromfol všetky moje najmilovanejšie Sci- fi a proste jednoducho povedané je to vrchol všetkého čo potrebujem. Keď už pre nič iné tak pre celé to nádherné posolstvo ktoré v sebe nesie.
Celé je to absolútne kompatibilné s mojou vlastnou dušou, videla som v tom veľa svojich myšlienok, pravidiel a všetkého čo zo mňa robí mňa. Plus je to úžasne chytré a inšpiratívne no a proste neopísateľné. Je to proste Doctor.

Ďalšia vec ktorá sa mi stala a musím uznať, že aj na základe toho sa mame nakoniec podarilo ma k tomu dokopať, bolo že už predtým ako som to začala sledovať ma svojou osobnosťou zaujal predstaviteľ 11teho Doctora Matt Smith.
Ten hral v 5.,6. a 7dmej(zatiaľ poslednej) sérii a absolútne si ma získal(ešte viac ako 10ty Doctor David Tennant(aneb Barty Crouch Jr.) a ten teraz skončil, zregeneroval do 12teho Doctora a je preč.... Len tak.... Ako by sa ani nechumelilo.
A ja som práve videla ako zregeneroval a idem si dušu vyplakať. Neznášam konce(takéto pocity asi budem mať, vypadá to tak, pri každom Doctorovi, ale pri Mattovi to zatiaĺ bolo najhoršie). Okrem toho nová séria bude až na jeseň a ja mám teraz taký ten hnusný prázdny pocit, ako má asi každý magor keď niečo krásne končí.... Ako keď dočítate úžasnú knihu, od ktorej ste sa nevedeli odlepiť a zrazu tak nejak neviete čo so sebou. Proste len chodíte, jak keby ste ani neboli na tejto planéte a kukáte na ludí, a odsudzujete ich za to, že vobec netušia čo práve cítite a strašne by ste im to dopriali. Lebo okrem toho, že je to najhorší a z časti aj najbolestivejší pocit na svete, je aj najkrajší. Len je proste ťažké sa vrátiť medzi všetkých tých obyčajných, nudných a večne nadurdených pozemšťanov. Nič no, teším sa na september a do vtedy budem pozerať všetký staré diely(chodí to už totiž 50 rokov :) ), všetky ostatné veci ktoré s tým súvisia, vrátane spin offov ako Torchwood a podobne. Plus som si na csfd spravila celkom slušný zoznam filmov s Davidom Tennantom a Mattom Smithom takže moje šialenstvo sa ešte nejakú dobu má z čoho živiť. A keďže nemám kamarátov tak mám aj dosť času. Na čo sú mi ľudia, že jo? :D

Idem už teda šalieť a magoriť potichu radšej! Do rána ma aj roztrhne :D . Geroniiiiimoooo













nedeľa, januára 12, 2014

Žijem....?

Milí moji verní aj neveriaci čitateĽia!

Dlho som sa neozývala, pretože vlastne ani neviem čo konkrétne napísať. Zasekla som sa v Bratislave(opäť), zasekla som sa v čase a v živote a neviem ako von.
Strácam vieru( v čokoľvek), strácam celú svoju živú dušu, celý ten rock n´roll ktorý, ako mi raz niekto povedal, sa do mňa prevtelil....(fascinujúce, že je to práve on kto mi ho "zobral")  Všetko to spí niekde hlboko a ja to nutne potrebujem dostať von, aby som konečne dvihla riť a bojovala o seba. Chcem veriť, že to nejak musí prísť. Ale je to ťažké bojovať o seba so samou sebou....Všetci v mojej hlave sme  neskonale tvrdohlaví a tak to celkom dosť nikam nevedie.
No aspoň si stále možem hovoriť, že nech to dopadne akokoľvek, vždy to budem ja kto vyhrá .... :D

Ale nebudem tu omielať stále dokola to isté, pretože ak si pozrem históriu svojho blogu, tak už dva a pol roka minimalne je to tu všetko na jedno kopyto.
V skratke sa má vec tak, že som reálne nešťastná..... momentálne nemám takmer nič, čo by tento pocit absolútneho zúfalstva zrušilo a preto som taká aká som... pretože aj keď problémy ostávajú rovnaké, pridávajú sa ďalšie a ďalšie a aby som sa takto necítila nepotrebujem moc. Potrebujem len život.... mať naozaj skutočný pocit, že žijem a nie len, že prežívam zo dňa na deň a strácam drahocenné minúty.
Bdiem celé noci a potom spím celý deň, ledva sa pohnem z postele a je mi do plaču vždy keď sa zobudím a narazí do mňa realita.... a neviem nájsť tú správnu cestu preč z celého tohto cyklu.
Ale stále sa snažím si slúbiť, že sa z toho dostanem. Snažím sa tomu nasilu veriť aj keď je to nemožné.....
Ale je to to jediné čo teraz mám.....


No a tak. Zase som sa moc rozkecala ale už tu nebudem rozmazávať svoje nešťastie, toto píšem pretože si chcem napísať nejaké plány a ciele ktoré chcem tento rok dosiahnuť. Chcela by som denníček aby som si do neho mohla písať takéto trapárny, ale nemám ho a aj tak bych sa do neho len podpisovala a kreslila malých Johnov Lennonov, takže hurá s holou kožou na verejný trh!
A možno ak si to všetko napíšem, mi to helfne sa systematicky tomu venovať a dosiahnuť to. Len to treba pomenovať.
Také niečo robím po prvý krát, takže neviem ani čo od seba čakať :D .



1. Už ,zdá sa, takmer celoživotný cieľ ale bohužial stále ten najpodstatnejší : Nájsť si poriadnu slušnú prácu, s výplatou takou aby som mohla žiť ako slobodný, slušný človek. Možno sa zdá, že pracujúci človek neni slobodný, ale ja mám proste momentálne pocit, že k mojej slobode chýba len toto. Pretože takto žiť už naozaj neviem.

2. Nájsť si pekné bývanie(či už sama alebo s kamarátmi), samozrejme v Prahe. K tomuto asi nejde ani nič dodať, akurát len to, že to je velice silno založené na tom, či si niekedy v živote nájdem robotu alebo čo.

3. Založiť poviedkový blog(áno asi predsa len chcem spravovať aj tretí) a na všetky blogy prispievať minimálne 2 krát mesačne, aj keď najradšej by som bola keby to šlo aspoň raz do týždňa. 

4. Zlepšovať sa vo fotení(hlavne čo sa technických vecí týka), odfotiť denne aspoň jednu(poriadnu) fotku. 

5.  Viac kultúry! Potrebujem rozhodne viac kultúry! Ne len koncerty. 

6. Prečítať aspoň 10 kníh. (Na to, že ma kedysi volali knihomolom, teraz čítam nechutne málo!)

7. Musím začať cvičiť alebo športovať! Vážne áno! Moja kondička neexistuje! Ale naozaj neviem ako, musím nájsť niečo čo by ma mrte bavilo, lebo inak není šanca) 

8.  Dostať sa k váhe 70-72. Taká blbosť ale chcem sa hecnúť. Za posledné cca 2 roky som schudla cca 20 kíl a teraz mám krásnych 77 (i keď po Vianociach som si tým neni úplne istá, ale nebudem sa presviedčať o opaku) a tak som zistila, že by sa mi páčilo to dať ešte trošku nižšie. S tým ale súvisí aj to cvičenie a hlavne sa musím naučiť jesť pravidelne ako normálny človek. A ne tak, že raz denne alebo vobec. :)


a teraz k tým zložitejším cieľom ( ktoré samozrejme všetky totálne neodpojiteľne súvisia s bodom číslom jedna) 

9. Urobiť niečo so svojim pekelným rozpadávajúcim sa chrupom. Aspoň pomaličky, postupne. Aj keď si myslím, že jediná nádej na záchranu aspoň toho mála čo je ešte v poriadku, je spraviť všetko naraz(najlepšie naozaj úplne naraz), ale aj postupne to bude veľký krok. Hlavne vyzerať ako človek, pretože som príliš charizmatická na to aby som bola takáto zrůda!

10.  Navštíviť zahraničie (mimo ČR samozrejme) !
Chcela by som vidieť celú Európu! Milujem Európu a to som z nej ešte nič poriadne nevidela.
A najviac zo všetkého chcem navštíviť VB pretože je úplne neprirodzene aby som plynule hovorila jazykom krajín v ktorých som nikdy v živote nebola! A Briti sú mimozemšťania btw....
Takže bolo by na čase niekde začať... "Prinajhoršom" v Budapešti.


Takže asi toľko.... už sa len postaviť z postele a začať na tom makať... že jo....
To je ten najťažší bod..... hneď po hladaní práce

Zatím zduř!.

P.S. Ešte Vám samozrejme dodatočne želám Všetko NOVÉ v Novom roku !