streda, júna 27, 2012

Getting good in starting over....

Nenarodila som sa aby som bola nešťastná
Nič netrvá večne
Kecy, sračky, pičoviny....Opustila som sa.... Všetky moje životné heslá a pravdy sú síce nepopierateľné ale nech sa aj zabijem tak pre mňa očividne neplatia. Mám pocit, že sa celý svet rozhodol súťažiť o to kto ma čo najviac nasere alebo proste rovno zlomí. A ja už mám toho dosť. Po celých tých dvoch rokoch ktoré dnes nazývam "obdobie temna" sa mi podarilo postaviť sa na nohy, poskladať si vlastný svet a fungovať, úžasná a dokonalá....
Ono to chvílku fakt workovalo, fakt bolo všetko super ale potom sa to zase začalo pomaly rozpadať, začala som dostávať jednu facku za druhou a zakaždým, nech som si tlamu nabila akokoľvek zle, som sa s úsmevom postavila na nohy a snažila sa ísť ďalej - cez mŕtvoly. Áno, ako si milión krát denne opakujem som bojovník a prežijem a prebijem sa cez všetko na svete, ale prečo kurva to musí byť tak zlé? Furt sa mi nič nedarí a keď už konečne niečo dokážem alebo sa cítim dobre, tak za to zaplatím stokrát viac a horšie. Úplne mi z toho už jebe, chcem utiecť ale nakoniec už vlastne ani nemám kam, už aj svojho sťahovania do milovaného Brna sa začínam obávať, myslela som si, že tam to bude konečne dobre, ale čím je to bližšie tým viac si uvedomujem, že z Brna bude už len ďalšia realita...ale to teraz nechcem riešiť, samozrejme, že to nevzdám a nebudem si privolávať ďalšie zlé veci, proste uvidíme čo sa bude diať ale ke mám žiť prítomnosťou, není to proste žiadna sláva. Je mi dobre keď spím a keď som dostatočne pod vplyvom niečoho, ale akonáhle som triezva alebo keď sa zobudím, je to zas o tom istom. Milióny a milióny otázok na ktoré mi v živote nikto neodpovie, absolútna samota a totálny pocit bezmocnosti. A len sa sama seba pýtam, prečo som vôbec vstala. Čo mám robiť a kam mám kurva ísť.
Môžem tu mať desiatky a desiatky kamarátov, ale nikto z nich nemá záujem ísť so mnou aspoň von, alebo niečo podniknúť. Vcelku dobre by mi padlo sa vykecať, ale v skutočnosti ich tým až tak nechcem zaťažovať, chcem len nebyť sama a to sa proste ani za život nedá splniť. Tak tu sedím doma a snažím sa nejak zabaviť sama, ale do toho mi prilieva nervičky rodina, aj keď sú to len malichernosti v podstate, tak už proste len dopĺňajú celý tento stav vedúci priamou čiarou k nervovému zrúteniu.
Aby som nebola zle pochopená, ja chápem, že nejsom jediná na svete a nie každý má čas a náladu sa mi stále venovať a že každý má svoje problémy a všetko, ale kurva ja som tu pre nich vždy, jak taká tupá husička. A keď ich potrebujem ja, tak sa mi otočia chrbtom a to ma fakt bolí. Lebo som momentálne celá v piči, precitlivená a správam sa jak piča celá jak som a neviem čo s tým, kričím o pomoc a všetci sú hluchí. Ja sa rrazaz ukludním a zas to bude dobré, len už ma to ozaj nebaví, už sa mi nechce, nemám chuť ani silu stále bojovať, sama proti svetu.... A keď sledujem ostatných jak sa im všetko darí(upozorňujem že ani náhodou nezávidím-ja to všetkým želám) tak si hovorím, že na mňa snaď niekto musel hodiť nejakú kliatbu alebo čo, lebo inak už sa celé toto peklo vysvetliť nedá. Aj ma vcelku mrzí, že tak ako ja všetkým želám úspech a potom sa z ich úspechu teším, tak mám pocit, že mne to neželá nikto. Ak sa mi niečo podarí tak to majú skoro v piči a netešia sa so mnou, prípadne mi to rovno niektorí závidia a keď sa mi niečo nepodarí, tak ma vysmejú a tak... A stále sa len snažím niekomu dokázať, že ja fakt nestojím za hovno a načo keď to aj tak zaujíma len mňa? Vlastne čo to poznám za ľudí?
Potrebujem vypadnúť niekam fakt asi do divočiny lebo už samu seba upodozrievam, že som paranoidná a že som si vytvorila vlastný zlý svet v ktorom si myslím, že žijem alebo je to nejaký zlý sen alebo čo.... Neviem, nič...Nič nedáva zmysel.... Jebem na všetko a na všetkých aspoň na čas, kým sa spamätám...... Dík za vypočutie milý blogový denníček:D P.S. som si všimla, že na tieto moje psychicke stavy a pochody mi dobre padne len Porcupine tree a Foo fighters a tak prikladám jednu z pesničiek od FF ktorá toto všetko vlastne vystihuje(aj s klipom) skoro celé dokonalo:

pondelok, júna 25, 2012

30 day song challenge- day 06- A song that reminds you of somewhere

Dnes to bude trošku z recesie. Mala som síce v pláne úplne inú pesničku ale počas jedného posedenia v hospode mi prišlo na um niečo úplne iné. V alkoholovom opojení sme si ako je to pomerne častým zvykom začali vyspevovať na plné hrdlá a čo iné by sme spievali keď nie tradičné ludovky. A mne úplne z ničoho nič po strašne veľa rokoch prišla na jazyk pesnička ( mimochodom chcela som spievať úplne inú ale pomýlila som si ju s touto a už to nešlo zastaviť) ktorá mi okamžite začala evokovať strašne staré spomienky, keď som bola ešte malá škôlkarka a boli sme na výlete ktorý by sa dal nazvať "Škôlka v prírode" taký ekvivalent Školy v prírode, na čo si určite všetci pamätajú.
Bolo to úplne zvláštne spomenúť si na to takto po rokoch, mám úplne presnú spomienku ako nám to pani učiteľka hrala na gitare a spievali sme a ja som tuším nevedela text. Spomienka na konkrétne miesto je to ale úplne silná, keďže som vtedy prvýkrát objavila čaro iného miesta, bez rodiny a v prírode a so zvieratkami. Teda konkrétne s koňmi. Ja som sa tam vtedy totiž zamilovala do jednej kobyly na ktorú nás aj posadili a tak a potom som odtiaľ nechcela ísť domov a aj doma som ďalšie dva týždne v kuse rumázgala, že chcem ísť späť, keďže som doma samozrejme koníka nemala.
Tiež si pamätám, že som mala domov maminke poslať obrázok, sedeli sme v jedálni a kreslili rodičom a ja som chcela nakresliť koníka ale nevedela som to, tak mi pani učitelka dala nejaku už nakreslenu a vystrihnutu predlohu, že to mám nakresliť podľa toho, ale ja som to obkreslila a ona mi za to vynadala. Jéjda, to sú mi spomienky na tie sladké nevinné časy.
A ešte si odtiaľ pamätám, že som tam mala frajera, ktorý sa podľa mňa(už som si není istá) volal Andrej a hrali sme sa na Supermana a Lois Laneovu, ale bol to iba taky dovolenkový vzťah, lebo keď už sme boli znovu v škôlke tak som sa s ním rozišla a začala chodiť s iným lebo ten sa so mnou hral na Batmana a Mačaciu ženu a to bola teda rozhodne lepšia ponuka. :D
Tak ale poďme teda k pesničke: Nanešťastie keď je to podané takto závažne, normálne od oficiálnej folklórnej kapely alebo jak to nazvať tak to není až také super ako keď to spieva skupina deciek alebo prípadne neskôr skupina ožranov v hospode. Ale zase tu stojí za to to ľubozvučné slovenké ľ dokonca aj v slovíčku stáľe, chvíľe a pod.:D
Takže nech sa páči Dedinka v údolí

sobota, júna 23, 2012

Bolí aj sľúbené kúzla, aj keď fungovali opačne....

Tak nám prebehol dlho organizovaný koncert s názvom Barbarský slnovrat... Mám také zmiešané pocity trochu, lebo sa to samozrejme najprv nezaobišlo bez komplikácií a tak, ale všetko som vyriešila aj keď zopár vecí jednoducho nebolo domyslených ale aspoň sa poučím, snáď.... Suma sumárum som prerobila plus mínus 200€, fakt došlo minimum ľudí ale inak koncert po hudobnej stránke prebehol podľa mňa skvele. Škoda, že som si ho ja moc neužila - jednak preto, že som stále musela niečo riešiť a nikto mi nedal pokoj poriadne a jednak preto, že som dostala ranu pod pás. A poriadne silnú.....
....pofoukám ti srdce, zrada kamaráda......
Tieto slová Roberta Kodyma mi išli dosť dlho hlavou, až kým som sa trošku nevynervačila a miesto obrovskej bolesti(tá už nejakú dobu nemôže trvať dlho, keďže sa stále riadim heslom: "Nenarodila som sa aby som bola nešťastná" ale predsa sa pri takýchto nečakaných podpásovkách raz za čas objaví) prišiel obrovský hnev a ten hnev horí aj horieť bude kým ho správnym spôsobom nevyventilujem a myslim si, že všetci vedia jak to je s tým jedlom ktoré najlepšie chutí za studena..... Ale už je to fajn, človek sa s takým niečím vyrovná lahšie keď si uvedomí, že tu nejde o žiadneho kamaráda-kamarád(v tomto prípade kamarádka:D) by nikdy nič takéto(celú tu situáciu zámerne nemôžem zkonkretizovať) nespravil a teda od teraz dotyčná prešla do kategórie s názvom "prijebaná feťácka kurva bez chrbtovej kosti" a není vo čem, z toho už sa nedostane. Takže práve jej extrémne ďakujem za zničenie komplet celého večera-môjho večera a držím jej palce aby sama zo sebou dokázala prežiť- aj keď vlastne tí bez chrbtovej kosti s tým asi problém moc nemajú. Akurát ma strašne mrzí, že som v alkoholickom nervovom afekte dojebala dokonalé veldielo ktoré som vyrábala v podstate týždeň(nádherné dokonalé marcipanove veldielo-raz keď ma tá lútosť trošku opustí tak mám nachystaný tutorial pre vás:)) a ešte som ja za jebnutú za to určite, ale mám to ťažko a hlboko v análnom otvore asi aj.... Každopádne po tomto všetkom som potrebovala spraviť nejakú pičovinu a jediné na čo som sa zmohla bolo, že som dala výpoveď v hentej pakárni (vcera som totiž mala mať už nočnú a fyzicky a už vôbec ne psychicky v takom stave by som to nedala) takže síce teraz neviem čo budem robiť zas, ale strašne sa mi ulavilo a hneď som to išla vykaliť späť do Randalu a to mi veru šialene pomohlo, úplne som si vykalila mozek, dokonca som si zaskákala na nejakom koncerte a to som ja kvôli objemu môjho hrudníka nerobila ani len na Wanastowkách, takže netuším čo to do mňa vošlo ale bolo to úžasné..... Každopádne teraz si už len doužívam zvyšok opäť slobodného víkendu a od pondelka rýchlo rýchlo zhánam nejakú brigádu alebo robotu u nás ale už aj v Brne a hotovo.... Všetko bude zase v dokonalom poriadku, co má bejt má se stát a tak ďalej, nikto mi nebude kaziť náladu a ak áno asi čoskoro začnem vraždiť:D Takže to je asi zatiaľ všetko čo som chcela, určite sa nenechám znechutiť týmto viac menej neúspechom. Musím hlavne upozorniť na to, že koncerty robím od sedemnástich a aj keď ich zatiaľ nebolo nejak špeciálne veľa tak tento bol prvý taký vyslovene nevydarený, to sa musí raz za čas stať aj nám najlepším. Goodbye folks:)

30 day song challenge-Day 05 – A song that reminds you of someone

Dnes som sa rozhodla byť totálne sebecká a trošku aj patetická možno a pesničku ktorá mi niekoho pripomína som vybrala absolútne osobnú záležitosť ktorá mi pripomína tu najpodstatnejšiu osobu na svete(aspoň v mojom vesmíre-pochopte:) ) a teda MŇA. Takže nech sa páči:
Ramones - Sheena is a punkrocker
Možno je vzhľadom na názov pesničky vcelku jasné prečo som ju vybrala, ale bolo to hlavne preto, že toto je vec ktorá ma vždy vráti do vlastného tela, ktorá mi pripomenie kto som a že sa nemôžem nechať lámať ostatnými osobami ani žiadnymi nešťastiami ktoré sa mi prihodia, len sa oprášiť a vstať a ísť.
But she just couldn't stay, she had to break away....
Asi preto mi to meno tak nejak prischlo a vytvorilo úplne novú dokonalú bytosť:D . Až na to, že stále musím prízvukovať: "Sheena is not a punkrocker, Sheena is a Rock n'roller!" :D

utorok, júna 19, 2012

30 day song challenge- day 04- A song that makes you sad

Ono aj keď je podľa mňa nelogické, čo len pomyslieť na to, že by vo mne mohla hocjaká hudba vyvolať smútok(ak nerátam nejaké rádiové sračky alebo také dačo, ale to je asi iný druh smútku), tak sa nájde zopár pesničiek ktoré vo mne nejaké tie depkárske myšlienky vcelku vzbudzujú len tak..... Dlho, predlho som vyberala a nakoniec som sa rozhodla pre túto:
Hole-Northern star
Nádherná, emotívna vec z pera Courtney Love ktorá sa nachádza na asi najslávnejšom(mojom po Live through this najoblúbenejšom) albume skupiny Hole Celebrity skin.
Pozor nasledujúci text obnažuje kúsoček mojej dušičky
Túto pesničku počúvam väčšinou v stave keď sa cítim osamelo, odmietnuto, odstrčene a tak a snažím sa nájsť si z takého niečoho cestičku von a teda možno aj preto nejak podmienene mi to pripomína a možno trochu aj spôsobuje smútok, aj v prípade, že sa práve cítim vcelku fajn alebo dokonca úplne skvele. Každopádne na ňu ale nedám dopustiť a absolútne ju milujem.....:) Tákže toľko na dnes, dobrú noc:)

pondelok, júna 18, 2012

30 day song challenge-Day 03 – A song that makes you happy

Toto je straaašne ťažké nájsť jednu konkrétnu pesničku takúto, tak som sa rozhodla dať sem prvú ktorá ma napadla, aj keď ten text vlastne ani neni tak veselý, ale proste tá pesnička ma strašne utešuje a má v sebe neuveriteľnú krásnu slnečnú energiu + krásneho chlapa k tomu:) Blind Melon- No rain Taká klasická, typická 90's hitofka ktorú si určite veľa ľudí pamätá odmalička a ani o tom nevie:). A aj tak minimalne ten klip je taky super veselý a farebný a nešťastná včielka si nakoniec našla tých "svojich". Je to také nádejné celé proste:D . Tak si to užite a aby vám nebolo málo, tak tu je ešte aj jedna zo skvelých naživo verzii s lepšími detailami na krásneho Shannona:)

nedeľa, júna 17, 2012

30 day song challenge-Day 02 – Your least favorite song

Po kvalitne prekalenom víkende som späť a pozerám, že druhý deň dostal fakt zaujímavú tému - Môj najmenej obľúbený song, čo je zvláštna téma, lebo sa neviem rozhodnúťako sa to dá chápať, či najmenej obľúbený z obľúbených alebo z neobľúbených, ale kedže druhá možnosť nedáva zmysel, tak som si vybrala prvú....
Wanastowi vjecy- Jediná
Toto je pesnička proti ktorej absolútne nič nemám, je síce krásna aj všetko ale spĺňa priam dokonalo toto zadanie, lebo je to fakt moja najmenej obľúbená vec od WV a asi to bude tým, že tá pesnička strašne smrdí človekom ktorý ju pre nich zložil a to Mekym Žbirkom.... Nie, že by som proti nemu bola nejak zameraná, ale proste spravil z pesničky od wanastowiek úplne rovnakú pesničku ako je 98% jeho pesničiek, absolútne ani štipka originality alebo niečoho čo by ma mohlo chytiť za srdce, alebo za nejaký iný orgán. Takže len preto sa sem dostala práve ona. P.S. ospravedlňte prosím prípadne chyby, preklepy a nezmyselné slovné spojenia a pod. 5 krát som to po sebe kontrolovala a zakaždým som niečo našla a tak, musím to zvaliť na kvalitnú kocovinu no.....

štvrtok, júna 14, 2012

30 day song challenge- 1. Your favourite song

Počas môjho muklovania v robote, mi chodia po rozume všeljaké horšie či lepšie nápady a počas včerajšej nočnej mi v rámci počúvania hudby došlo na rozum robiť rozbory pesničiek, lebo ma niektoré(vlastne ich je dosť vela) extrémne fascinujú a mám k nim strašne čo povedať, prípadne na ne len potrebujem robiť ódy a nikomu sa to nikdy nechce počúvať.... Takže som si povedala, že to je ďalšia vec ktorou môžem potencionálnych čitateľov otravovať na mojom blogísku. Pôvodne som mala v pláne, len raz za čas vybrať pesničku, ktorú budem rozoberať, ale keďže sa poznám tak by som dokázala napísať tento jeden článok a konec, lebo som lenivá voš. Tak to trebalo nejak ohraničiť a zkonkrétniť a tým pádom som si spomenula na takúto 30 dňovú hru ktorou som si už asi pred rokom a pol spamovala fejsbúk, len tu mám viac priestoru, takže to splní účel....:) Bolo by super keby sa ku mne aj niekto pridal, je to vcelku zábava a rada čítam takéto veci u ostatných... P.S. myslim že je takýchto čelendží viac, tak keď niečo ešte nájdem tak môžem otravovať aj naďalej:D
Tak poďme na to....
Deň prvý- Moja najobľúbenejšia pjesnička Keď som túto vec robila na fejsbuku, tak som tuším do tejto kategórie zaradila pesničku Everlong od Foo Fighters, čo je jednoznačne jedna z mojich najobľúbenejších a asi som vtedy mala na ňu náladu alebo čo, ale inak som vždy tvrdila, že keby som mala pod vyhrážkou smrti povedať fakt jedinú najobľúbenejšiu pesničku, bolo by to Stairway to heaven od Led Zeppelin, medzi tým som ale zmenila názor a asi nikoho kto ma čo len trošku pozná neprekvapí, že do všetkého zasiahla moja stará choroba nazývajúca sa kollerokodymou. Takže nad všetkými pesničkami na celej tejto planéte, nech sú všetky akokoľvek úžasne a viac či menej hudobne prepracovanejšie a rovnako nadpozemské, tak mojou najobľúbenejšou pesničkou na celom svete je Dotknu se ohně od milovanej Lucie.
Jeden z troch klipov, ktorý bol k tejto pesničke vytvorený, nanešťastie je to nejak useknuté, čo úplne pokazí navodenú atmosféru, keď už to začnete počúvať, ale tak čo už, to je len štúdiovka:)
Táto pesnička bola napísaná perom Roberta Kodyma, keď ešte za "bývalého" režimu pracoval ako topič v nejakej škole alebo v takom niečom. Proste to bola len taká zajebávačská práca, aby ho nezavreli za príživnictvo a po nociach tam cvičil na gitare a zložil jedno z najúžasnejších hudobných diel aké som kedy počula. Odhliadnuc od odzbrojujúcej hudby, se vším všudy tak absolútne najúžasnejší je ten text. Keď sa človek ponorí do celého tohto celku, jednoducho uletí na inú planétu, kde je všetko nádherné a existuje tam len on a hudba. Mojím najväčším želaním odkedy som tu pesničku prvýkrát takto pochopila - čo už je nejaký ten pátek do zadu, bolo zažiť to naživo, aspoň raz v živote a to bolo dosť dlhú dobu absolútne nemožné, Lucie spala, Wanastowky vlastne tiež, po jej autorovi ani chýru ani slychu a tak som len čakala a čakala a čakala až zrazu Wanastowky vystúpili na Topfeste a aj som to konečne zažila a ten zážitok sa zopakoval ešte tri krát a tou pesničkou som stále viac a viac posadnutá.
Síce to tiež nie je celé, ale toto bolo tenkrát po prvé na topfeste:)
Nedokážem pochopiť, že toto zložil človek vtedy približne tak starý ako som ja, ak ne mladší a po toľkých rokoch to je stále rovnako trefné, nadčasové a úžasné a nikdy sa na to nezabudne aj keď bude Robert už 500 rokov niekde pod zemou(ináč tomu osobne neverím, že by sa také niečo mohlo stať:D). A dokonca to je len jedna z mnohých jeho pesničiek ktoré už budu navždy legendárnou súčasťou československej hudobnej scény. Normálne začínam rozmýšlať, že či už nejsom nejak za zenitom trošku. Ja som po sebe ešte zatiaľ nič tak legendárne nezanechala a toto asi ťažko prekonám, či?
A toto je asi najkvalitnejšie live video s týmto songom, ešte za čias Lucie, aj keď už bez Michala Dvořáka ale za to s úžasným výkonom Tomáša Varteckého(o tom tu ešte tiež budete počuť, mám totiž novú chorobu:D)a konečne je to tu dokonca celé.
Tak si to prípadne užite a ak sa vám to bude chcieť počúvať, dajte vedieť ako bolo na tej úžasnej planéte:).

pondelok, júna 11, 2012

Unavená a zničená :)

Ešte ostáva 48 dní kým budem vyslobodená z predpeklia v ktorom pracujem! Teda z toho 14 dní budem mať volna medzi tým, ale to sa neráta. Teraz je to tak, že už som sa vcelku zabehla, už aj vcelku stíham a tak, takže si raz za čas môžem ísť zapáliť mimo prestávky. Ale inak je to nahovno, co vám povím..... Stále mi je strašne smiešne(teda niekedy mi je z toho aj na plač ale ja sa radšej smejem), že kde som to dopadla. Jasné, robím z toho tragédiu, pritom sú to len dva mesiace a už nikdy v živote tam nevkročím, ale stále mi znie v hlave, jak mi všetci hovorili vždy, nech sa učím aby som nikdy nemusela robiť nejakého robotníka....a hups! Pozrime sa čo robím s mojou maturitou z Pasy! Stále ma to tak nejak sere, síce som sa k tej mature dopracovala len kvôli tomu aby som mohla ísť na tú hudobnú vedu, ale kdoví kde by som bola keby som sa na to vybodla a išla trebars niekam do zahraničia a makala na svojej hudobnej budúcnosti už vtedy.....Jasne, že som sa tuto o to snažila popri škole tiež, ale do toho tam boli ešte tie moje dva stratene temne roky a tak, takže sa proces spomalil. No to sú prosím pekne také myšlienky čo ma napadajú jak tam stojím tých 8 hodin pri páse a skladám chujoviny..... Ja som sa narodila aby som šukala, slopala a zmenila svet a ne na to aby ma šialene boleli ruky a nohy a dokonca už mám aj mozole.... Táto pauza v mojom životnom údele sa mi ani trochu nepáči.... opijem sa z jedného piva, šukanie už ani neviem jak vyzerá-podla mňa som sa znovu opanila a svet mením akurát revolučnými myšlienkami čo mi celú smenu lozia v mozgu a doma si už nič nepamätám! Toľko blogov som tam už "napísala" a doma po nich neostala ani bodka nad jotou! Jediné čo mi furt v mozgu ostáva sú stále tieto isté pičungy, tak som sa rozhodla si ich zvečniť(uvažujem, či je toto slovo napísané správne, vyzerá čudne, ale od slova večnosť to nemôže byť inak, či?).... Ono to proste musí byť, ja to tam vydržím dokonca, to je samozrejmé-teda ak ma na protest neopustia končatiny, ale musím sa poriadne vypičovať, lebo je to chujovina jak hrom a bez toho to proste nejde:). Inak, začala som to tam lepšie zvládať, keď som si dala slúchatká, asi niekedy minulý týždeň. Ono ja závislák, čo mi hrá hudba nonstop a zrazu 8 hodín bez nej a iba zvuky vŕtačiek, padania krabíc a potom tam ešte chodí taký malý spokojný robotko, ktorý nosí vozíky a on si vyspevuje nejake melódie, vo forme asi takej, jak boli melodie na nokii 3310- tam dával Beethovena a všeljake take dramatické srandy a teraz mu zmenili melodie na nejaky blues alebo čo, ale znie to jak totalne dojebaná platňa a keď sa mu niekto alebo niečo postaví do cesty tak sa zastaví a začne neskutočne jačať, to je zaručený bolehlav okamžite, nehovoriac o tom, že je to fakt proste ubíjajúce tam byť takto bez hudby. Tak som si povedala, že jebať, ja si tu hudbu pustím a hneď išlo všetko lepšie, únava bola menšia, spotreba kofeinu sa znížila z dvoch litrov na pol litra, všetko prežijem viac menej v pohode a aj to rýchlejšie ubieha.... Ono sa to inak nemôže, samozrejeme, že im ide len o to aby sa tam ľuďom makalo čo najhoršie, ale dá sa to všeljak utajiť. No vrchol bol a doteraz som to nepochopila ani, že na rannej som počúvať už nemohla ani neoficálne. Kolegyne mi povedali, že na rannej sa to proste nesmie a že keby som to ignorovala tak máme problém všetci - čo už vo mne mrte vzbudzuje vzdor, lebo to sú fakt absurdné pravidlá a budí sa vo mne sto čertov keď sa mi niekto snaží zakázať hudbu! Chápete? MNE! Chcem tým ale povedať, že ja by som sa na to z vysoka vysrala, fakt takéto pravidlá pre mňa proste nefungujú a nech sa niekto pokúsi mi povedať jediné zlé slovo! Ale ono sa stala taká sranda, to si asi naprogramoval môj osud alebo čo, že sa mi v ten deň, jak mi to zase akože zakázali pokazilo slúchatko-jedno už pokazené bolo a teraz aj to druhé....Úplne naschvál, vole! Tak som včera naivne skúsila, zohnať náhradné a ono sa mi to normálne podarilo(hudbu počuvam z mobilu(ano ja viem, fuj!) takže nájsť k nemu slúchatká by mohol byť problém, ale nakoniec som našla aj s takou tou pripojkou do ktorej sa da zapichnut normalny jack a teda aj hocijake sluchatka- čo je zaujimave lebo keď som ten mobil kupovala tak mi tvrdil pán predavač v tom istom obchode, že nič také neexistuje na neho:D. Tak už to bude v pohode a budem si počúvať. No a inak, teraz ma čakajú ešte dve poobedné a dve nočné, čo ak prežijem tak v sobotu idem konečne trošku kaliť! Oslávime Lifkine narodeniny, idem jej robiť aj tortu a tak a potom v sobotu večer mám toľko šťastia, že vo Fuge bude Mudhole-to som už fakt neverila, že sa takého niečoho dožijem, lebo chlapci nehrali vyše roka a tento rok mali mať pôvodne jediný koncert asi a ten bol 7.5. v Randali no a Sheenka bola vtedy v Prahe, takže nič..... A teraz ďalší a ja mám totálne šťastie, že mám voľno a som v Bratislave takže konečne ich uvidím a strašne sa teším!:) No a potom o dva týždne máme ten Barbarský slnovrat v Randali, z čoho už mám riadne nervy teraz a veci sa nám nejak komplikujú ale verím, že všetko dopadne dobre a bude to úžasný koncert! :) Pre náhodne zablúdilých návštevníkov ktorí netušia o čom teraz hovorím, tu nechávam odkaz ktorý prosím ráčte nasledovať! :) Zatím zduř!