Tento víkend, som sa pokúsila zavrieť jedny dvere. Náznakom toho bola už básnička ktorú som na prelome piatka a soboty publikovala (čo som zistila až ráno:D) a chvíľku predtým na koncerte napísala. Myslela som si, že ich zatváram už vtedy a v tom jedinom momente som na to fakt mala kuráž, ale nedostala som na to priestor a potrebovala som to dokončiť. Ale ten priestor som nedostala ani na druhý deň, ani včera a tak som sa vysrala na priestor a zúrivo som ich zabuchla, ale kľúč som si nechala bezpečne vysieť na krku, pretože som nebola presvedčená o tom, či je tento krok správny alebo či som sa proste len zbláznila. No a keď som sa na ten "kľúč" pozrela dnes, tak som si povedala, že predsa len skúsim do dverí ešte nazrieť a možno sa mi to všetko objasní. A objasnilo. Svojím sposobom. Nič som síce nevyriešila, aj keď priestoru zrazu prekvapivo bolo habadej, ale mne sa ho nechcelo využiť a tak som len tápala po tme. Ale áno, teraz viem, že tie dvere sa zatvoriť musia, lebo nemám silu ich držať otvorené, ten prievan mi nerobí dobre...
No napriek tomu, sa o ne opieram a zúfalo ich nechcem pustiť a kľúč stískam v ruke, lebo viem, že keď sa postavím a dovolím im sa zavrieť, tak ich musím zamknúť a zahodiť tu prekliatu vec čo najďalej od seba, najlepšie spláchnuť v záchode a už nikdy ich neotvoriť..... Ale aj keď toto viem a vlastne nemám na výber, tak to nedokážem urobiť. Najbližšie dni(možno mesiace) budú absolútne peklo, lebo viem, že sa nedokážem
ovládať a momentálne som príliš zraniteľná na to aby som dokázala odolávať nástrahám svojho srdca a toho čo má byť zavreté za dverami.... Ale čím viac to budem naťahovať, tým dlhšie bude trvať kým to prejde....
Všeobecne nechápem ako a kedy sa mi toto stalo. Zaprisahala som sa, že to už nikdy nedopustím, nenechám si brzdiť život a tak ďalej...ale zrazu som podlahla a nejak to nedokážem stráviť.
Viem, že sa to podarí, už sa to podarilo kedysi, podarí sa to znovu, ale okrem otázky, že "kedy?" sa musím pýtať hlavne "za akú cenu?"
Tak si zatiaľ budem sedieť sama v garzónke(pravidelní čtenáři si určite povšimnú to jak sa história so slovným spojením "sama v garzonke" u mňa krásne opakuje, ale pozor teraz už k tomu mám aj kocúra, takže možem započať život starej panny plnohodnotne) a budem sa zožierať. Možno medzitým skúsim niečo spraviť so zvyškom svojho života, ale aj o tom dosť pochybujem, keďže o hodinu a štvrť mám odovzdať esej a nemám ani polku čiarky napísanú a začínam mať neblahý pocit, že vyletím zo školy, ale to nebudem prebiehať udalosti..... Idem sa skúsiť nasrať a znovu buchnúť dverami.....
Na rozlúčku pridávam už len pesničku od Hole, z ktorej ma v tomto momente ide roztrhnúť..... Nashledanou
Viem, že sa to podarí, už sa to podarilo kedysi, podarí sa to znovu, ale okrem otázky, že "kedy?" sa musím pýtať hlavne "za akú cenu?"
Tak si zatiaľ budem sedieť sama v garzónke(pravidelní čtenáři si určite povšimnú to jak sa história so slovným spojením "sama v garzonke" u mňa krásne opakuje, ale pozor teraz už k tomu mám aj kocúra, takže možem započať život starej panny plnohodnotne) a budem sa zožierať. Možno medzitým skúsim niečo spraviť so zvyškom svojho života, ale aj o tom dosť pochybujem, keďže o hodinu a štvrť mám odovzdať esej a nemám ani polku čiarky napísanú a začínam mať neblahý pocit, že vyletím zo školy, ale to nebudem prebiehať udalosti..... Idem sa skúsiť nasrať a znovu buchnúť dverami.....
Na rozlúčku pridávam už len pesničku od Hole, z ktorej ma v tomto momente ide roztrhnúť..... Nashledanou
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára