streda, apríla 09, 2014

Blúdny kruh

Milí moji čitatelia,
ak sem ešte niekedy zavítate, viete, že som sa na pomerne dlhú dobu odmlčala. Chcem sa ale podeliť o novinky a tak som si ich zopár nazbierala a móžem vám porozprávať čo sa deje.

Takže zásadná novinka, opäť som urobila niečo čo som viac menej fakt nechcela ale nakoniec to ostalo ako jediná možnosť. Zamestnala som sa na polovičný úväzok v Tescu.
Na tejto novinke je najzábavnejšie asi to, že ide konkrétne o Tesco na ktorého stavbu som pizdovala asi pred dva a pol rokom z Prahy. Je to za mojím barákom, v tejto dobe už je vyše pol roka otvorené a ja pracujem za pokladňou. Mám neuveriteľne nechutnú uniformu a musím mať na sebe hrubú mikinu kvoli kérkam, pretože mi nejsú schopní zaobstarať tričko s dlhým rukávom a ani nemožem mať pod uniformným tričkom, vlastné tričko s dlhým rukávom. A vzhľadom na to, že tam nie je klimatizácia, prípadne ak je tak funguje presne naopak, tak je to čisté peklo a ja sa dusím vo vlastnej šťave. To všetko za 223 € mesačne. A to som rada, že som na polovičný úväzok, pretože na plný by som tam bola od nevidím do nevidím za 446€ mesačne, čo je fakt mizerná pláca za takúto prácu. Inak to není až tak zlé.

Čo mi vadí je fakt, že to nie je prvý krát čo som sa takto niekde zamestnala len aby som našetrila na Prahu a konečný výsledok bol, že som sa nakoniec tak či tak musela vrátiť (alebo som bola vrátena a donútená zostať) späť do svojho rodného mesta. Strašne sa obávam, že toto proste není cesta ako sa z tohto blúdneho kruhu dostať. Plus ma desí, že mi tu zarobenú almužnu okamžite niekto vezme, čo sa tiež stalo už viac menej pravidlom a toto nebezpečenstvo na mňa teraz striehne zo všetkých strán.

Medzitým ale stále uvažujem ako sa z tohto neuveriteľného blúdneho kruhu dostať živá a zdravá. Lebo povedzme si na rovinu, samovražda by bola riešením síce efektívnym, ale mňa by bola príliš veľká škoda.
Ako som už viac krát spomenula, v tomto štádiu a po toľkých rokoch blúdenia som na trhu práce v neuveriteľnej nevýhode voči ostatným a ja fakt nejsom človek ktorý by si zaslúžil stráviť život za pokladňou v hypermarkete. Mne ta práca až tak nevadí ale vole, som génius a tam proste nepatrím.
Zaujala ma myšlienka rekvalifikačných kurzov z úradu práce. Problém je ale taký, že vzhľadom na to, že tam zapísaná nejsom, tak by pre mňa táto možnosť asi neplatila a hlavný problém je, že úrad práce ponúka absolútne zbytočné rekvalifikačné kurzy. Potom je tu ešte možnosť nájsť si rekvalifikačný kurz z vlastnej iniciatívy a po písomnom požiadaní vám ho úrad práce preplatí možno dokonca celý ale len do 600€.
Tu opäť platí prvý problém, že na mňa by sa úrad práce ale asi z vysoka vysral (nie že by som sa čudovala-to vobec) a druhý problém je, že vám to preplatia až po nástupe do zamestnania(tipujem, že takého kvoli ktorému ste si ten kurz robili) a to ma opäť dostáva na začiatok problému, že jo.

Ja osobne by som si chcela spraviť barmanský kurz. Nie je ani taký drahý, našla som dva a základný barmanský v oboch stojí 5000 kč. To sa ale opäť dostávame na začiatok blúdneho kruhu - prachy. Proste na to nemám a takto ani mať nebudem.
Pri tom viem, že by mi to konečne získalo nejakú výhodu na trhu práce, zároveň by som sa dostala priamo do prostredia ktoré sa ma bytostne týka- chcela by som samozrejme najviac pracovať v nejakom klube. A tým pádom by sa konečne rozbehol nejaký ďalší rozvoj mojho života a pracovných skúseností, ktoré potrebujem k tomu aby som raz v budúcnosti mohla vlastniť a viesť svoj klub a tiež by som konečne vyriesila tú vec, že bez praxe vás nikto nezamestná ale prax získate len ak vás zamestnajú. Teda ďalší blúdny kruh ktorý je ale všetkým v mojom veku asi dobre známy.

Ale vráťme sa späť k mojmu súkromnému blúdnemu kruhu. Ako mám vyriešiť situáciu, v ktorej som zamotaná, keď moja jediná možnosť sú veci podobné tejto - na všetko čo by som mohla alebo potrebovala urobiť potrebujem hromady prachov do začiatku ale nemám ich kde zobrať pretože ma bez tých vecí na ktoré tie prachy potrebujem nikto nikdy nezamestná. Vážne som v tomto momente na trhu práce úplne na spodku nejakej pyramídy kde sú mojou možnosťou len pokladne(do ktorých vezmú každého bez ohľadu na vzdelanie, osobnostné kvality a podobne). ktoré človeka len otupujú a na ktorých nič nezarobím a budem nonstop žiť len z ruky do úst, takže na nejaké dovzdelávanie nikdy nenašetrím a ani sa nikam nikdy nepohnem..... Chápem, že to nie je len moj problém, v podstate presne takto z nás robia ovečky, ale ja to odmietam a budem s tým bojovať do smrti..... Len už sa mi z toho všetkého zastavuje mozek!

No a aby som to tu na koniec trošku osviežila aj niečím, čo možme nazvať celkom pozitívnym. Po tej nechutne dlhej dobe čo som v BA a ešte dlhšej dobe odkedy sa splnili moje najhoršie nočné mory a ja som kompletne osobnostne a duševne vyhorela som stretla niekoho kto ma aspoň na chvíľku prebral k životu. Nabalila som si v Randali takého šialeného angličana s ktorým mám fascinujúce, niekedy možno trošku desivé a nechutné a samozrejme hlavne krásne zážitky len za tých pár dní čo sme spolu strávili. Neviem či sa ešte niekedy uvidíme, teraz je niekde na východze či čo, a ja by som ho rozhodne rada videla ešte raz ale aj keby ne tak to sakramentsky stálo za to. Aspoň na chvíločku som v sebe pocítila plamienok, aj keď len malinký, z ktorého sa raz dúfam znovu stane tá obrovská vatra. Moj život dokáže byť pekne fascinujúci a ja ho chcem späť. Takže svojmu angličanovi som za toto rozhodne vďačná :). Aj keď to stále nejsom ja, tak viem, že ešte nejsom úplne stratený prípad.




Au revoir!





5 komentárov:

  1. daj mi svoj email pls...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. uuuuuiiiiiiiiiiiiiiiiiiii, to vazne za dve kila??? jezisi ja nemam predstavu o platoch na slovensku, ale to sa mi zda starsne malo, sak ako zaplatis najom, ked zarabas 440 eur mesacne??? Ech?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. to bud rada že o tom prehlad nemas :D udrž si to tak co najdlhsie .... to na slovensku vobec nikoho nezaujima taketo veci že bežne nutene životne naklady(bez akehokolvek luxusu navyse) absolutne prevysuju minimalnu mzdu(ta je ešte nižšia samozrejme) a nikto ti o moc viac ako minimalnu mzdu neda :D ja ked si predstavim jak ma zabija len tento polovičny uväzok a že by som tam musela byt nonstop, že nemas vlastne čas, silu ani možnost si privyrobit keby som bola na plny a za hentaku sumu tak ako nevim, asi bych už o tej samovražde realne uvažovala :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No, takto to poviem: Vyštudovala som to, čo ma bavilo (čo na tom, že ročne končí tento odbor do desať ľudí na Slovensku, nájsť prácu v odbore je kurva ťažké) a robotu mám mimo môj odbor (dorobila som si doplnkové vzdelanie) - stále však vysokoškolská pozícia - a zarábam niečo málo cez 400 eur. Samozrejme, že ak sa chcem obliekať, nežrať špagety s kečupom a nebývať u rodičov, musím pre to niečo urobiť. Urobila som si kurz strihania psov a každý deň po ôsmich hodinách v robote ešte strihám psíkov a doťahujem to na tých 9 stoviek. Samozrejme ale z domu ráno odchádzam pred siedmou a okolo siedmej zasa končím, niečo ale chcem, tak tomu musím obetovať moje pohodlie. Na SK sú síce nízke platy, ale myslím, že ak porovnáš percentuálny pomer príjmov a výdavkov rôznych krajinách EÚ, zas až tak sa líšiť nebudú. Zlatý dúl už tak ľahko nenájdeš ako mali slovenské aupairky či roboši v zahraničí v zlatých deväťdesiatych. Akurát netreba byť hnilý a utápať sa v nespravodlivosti sveta. Júlia

    OdpovedaťOdstrániť
  5. toš, nie že by si nemala aspon z časti pravdu, ale uplne nerozumiem na čo konkrétne je toto reakcia, pretože ja osobne svoj príspevok chápem presne takým sposobom, že sa snažím neustále hladat sposoby a riešenia ako si dopriat normálny a slušný život, nehladám ani zlaté doly ani nič podobné, len chcem normalne slusne existovat---druha vec ale je, že ak sa ti zdá pomer 400€ mesačne spolu s odvedenou prácou a tým aké máš výdavky a to len tie najzákladnejšíe tak by ma strašne zaujímalo v ktorom meste na slovensku sa takto žit dá:) jasne je super, že si obetovala svoj volný čas a že si tie prachy zabezpečit vieš aj napriek tomu, že by si možno ani nemusela, ale ono ani prijat tento fakt a držat hubu a krok nie je asi najlepšie riešenie, ale to už by bolo na dlhšiu debatu :)

    každopadne len to som chcela, nehladam zlate doly, hladám(už priliš dlho) slušnú prácu so stálym príjmom, aby som si mohla dovolit platit najom a žit sama za seba bez takej brutalnej zavislosti na druhych , možno to takto vyzneje že sa utapam bohvie v čom ale skor je to o tom, že si na blog pisem myslienky a pocity ktoré aktuálne mám a toto je vec ktorá ma hodne taží a nemám ju kde filtrovat.... ale to neznamená že moja snaha tam končí ;)

    OdpovedaťOdstrániť