V krajině za zrcadlem s panem Wanastou......

Po rokoch zúfalého čakania a dúfania, že niekedy uvidíme Wanastowi vjecy, sa koncom roku 2010 do médií dostala desivá správa a to, že jeden zo zakladajúcej dvojice P.B.CH. opúšťa kapelu a chce sa venovať tvorbe filmovej hudby. Samozrejme sme sa neubránili zopár slzičkám z pocitu, že už je všetko stratené a nikdy ich nezažijeme na živo ale následne prišla správa od zostávajúceho člena Roberta Kodyma, ktorý nás uistil, že kapela rozhodne bude pokračovať aj bez P.B.CH. a už budeme počuť len samé dobré správy. A naozaj, hneď sme sa dozvedeli o pripravovanom novom albume a aj o plánoch na prvé koncerty. Tie sa minulý rok odohrali len dva, jeden v Prahe a jeden na Topfeste a tak sme druhý spomínaný samozrejme navštívili..... A bolo to neuveriteľné, nikdy v živote som nič úžasnejšie, magickejšie a šialenejšie nezažila. Celý zážitok ešte vyšperkoval fakt, že Robert na tomto koncerte daroval mojej spolupostihnutej láskou k Wanastowkám a Lucie gitaru. Po tomto zážitku sme už len čakali na nový album, ku ktorému som si po jeho narodení síce hladala cestu trošku dlhšie(rozhodne to nie je album na jedno vypočutie a pokaždé sa v tom dá objaviť niečo nové), ale momentálne ho z celého srdca milujem a myslím si, že Wanastowkám prospela pauza aj personálne zmeny, keďže vďaka tomu dostala kapela úplne nový rozmer...... Každopádne po vydaní albumu samozrejme muselo nasledovať turné na jeho propagáciu a čakanie na ďalšie koncerty sme si trošku skrátili návštevou krstu a autogramiády na konci novembra. Pri myšlienke na turné sme s Alenkou vedeli jedinú vec úplne na istotu a to, že jeden koncert nestačí a musíme navštíviť minimálne všetky mestá v ktorých nejak pôsobíme. Takže akonáhle sa začali predávať vstupenky tak sme rýchlo kupovali v mestách Brno, Praha a Bratislava.

Letíme na Wenuši!!!!!! Raketa Verner von Braun nás vyzdvihla zhruba dva týždne po začiatku turné - v Brne. Do štartovacej haly nás pustili hneď po našom príchode, zhruba o šiestej a už vtedy tam stálo niekoľko asi najskalnejších Brňákov. V pohode sme si teda obsadili miesto v prvej rade pod Tomášom Varteckým a čakali sme dve hodiny na začiatok nášho "letu". Toto čakanie bolo neuveriteľne zdĺhavé ale koncert naopak ubehol ako voda. Ani sme sa nenazdali a bol koniec a vo mne ostal taký zvláštny smutný pocit, z toho, že už nám ostávajú len dva koncerty. Tri sa ešte zdali byť vcelku dosť ale dva už sú fakt málo.... Takto spätne musím zhodnotiť, že brnenský koncert bol zo všetkých ktoré sme navštívili najslabší(aj tak bol absolútne bezchybný a úžasný, len tie ostatné boli jednoducho lepšie) a je možné, že to bolo spôsobené aj publikom, ktoré sa nejak ne a ne rozpáliť, alebo sa mi to možno len zdalo, lebo som porušila naše pravidlo, že na Wanastowky jedine za triezva a trošku som si pred koncertom zahulila a ťažko sa mi dýchalo a skoro som odpadla(týmto patrí veľká vďaka Liz, ktorá na mňa vyliala vodu, čo ma absolútne prebralo a prídavky som si už užila absolútne svieža(a mokrá) jak rybička....

Doletěli sme na pařbu s polobohy Na Wenuši alias v Bratislave sme pristáli 4.5. 2012. Pristávacia hala NTC bola pomerne málokapacitná, čo ma dosť mrzelo, keďže bol koncert takejto kapely a keď tak by možno bolo lepšie keby to spravili v MMC ale to už je v konečnom dôsledku jedno... Popri čakaní sme neodolali a dali sme si panáčka Jacka Danielsa, ktorý bol sponzorom turné a hostesky a stánky s ním nechýbali na žiadnom koncerte. Ku panáčkom sme dostali aj cukríky a šatku, takže som čakala už extrémne spokojná.... Keď kapela vybehla na pódium, tak som si uvedomila, že toto je jednoducho vec na ktorú sa nedá zvyknúť a zakaždým ma to celú rozochveje a celý svet okolo mňa prestane existovať. V našom rodnom meste to Wanastowky odpálili fakt brutálne, aj atmosféra už bola o niečo lepšia, vykričala som si hlasivky absolútne, potešilo malé osvieženie v podobe začiatočnej slohy pesničky Amerika, čo v Brne nebolo mno a nakoniec som od Tomáša rovno do ruky dostala trsátko, z ktorého som si rovno urobila talisman(keďže je nabitý tou úžasnou magickou energiou ktorá tam bola) a už ho v živote nedám dolu....

ČAU PRAHOOOO! A prišlo to čoho sme sa desili, raketa Verner von Braun opustila Wenušu s nami na palube a odviezla nás priamo do Prahy na posledný koncert.... boli to také zmiešané pocity spojené s tešením sa na koncert ale so smútkom, že opäť o chvíľku skončí a teraz už na dlhšiu dobu ako týždeň. Keďže sme prišli pomerne skoro, tak sme si ešte na chvíľku sadli do hospody na kofolu a mali sme práve to šťastie, že kapela akurát mala zvukovú skúšku takže sme to dokonalo počuli a tešili sme sa z toho. O 18:00 nás pustili do haly a strávili sme ďalšie dve hodiny čakania na to aby ten koncert zase ušiel ako voda..... Ohladne pražskej žúrky musím povedať, že jednoznačne bola zo všetkých najlepšia, bolo vidno, že sú chlapci doma a že si ich tu ctia a vážia, lebo aj publikum bolo absolútne neuveriteľné, konečne poriadne rozospievané a o nátresku jaký tam bol radšej ani nehovorím. Trošku ma mrzelo, že som nemala priestor na kalení, lebo vedľa mňa stálo malé dievčatko, ktoré si ešte okrem toho raz za čas sadlo na zem, čiže som často stála na jednej nohe, ledva sa jednou rukou držala zábradlia a druhousom si chránila foťák, ktorý som si na tento koncert musela zobrať, aj keď som nechcela o nič prísť ale stálo to za to, lebo mám fakt zopár krásnych fotiek, ktoré si môžete pozrieť TU. Keď skončili, tak už sme si len kúpili tričká(to už tiež v živote nevyzlečem!:D) a išli domov, lebo cez tie davy ľudí sme sa nemohli dostať ani len na pivo...a v srdci zbylo světlo z jedný kapely....

Setlist Ten bol na každom koncerte rovnaký, čo je na jednej strane škoda, lebo WV majú priveľa dokonalých pesničiek ktoré by som chcela zažiť naživo, ale to by museli hrať aspoň 5 hodin v kuse asi aby mi nič nechýbalo..... Páčilo sa mi že to bolo pekne rozdelené, 5 pesničiek z nového albumu, staršie aj novšie vjecy,romantickejšie aj punkovejšie, nejaké to Lucie, rýchle striedali pomalé takže sme si stihli raz za čas aj oddýchnuť, mno proste takto sa robí profesionálny setlist....:) A inak vyzeral teda takto nejak:

Letíme na Wenuši Kulomet Andělé Lucie Panic Škola je kráva Holčičko! Krew a stopy čarodějných bylin Pod zemí mám swůj ráj Korálky z karneolu Wona je hotowá sólo na bicí Kočárek Nahá Jsem nevinej Sbírka zvadlejch růží Lži, sex a prachy Bedna od whisky —– Tak mi to teda nandey Kouzlo/Láska/Vlkodlak Dotknu se ohně

Wanastowi vjecy jsou tvrdý drogy! JO JO! Na záver chcem podať malé vysvetlenie svojej závislosti, keďže sa všetci smejú a čudujú že som išla na toľko koncertov a podobne. Kto ma pozná vie, že aj tak chodím na každý jeden koncert na ktorý sa dá a aj niekoľko krát za sebou a to je hlavne preto, že milujem hudbu a milujem tú energiu ktorú mi tie koncerty dávajú. Wanastowky sú v tomto najsilnejšie zo všetkých kapiel ktoré som kedy zažila. Vždy po koncerte ostanem celá absolútne rozklepaná, neviem kde je sever a zmôžem sa len na neustále opakovanie slovného spojenia "Ty Vole" . Cítim sa absolútne úžasne, som v inej dimenzii(pravdepodobne to bude dimenzia pána Wanasta)a nič na svete, žiadna človekom vymyslená alebo v prírode vyrastená droga nedokáže ani zďaleka prekonať tieto stavy, je to proste to "čerstvý ovoce". A práve na tom som tak závislá, práve preto musím obehnúť všetky možné fesťáky kde budú hrať, práve preto ich milujem....... Adios Amigos;)