Lietadlo od Chantal :)

Tak som bola otagovaná v tejto "hre", a hovorím si, že prečo nie:D (Síce neúmyselne ale vtipný rým, ne?:D) Nebudem chodiť zbytočne okolo horkej kaše, takže hey ho, let´s go!

Úloha číslo 1: Prezraď na seba 11 pikantností

Neviem, či mám nejaké špeciálne pikantnosti ale tak skúsim na seba pohladať nejakú špinu:D

1. Za mlada som po troch pivách(v tej dobe už som síce chlastala prvú ligu, ale tie piva mi proste nesadli:D) ogrcala stol v jednom nemenovanom bratislavskom klube- je to už tak 6 rokov ale odvážila som sa tam odvtedy ísť len raz:D Za túto epizódku som si vyslúžila prezývku "Grcajúca princezná" od čašníčky ktorá mi priniesla kýblik na umytie:D Je to jeden z najväčších trapasov aké som prežila

2. Toto by mohlo byť šokujúce: V štrnástich som bola chvílu zamilovaná do hip hopera a následne do mladého nácka(obaja zo školy)

3. keď som si prvý krát zapálila cigaretu, divne ma to vzdrušilo:D trpím za to dodnes

4. vzrušuje ma krv a od svojich troch rokov som posadnutá vampyrizmom :D

5. v posteli mám rada kúsanie a škrabanie a rada sa hrám na submisívnu :D

6. asi týždeň svojho života som počúvala Lunetic- lebo som ich videla naživo na dni otvorených dverí v markíze a tak som si myslela, že ich mám rada.... našťastie som skoro prišla na to, že nemám:D

7. Mám rada Nataliu Oreiro a Tatu a nehanbím sa za to:D

8. Vďaka vyššie spomínanému ruskému "lesbickému" duu som v dvanástich strašne túžila byť lesbičkou.... nevydalo... musím sa trápiť s chlapmi

9. mám zvláštnú, priam magickú slabosť na gitaristov a okrem iného, na ich ruky:D

10. Za určitých okolností dokážem byť najodpornejší a najprotivenjší človek na tejto planéte, plus som arogantná a paličatá:D

11. To, že milujem češtinu vie asi každý, ale keď práve nejsom v ČR ale na Slovensku a stretnem Čecha tak ma vzrušuje aj keď je nehorázne hnusný:D Ale fakt nehorázne:D

Úloha číslo 2: Odpovedaj na otázky:

1. Kto bola vaša najlepšia kamarátka, keď ste mali desať rokov? Fuha, asi Kika z bytu oproti :D

2. Ktorú pesničku ste naposledy s vervou počúvali sto krát dokola a dokola a ešte raz? Tak takýto stav mám viackrát za týždeň, ale vzhľadom na vo štvrtok absolvovaný koncert Kurtizán, tak to asi bude ich Vampíra

3. V akej polohe spíte? Schúlená na boku, väčšinou tvárou k stene alebo podobnej opore:D

4. Zverujete niekomu svoje tajomstvá? Komu a prečo? Tajomstvá o mne vedia síce viacerí ľudia ale úplne všetko vie asi len Alenka. A prečo, to by asi aj ona rada vedela:D

5. Za čo sa najviac hanbíte? Nejsom si istá, či je niečo konkrétne, začo sa hanbím...možno chýbajúci zub:D

6. Na čo ste najviac pyšní? Za svoju orientáciu v hudbe, hudobné úspechy a v neposlednej rade som fakt vcelku pyšná na svoje fotky, na ktoré mám slušné recenzie:)

7. S kým, kedy, aký, kde bol váš prvý bozk v živote? Taký ten poriadny, v štrnástich s mojím prvým frajerom Thomasom, na ihrisku pred jeho domom a asi to bolo celkom fajn:D

8. Akú najnebezpečnejšiu vec ste v živote urobili? Fuu tak to fakt neviem, ja furt robím pičoviny..... ale asi, že som sa zamilovala-po druhé(patetické ale je to celkom trefné:D)

9. Bojíte sa niečoho? Čo to je? Hmyzu, rýb a mimozemšťanov:D

10. Boli ste niekedy u veštice? Čo vám povedala? Nebola, odmietam si nechať veštiť budúcnosť- to je zradná záležitosť...

11. Máte nejakú pesničku / film / knižku, ktorá vás vystihuje? Akú a prečo? Toho je strašne veľa:) Tak asi hlavne pesničky: Stupid girl od Garbage(dokonalo výstižné, vypočujte si text,ten hovorí sam o sebe) ďalej Sheena is a punk rocker od Ramones - ne preto, že by som bola punkáč, ale preto, že "and she just couldn´t stay, she had to breakaway" a tak našla by som ich stokrát viac, ale takto v tomto momente ma nič nenapadá:D

12. zákerná bonusová otázka: Napísali ste niekedy báseň? Napísala som ich zopár, tak sem publikujem napríklad tú najnovšiu a zvyšok v rubrike "poems" keď tak:D Ťuk:)

Úloha číslo 3: Nominuj ďalších súťažiacich a vymysli pre nich 11 otázok.

1.Aký je Váš najobľúbenejší spisovateľ a dielo od neho?

2.Aký najkrajší kompliment ste dostali a od koho?

3.Čo by ste zmenili vo svojom živote, keby ste sa mohli vrátiť späť v čase?

4.Máte nejakú špeciálnu úchylku?

5.Keď sa može mačka zježiť, može sa ježko zmačkať?

6.Stretli ste sa niekedy s nejakým svojím obrovským idolom? Kto to bol, aké to bolo a čo Vám to dalo?

7.Spomeniete si ešte na najväčší trapas vo svojom živote?

8.A čo tak najväčší úspech?

9.Dur alebo mol? :)

10.Keby ste mali teleport a v tomto momente by ste mohli byť na akomkoľvek mieste na planéte, kde by ste boli?

11.Aká by podľa Vás mohla byť otázka na odpoveď 42?

Toš, mám to za sebou, bola to dosť makačka, takže sem nebudem nikoho tagovať a možných "súťažiacich" oslovím sama a následne ich teda žiadam aby mi, ak sa do toho pustia, linky na svoje diela poslali do komentu sem tiež. :) A ak sa chce pripojiť niekto koho neoslovím sama, tak žiadne strachy, len do toho:D Teším sa:)

Pre Voldemorta

Tak už vieme, že je koniec

je to trochu smutné

Dnes už som len neúspešný lovec,

Oči z toho možno chvíľku ostanú vlhké

V opojení rock n´rollu,

spadla som do tvojho náručia

A vždy keď sme boli spolu,

dúfala som, že to bude trvať storočia

Ale už viem, že večnosť je tu len pre mňa

a nedokážem ju stráviť s tebou

Rozprávka to bola síce pekná,

no uzavrime ju radšej hrubou stenou

Tak, dnes je to naposledy,

možno chytím aspoň jednu tvoju strunu

Už v tom nechcem žiadne slzy,

Hej človeče, fakt díky za múzu!!!

Čo sa deje s mojím životom

Tak sa znovu ozývam so zážitkami zo svojho každodenného života.

V tej pracovnej oblasti stále žiadna zmena, s prachmi som na tom stále horšie a horšie a desivejšie a desivejšie, ale stále verím, že sa to čoskoro zmení a robím všetko preto aby sa to stalo(aj keď to už robím dosť dlho, že?) ale teda to nemá zmysel rozoberať kým sa naozaj niečo zásadné nestane....

O niečo lepšie to vyzerá v tej druhej pracovnej oblasti ktorá ma v mojom živote zaujíma viac a to je hudba. Koncom decembra prebehnú dva mnou zorganizované koncerty, prvýkrát v inom meste ako v Bratislave a dokonca v dvoch rozličných mestách po sebe. Konkrétne sa jedná o Brno a Prahu a ten pražský bude svojím dátumom hodne symbolický. 21.12.12 - uvidíme čo sa stane:). Mňa osobne zaujíma hlavne to, že všetko bude ako som hovorila - bude to rock n´roll! :D Týmto koncertom sa bližšie budem venovať v niektorom z ďalších článkov, podstatné je, že mi na týchto mojich "zahraničných" debutoch hodne záleží a verím, že dopadnú dobre.

Inak ma snáď čaká vcelku zaujímavá predvianočná a vianočná atmosféra keďže okrem týchto dvoch mojich koncertov 20. a 21. 12. ma čakajú v Prahe ešte Wanastowky 22.12. no a v neposlednom rade polnočná omša 24.12. v Bratislave v Randali ktorú odslúži Slobodná europa:). Toto sú veci ktoré ma stále držia pri živote.

Teda ešte aj pre mňa stále mierne neistý zajtrajší brnenský koncert Kurtizán z 25. avenue, na ktorý ak pojdem tak sa obávam, že budem sama, ale to aj keď mi to trošku pokazí zábavu, neznamená, že by som sa o to dokázala pripraviť len pre večnú osamelosť.

Jo, tým som chcela naznačiť, že mám v poslednej dobe málo rock n´rollu v živote. Na koncerte som bola naposledy na avizovanom krste Mudhole-u, ktorý bol síce úžasný, ale oslava mojich narodenín, ktorá na ňom prebiehala bola tak neuveriteľne mizerná, že mi to pokazilo celú eufóriu ktorú som počas koncertu mala. A odvtedy nič. Vrátila som sa do Brna a zas sucho a prázdno, ešte väčšie ako predtým, lebo sa stalo pár nepríjemných vecí, ktoré tu moc rozoberať nechcem, straty na životoch a tak.... Nič moc, takže som sa pár dní nepohla z domu a zatvárala sa do vlastných depresií ale už som sa zas prebrala a bojujem ďalej, aj keď o nič menej frustrovaná.

Najviac ma serú tie prachy a osamelosť, ktoré vcelku idú ruka v ruke vlastne ale neviem či minimálne druhý spomínaný problém niekedy prejde. To už mám asi zakódované vo vlastnej hlave hlavne. S tým sa len tak ľahko nepohne.

Aby sme od tých nepríjemných vecí prešli niekam "inam"- V pondelok nám kocúr vyskočil z okna. Je dosť dochrámaný ale inak našťastie v poriadku.(O tom čo a jak sa presne stalo, si keď tak prečítajte TU.) To je zlá správa, ale som strašne rada, že včera nám vlastne po dvoch dňoch konečne pomaličky začal jesť a piť. Fakt som dlho nezažila taký strach a potom tú úlavu, keď už začal trošku "zlobit" a ja som vedela, že čoskoro príde aj na naplnenie jeho bruška. Ešte stále je na tom zle, ale aj malé krůčky treba oslavovať. :).

Inak dosť zanedbávam školu, takže s tým niečo idem robiť a niekedy Vám skúsim napísať niečo zo života muzikológa, nech si tu furt len nevylievam srdce. :D

Zatím zduř!

November has come

Keďže sa téma príspevkov ktoré by som teraz rada pridávala mení úmerne s hladinou alkoholu v mojej krvi, tak radšej zaryto mlčím, ale nechcem aby mi môj blogísek len nudne, zaprášene čakal a tak som sa rozhodla, že tu predstavím zopár mojich obľúbených pesničiek ktoré v sebe spomínajú mesiac ktorý práve prišiel a ktorý je pre môj život špeciálne dôležitý-keďže som sa v ňom narodila :D. Musím povedať, že okrem toho, že sa v Novembri rodia tí najúžasnejší ľudia, tak je na ňom niečo také špeciálne, tajomné a proste divné. Už napríklad len to, že je to taký nejaký divný mesiac bez ročného obdobia - lebo ešte to není ani zima ale už to ani moc není jeseň. Každopádne November asi nepríde zaujímavý len mne, keďže umelcov a špeciálne hudobníkov priťahuje podobne ako mňa..... Takže tu je zopár príkladov tejto príťažlivosti...... Enjoy:)

Názov prvej pesničky sa nachádza už v nadpise, takže si užívajte sexuálneho 2-Dho s Gorillazom:)

Something is starting today Where did he go why you want it to be? Well you know, November has come When it's gone away

Ďalšia je depková inštrumentálka od jednej z mojich meganajobľúbenejších kapiel Mad season:) Čo by to bol za pesničkový blog u mňa keby v ňom nefiguroval Kodym, že? Toš - Wanastowi vjecy!

Ja chci ti dát, co v sobě mám Nechci se ptát, kdy umíram A teď to mám, chci s tebou spát Protože voníš a je Listopad

No a tá najkrajšia, najúžasnejšia, najznámejšia novembrová pesnička: Guns n'roses - November rain:) btw tento klip si pamätám úplne od malička a nikdy ma neprestane fascinovať ako je Slash sexi, aké má Stephanie Seymour krásne šaty a Axlov prsteň! Novembrových pesničiek je inak omnoho viac, ale toto je môj top výber:) Ale poďme sa trošku venovať aj zajtrajšiemu dňu..... Oslávim 22 rokov na mojom najobľúbenejšom mieste na svete počas krstu cdčka jednej z mojich najobľúbenejších kapiel..... Mudhole v Randali! Teším sa na to jak malé decko na mamin cecok, napriek tomu, že tam budú chýbať ľudia ktorí by tam proste mali byť, lebo sú až príliš dôležitou súčasťou MŇA..... verím ale, že mi to patrične vynahradia neskôr:). Žúrka to bude aj tak megabrutálna, už len kvôli tomu miestu a koncertu a všetkými ostatnými milovanými a úžasnými ľuďomi ktorí tam so mnou budú! Minule sa mi inak snívalo, že bol normálne čas ako je, rok 2012, pár dní pred mojimi narodeninami, ale nemala som mať 22 ale 43-resp. potom som si v tom sne uvedomila, že ešte len 42. A nechápala som kedy sa to stalo, veď len teraz som mala 20..... A odvtedy nad tým stále uvažujem..... ono to tak totižto za tých 20 rokov naozaj tak bude vyzerať, zobudím sa a nebudem vedieť kedy sa stalo, že mám po štyridsiatke.....z toho mám najnovšie depky-jak keby som ich mala málo :D. Ale nebudem furt len o sebe. Tento deň so mnou totižto oslavuje aj jeden z mojich najväčších hudobných idolov, geniálny Steven Wilson z Porcupine tree, Dylan Moran viac známy ako Bernard Black z Black Books, Roseanne Barr, taký týpek zo seriálu o morských pannách H2O-stačí pridať vodu a tak ďalej.... medzi mojimi spoluoslavovateľmi sa nachádzajú sami umelci, hudobníci, televízne hviezdy, športovci-poväčšinou baseball a hokej a dokonca tam mám aj pornoherečku..... Je to vcelku vtipné na niektorých sledovať naše spoločné vlastnosti a podobne:). Takže všetkým týmto výnimočným a úžasným, ale zároveň prekliatym osobnostiam želám všetko najsamlepšie! :) Zatím zduř a ak to niekto bude čítať tak dojdzite ludia zajtra do Randálu na MADHÓL! :-D

Breaking point.....

Milujem svoju školu, ako som už spomínala v predošlých článkoch, fakt som ňou trafila do čierneho, absolútne tam patrím, napĺňa ma to aj napriek mojej pretvrvávajúcej neschopnosti učiť sa a tak.....

Toto je jeden pevný bod ktorého sa zubami aj nechtami snažím držať a nepustiť. V skutočnosti je to aj jediná vec ktorá mi tak nejak ostala.

Fakt neviem, či ma niekto preklial alebo čo si už o tomto všetkom myslieť ale začalo sa diať presne všetko čo sa diať v Brne nemalo, všetko to čo sa dialo v Prahe a všetko to čo sa dialo v Bratislave.

Tá najzákladnejšia vec je práca... Za posledný skoro rok a pol som rozoslala bez preháňania tisícky životopisov- len na Gmaili mám správy s predmetom životopis na 103 stranách, približne rovnaké množstvo som poslala priamo zo stránok Profesia(aj .sk aj .cz) a Jobs(tiež .sk aj .cz) + z nejakých ďalších stránok + som dobrú stovku rozniesla osobne. Z celých týchto množstiev som bola dohromady možno na troch pohovoroch keď prižmúrim oči možno na piatich.....

A ja už nevládzem. Naozaj. Som z toho všetkého frustrovaná do takej miery, že sa mi to prenáša nielen do mojich psychických stavov ale aj do podvedomia kde mi to blokuje veci, ktoré s tým absolútne nijak nesúvisia - napriek tomu, že si v tom momente napríklad myslím, že som absolútne v pohode, spokojná a vyrovnaná.

Ani by som sa nečudovala keby som nevedela zohnať žiadnu brigádu, preto lebo som neschopná a blbá. Ale to ja za prvé nejsom - som šikovná, inteligentná, rýchlo sa učím a za druhé mám za sebou pomerne zaujímavú prax.... Ale ja som absolútne nedostala možnosť niekde ukázať čo je vo mne. Proste ma ignorujú absolútne všade, kam to CVčko pošlem....

A to nehovorím o tom, že večne nemám prachy. Ľuďom som za posledný rok, len za to, že ma raz za čas na niečo pozvali a podobne + Alenke za to, že sa o mňa v podstate 3 mesiace starala, dlžná nehorázne prachy, čo je samo o sebe nahovno. Plus teraz je obsah mojej peňaženky 50 kč s tým, že vo štvrtok by som mala ísť do BA a netuším ako sa tam dostanem a čo dovtedy budem jesť a fajčiť. A hlavne nemám ani najmenšie tušenie ako takto zaplatím nájomné do 1.11. ....

To je asi najhoršia z tých vecí ktoré sa dejú. Teda nie asi. Je to rozhodne najhoršie zo všetkého. Ale stále to nie je všetko. Ďalšia vec ktorá sa rovná mojmu neúspešnému žitiu v BA a v Prahe je to, že som neuveriteľne osamelá. Poznám milión ľudí ale poväčšinou som proste sama a keď sama nejsom tak riešim problémy tých s ktorými som - či už chcem alebo nechcem, zatiaľ čo ja tie svoje v podstate poväčšinou možem ventilovať len sem. Nie je to také strašné ako predchádzajúci problém ale keď sa tieto veci spájajú dohromady, tak mi z toho začína celkom slušne hrabať. Potom to v rámci PMS alebo čo to vlastne mám-keďže mi krámy meškajú už asi 5 dní, vyzerá na výbuchy hnevu a nervov a dnes prišiel ten Breaking point kedy mi začalo byť v škole do plaču, tak som odtiaľ zdrhla a tuto doma som sa mierne nervovo zrútila-ale aj tak som sa ukludnila do minúty. Takže predpokladám, že toto nebude posledné zrútenie.

Momentálne netúžim po ničom inom, len ísť domov. Aj keď mi to hovno pomože, keďže aj naši majú problémy sami so sebou, takže asi mi tie moje nikto nevyrieši, ale proste chcem byť doma, v bezpečí.....lebo túto neutíchajúcu neistotu už nedokážem prežívať. Aj keď viem, že keď dojdem domov a odvážim sa im zavesiť na nos svoje problémy, tak do mňa začnú nehorázne rýpať a budem mať nervy ešte aj z toho a asi explodujem tam, ale kam inam mám ísť?

A keď sa na toto všetko pozerám zo svojho uhla pohľadu-iný k dispozícii nemám, tak veď ja vobec nejsom náročná.... Jediné čo chcem je žiť si svoj život, mať prácu a z nej prameniace peniaze aby som mala istotu že budem mať čo jesť, fajčiť a budem mať strechu nad hlavou, byť proste konečne nezávislá od všetkých naokolo a raz za čas mať pri sebe ľudí ktorí ma majú radi, ktorým nevadí, že som hlučná a ukecaná, zakaliť, riešiť tú úžasnú vec ktorú študujem-teda hudbu a mať v piči všetky negatívne sračky. Nehľadám ani bohatého manžela, ktorý by sa o mňa postaral a ja by som nemusela pohnúť prstom, ani nechcem vyhrať v lotérii, ani sa nechcem nijak vyhnúť ničomu. Proste si len chcem konečne dlhodobo zarábať vlastné peniaze, ktoré budem míňať bez pocitu, že na druhý deň mi bude skučať žalúdok...... a konečne sa uvolniť. Fakt, chcem tak veľa?

Moje srdce je rozbité na márne kúsky...

Zamilovala som sa.... už je to raz tak.... Dnes som s maminkou išla nakupovať do tesca(taký bežný nákup+pár veci pre mňa do Brna) a samozrejme sa to nezaobišlo bez návštevy Gateu a potom aj topánočkovania v Deichmanne. No a tam sa to stalo. Najprv len taký jemný flirt s krásnymi červenými čižmičkami, ktoré ale našťastie nemali v mojej veľkosti, takže ma až tak nebolelo odísť od nich. Ale v ďalšej uličke to začalo byť vážne..... Nádherné, čierne, s červenými šnúrkami, na takom nižšom opätku a čo je najhoršie v mojej veľkosti! Tak som si povedala, že si ich musím vyskúšať, ako na mne budú vyzerať. Len taká malá nevinná jednorázovka...... Vytiahla som najprv pravú, vybrala z nej zbytočné papiere, obula som si ju, zaviazala šnúrky a bolo to úžasné, ale predsa len sa mi trošku zle stálo, keďže som druhú nohu mala asi o 5 cm nižšie. Tak som vytiahla aj ľavú. Ten istý proces. Postavila som sa a bolo to dokonalé. Bol to absolútny raj. Vyzerala som božsky.... Ale nanešťastie nemám prachy a museli sme sa odlúčiť a mne teraz krváca srdce a je mi neskutočne smutno.... :( Prečo láska musí tak bolieť?

Ale nie fakt! Pán Murphy strčte sa do prdele. Je absolútne neuveriteľné, že keby som tam dnes prišla s tým, že mám so sebou neobmedzené množstvo peňazí a chcem aspoň jedny jediné boty, tak je v tom poondiatom obchode 5000 topánok a ani jedny ktoré by sa mi páčili. Prípadne by som našla jedny-jediné ktoré by podľa skúseností boli absolútne dokonalé, ale nemali by moje číslo. Kľudne by mali o číslo menšie, o číslo väčšie ale nie to ktoré potrebujem....... Prečo to všetko musí byť takto sakramentsky naopak? Takže teraz mám aby ste vedeli depku! A do toho ešte PMS. Takže som sa rozhodla žrať! Zajedám svoje nešťastie neskutočným spôsobom. Už som zožrala 4 chleby a jednu koblihu! A nenávidím sa a nenávidím každú vec ktorú sme dnes kúpili, lebo každá z tých vecí stála niečo zo sumy ktorú potrebujem na svoje topánky! A je to teda ich vina(tých vecí), že nemôžem mať tie krásne topánočky!!! Howgh

Aj tak je všetko najvác.... !

Práve som si uvedomila, že svoj blogísek tak trochu zanedbávam a v tomto momente mám zázračnú malú chvílku času na to aby som to napravila....aspoň trošku. Tak nezdržujme a poďme na to...

Posledné zhruba dva týždne boli pomerne divoké, miestami možno aj na moje pomery. Všetko začalo krátkou návštevou Bratislavy s Barbar punkom. V Britishi sme odpálili vcelku slušnú kalbu, okrem toho som sa rozhodla raz v živote prekusnúť svoje ego a spraviť mierny ústupok a znovu som sa skamošila s milovanou Lifkou-lebo nič na svete nestojí za to aby sme sa my dve ignorovali alebo čo...(Jo treba trošku pátosu). V ten večer inak hrala moja ďalšia najobľúbenejšia kapela v tom istom čase ako Barbar punk v milovanom Randali. Boli to moji úžasní Mudhole a fakt ma neskutočne mrzelo a trpela som za to, že si ich nevypočujem keď už tam som, ale zase o to viac si užijem krst ich cdčka ktorý vychádza presne na deň mojich narodenín a takisto koncerty v Brne a v Prahe ktoré idem organizovať na november.

Ďalej som si znovu uvedomila aký vzácny je domov, lebo aj keď som momentálne tam kde patrím a tak, tak mi bolo strašne ľúto, že od maminky musím odísť tak skoro. Možno práve preto mi hneď na ďalší utorok preplo a využila som výlet kamarátov Mamuta a Horseta, ktorí išli stopom do Turecka cez BA a stopla som si to tam s nimi a pripravila rodinke mini prekvapko, napriek tomu, že na druhý deň mi o osmej ráno začínala prednáška v škole. Opäť to ale bolo príiš na krátko a už sa neviem dočkať ďalšej návštevy.

Stále si tu neviem zvyknúť na neprítomnosť mojho najmilovanejšieho Edinka, ktorý pred tými dvoma týždňami musel prekonať malú operáciu(toľko strachu a stresu som asi v živote nezažila) a neuveriteľne mi tu chýba, aj keď mi ten čas bez neho z veľkej časti spríjemňuje iný zrzek - náš prepnutý nádherný kocourek Matyáš. A ide mu to parádne, to treba uznať - aj keď život s kocúrom je o hodne komplikovanejší ako so psom:).

A inač, čo dodať k Brnu? Nie všetko je tu práve najdokonalejšie, ale aj tak je to úplne úžasné. Naozaj je to presne miesto kde mám práve byť. Začiatky asi nejsú ľahké nikdy, takže trošku bojujem ale verím, že čoskoro sa všetko ukludní a bude to už len úžasné.

Čo je v tomto momente asi najpodstatnejšie je škola a tá je presne taká ako som čakala. Všetko je zatiaľ presne také ako som chcela aby bolo a myslím, že v sebe nájdem veľa sily aby som sa prebojovala čo najďalej. Je to miestami hodne náročné ale nemienim sa ničoho zlaknúť:). Tento týždeň sme dokonca mali sústredenie Ústavu hudební vědy v Křižanově- čo je pravidelná akcia pre prvákov. Takže vlastne mám dosť geniálny zážitok o ktorom sa musím rozhovoriť.

Nekonečno piva zadarmo, kalení s vyučujúcimi, zoznamovanie s novými spolužiakmi, grilovanie prasaťa, filmy, prednášky, hry..... Ktorá iná škola takéto niečo robí?:D Hneď prvý deň som síce bola trošku znechutená- jedlo v jedálni bolo na moju fajnovú pusu trošku naprd, ale hlad je veľký čarodej, takže samozrejme spapáte po miernom odstránení menších problémov čokolvek a ešte si pritom aj kvalitne zapičujete:D.

Ale čo sa týka socializácie tak to bolo fakt neuveriteľne nadštandartné a z takých vecí sa ja teším. Hlavne keď sa na jednej akcii stretne cez sto ľudí na veľmi podobnej intelektuálnej úrovni a konečne máte pocit, že sa s niekým rozprávate o niečom.... Večer pre mňa definitívne zaklincovalo premietanie jedného koncertu The Doors, čo som fakt nečakala a tak moja rockn´rollová dušička svietila jak jadrová elektráreň. Potom nasledovalo kecanie a popíjanie s jedným z vyučujúcich ale o štvrtej ráno som už pocítila následky vyčerpávajúceho dňa a tak som sa vybrala do chatky spať.

Zobudila som sa sama od seba presne v čase raňajok, ktoré už našťastie boli vo forme švédskych stolov, takže som sa konečne najedla a potom sme len príjemne lebedili na slniečku v tráve a podobne... Teda len do obeda, na ktorý sme išli na poslednú chvílu a hneď po ňom sme vyrazili na 8 kilometrovú túru do mestečka Velké meziříčí. To síce bolo samo o sebe tiež vyčerpávajúce ale inak vcelku pohodička, zase sme sa socializovali, hrali hry a tak a nakoniec nič vás s novým kolektívom a vyučujúcimi nezblíži viac ako keď vás ide vyše 120 nacpaných v jednom autobuse(tak sme sa totiž vracali naspäť do Křižanova). Na večeru už sme boli zas na mieste a po nej sa premietali filmy ale tak nejak sme sa niektorí rozhodli, že sa nám nechce jak trotlom sedeť na riti a čumeť na film a tak sme hrali hry a podobné záležitosti. Ďalší a v podstate posledný deň sa začal príjemne - sprcha(ten pocit čistoty je na nezaplatenie:D), ležanie v tráve aj s vankúšmi, papanie, pivo a tak nejak sme začali trend s tými hrami, už hrali skoro všetci, tak som sa len kde tu pridala k nejakej skupinke a hrala sa kým sa nespravilo

selátko a nevytvorila sa rada a už nikto nemyslel na nič iné len na jedlo..... Ja som sa v rámci utužovania vzťahov nechala pozvať na brčko a potom sme sa s kamarátkou Mrkvou rozhodli založiť oheň k čomu sa nadšene pridali ďalší dvaja slováci, takže sme mali oficiálne Slovenský oheň, aj keď nám v momente ako začal horieť začalo pršať- čo samozrejme na radosti nikomu neubralo:-). Potom to už s utužovaním vzťahov pomocou brčka začalo byť troška moc a tak sa stalo, že som skončila úplne prehúlená, zožrala som všetko čo mi prišlo do rúk a o desátej večer som zalomila. No a na druhý deň sme sa už len pomaličky napapali, pobalili a vyrazili do Brna. Vo vlaku sme si ešte uhli zopár glgov hruškovice aj s jedným z vyučujúcich a na hlavnom nádraží sa celé sústredenie oficiálne skončilo, tak teraz som fakt zvedavá, či si budeme jeden druhého pamätať:D.

No a začalo posledné "dobrodrúžstvo" lebo ma sem prišla navštíviť spomínaná Lifka a tak sme išli kaliť. Najprv do takého podivného podniku kde sme pravdepodobne ochutnali pančovaného Morgana(zatím vidím, zapila som to niekoľkými litrami piva-pohoda:D), potom na Skle(verím, že túto poprdeli hospodu som spomínala už v predošlom príspevku) a nakoniec v Melodke, čo je taká asi najpodobnejšia odnož Randalu v akej som doteraz bola aj keď sa to samozrejme ani náhodou nevyrovná, ale aspoň sme sa tam vytancovali na takých klasických rockových peckách aj s mladými zlogothikmi:D. No a potom vypli hudbu a tak sme išli domov kde sme tiež skoro okamžite zalomili za zvukov Kurtizán z 25. avenue. No a dnes sa to ukludnilo(konečne ale na nešťastie), mali sme ísť ešte kaliť ale Lifka musela ísť "nečakane" do BA ale stihli sme ešte dve piva, ktoré nám akurát tak len doplnili hladinku a boli sme zase pripité:D. Ja som pomaličky vytriezvela zožrala si špagety s pestom a strávila som večer s kamošmi pri jednej takej hre ale samozrejme sa to nezaobišlo bez poháru vína:). Každopádne, už idem spinkať o chvílku a zajtra regenerujem mozog a upratujem a podobné vjecy....Tak sa majte krásne krásafci a pokúsim sa v blízkej dobe stvoriť aj niečo intelektuálne obohacujúcejšie:)....

P.S. Ospravedlňujem sa ak ste náhodou museli čítať nejaké gramatické bludy, okrem toho, že mi totiž prestáva fungovať mozog od únavy a chlastu, tak mi začína hrabať z českej gramatiky a niekedy to vyzerá jak keby som bola úplne negramotná, každopádne som sa snažila opraviť všetko čo sa dalo, ale moje vnímanie není stopercentné:D.... Toš dovi dopo !

Nuda v Brne a Panč´s not dead

Milí moji, verní aj neverní, nenechajte sa zmiasť nadpisom. Nuda tu rozhodne není! Práve naopak. Mám za sebou prvý týždeň a musím uznať, že už potrebujem trochu oddychu a triezvoty :D. Okrem nejakých vybavovačiek ohľadom Isicu, šalinkarty(električenka) a podobne som sa v podstate do dnes nezastavila v tom čo mi ide najlepšie - kalení.

Pomaly ale isto sa začínam zorientovávať v novom meste. Doteraz som sem síce chodila dosť často na to aby som zhruba vedela kde sa čo nachádza, ale aj tak som sa nevyhla blúdeniu - hlavne hneď v pondelok som si spravila menšiu prechádzku o piatej ráno, ožralá na šalát, lebo som nevedela trafiť domov- asi hodinu. Ale už je to v poriadku a domov by som trafiť mala bez väčších problémov.

Každopádne okrem takého hospodského a podobného kalenia, sme náhodou prežili aj pomerne na triezvo a vyplnili si to napríklad úžasnou burger party..... Za to musím do nebies vyzdvihnúť svoju spolubývajúcu Lúmennku, lebo spravila tak božské burgre, že sa mi o nich sníva každú noc.

Tento víkend som pre zmenu ale strávila mimo Brna, v dedinke nazývanej Dzbel, kde sa konal najlepší (na nešťastie neletný) festival na svete Barbar fest. Navštívila som ho už druhý krát a musím povedať, že tento rok sa mi páčil ešte viac ako ten minulý. Konal sa na krásnom mieste pri lese, vládla úžasná atmosféra, skvelí ľudia a hromady a hromady zábavy a samozrejme tiekli hektolitre alkoholu, ktorý bol okrem iného potrebný na boj so zimou, ktorá bola teda fakt neskutočná. Ale náladu nikomu nepokazila ani ona ani prohibícia.....

Samozrejme sa musím teda vyjadriť aj k tomuto problému. Ako z médií určite viete, na Morave aj v Čechách sa rozšírila otrava zapríčinená pančovaným alkoholom, v ktorom sa miesto ethanolu nachádzal methanol.... Vďaka tomuto už zomrelo niekoľko ľudí a zvrchu prišla nočná mora zvaná zákaz alkoholu. Teda aspoň toho ktorý má viac ako 20 percent. Najprv to platilo len pre jednorázové akcie a predajné stánky, vďaka čomu to schytal aj spomínaný Barbar fest. Po návrate z neho ale čakal trošku väčší šok. Prohibícia začala platiť celoplošne a teda sa musíme zmieriť s pohľadmi na prázdne alebo zabezpečné regále na ktorých má byť alkoholíček. Zoženiete tu len likéry, pivo, víno, medovinu a podobné veci. Dokonca aj whisky mi zobrali! Báj d véj chcem ešte dodať, že otravu methanolom vraj veľmi ľahko porazíte vypitím tak 4 pív alebo proste iným alkoholom. Takže treba piť tzv. "Na Sheenu"-miesať o sto šesť a všetko bude v pohode:). A ževraj už to schytalo aj pár Slovákov, tak pozor na to lidi! Budúci víkend sa chystám na chvíľku domov, lebo v British rockstars hrá Barbar punk, tak dúfam, že dovtedy neprejde prohibícia hranice a budem sa tam mocť ožrať podľa potreby čímkoľvek:D. Takže asi toľko o Brne a podobných veciach, odkazujem len, že mi je tu úžasne, som strašne spokojná a dúfam, že to tak aj ostane. Majte sa krásne a užívajte! :)

Cestovná horúčka

Bolesť brucha, ktorá prišla absolútne bez príčiny, žalúdok roztrasený, zovretý oceľovými rukami, v podstate bezdôvodný stres, úzkosť-ktorá sa prejavuje predovšetkým tŕpnutím rúk a hlavne prstov a podobné veci..... Do toho mierne nervové výkyvy v podobe depiek(napriek tomu že som stále spokojná na obláčiku) a následného plaču....

Toto sú veci ktoré sa mi dejú celý dnešný deň a najprv ma vôbec nenapadlo čo to je až pokým na to nepoukázala moja maminka, ktorá to už veľmi dobre pozná...... Navštívila ma stará dobrá známa - Cestovná horúčka.

Prejavy cestovnej horúčky sú podľa maminky u mňa chronické a sprevádzajú ma úplne odmalička. Prichádzali tiež s ozajstnými fyzickými teplotami a ževraj teraz sa už viem aspoň ako tak ovládať, ale v detstve som podľa jej slov bola Diabol sám. Aj teraz to so mnou býva ťažké a keďže ma maminka asi sama vezie v Nedeľu do Brna, tak to vidím tak, že budem musieť navštíviť lekáreň a nacpať sa liekmi.

Totižto na to sú naozaj špeciálne lieky a aj keď cestujem pomerne často a vždy s tými istými príznakmi, tak ma nikdy nenapadlo si túto zvláštnu chorobu vygoogliť...až dnes. A tak som na jednom zdravotníckom fóre objavila ľudí ktorí majú úplne presne rovnaké príznaky. Poväčšinou také ako som opisovala vyššie, samozrejme nechýbajú ani časté dôverné pokecy so záchodovou misou alebo kýchanie, kašlanie, smrkanie - no normálna chrípka.

Ono je to všeobecne veľmi podobné ako keď má niekto trému - a môže sa to objaviť aj týždeň pred cestou! Ja som dokonca taký psychopat, že keď už je nejaká cesta - aj keď len na jazero v rámci bratislavských hraníc- naplánovaná dopredu, tak sa u mňa tieto veci nenápadne objavujú aj keď samozrejme nie do takej miery ako keď je konkrétny výlet veľkosti toho nedeľného.

No ok, tak dnes som sa teda dozvedela o tých liekoch, ale inak? Prečo mám takéto stavy? A čo s nimi okrem liekov môžem robiť? Jasné, sú rôzne upokojujúce metódy ale ako tomu predísť úplne, vôbec nič nepostrehnúť? Rozhodne funguje spontánnosť - len tak z ničoho nič sa dvihnúť a niekam odcestovať. Vtedy som úplne v pohode, ale takto to nemôže fungovať vždý a keď už to tak je, tak šaliem! Možno by som fakt mala vyhľadať nejakú "psychohelp". :D Určite to so svojím imaginárnym terapeutom budem musieť prebrať, keď doriešime moju megalomániu.....

Tak jo, od zajtra balím, mám rozlúčku so zopár kámošmi a asi si fakt vybavím tie lieky - lebo keď budem vyšilovať mame ktorá bude za volantom, tak to bude dosť nepríjemné. Dám vedieť či to funguje:D. Zatím Zduř!

Ohňová guľa a tak ďalej :)

Pomaly ale isto prichádza ten dlho očakávaný čas môjho odchodu. Ostáva mi týždeň a už som si prešla fázou nostalgie, momentálne ma chytá fáza "všetko mám u prdele" a hlavne je stále prítomná fáza tešenia sa. Už sa fakt neviem dočkať. Verím tomu, že už konečne bude všetko jak má byť. Zoženiem si brigádu, budem chodiť do vysnívanej školy a budem v najúžasnejšiom meste na svete. Keďže som tu už stotisíc krát básnila o Brne a o tom ako úžasne mi tam vždy bolo, tak to už ani nebudem ďalej rozoberať a budem len veriť, že čaro ktoré je medzi mnou a týmto mestom vydrží a už sa mi konečne začne dariť. Ale určite to tak bude, lebo to viem už celé roky, že presne tam patrím a musím tam byť.... Minimálne teraz a na dlhšiu dobu....:)

Ach jo... zas ma chytá patetickosť a spomienky a tak..... ale je to super. Momentálne som všeobecne celá, v takom nejakom zvláštnom opojení. Som neskutočne spokojná, príjemne vyčerpaná a tak. Dosť veľkú úlohu v tom zohráva tento víkend, ktorý som strávila v Studienke na chate, s kamarátmi a opäť to bolo len o neuveriteľnom obžerstve, zábave(dokonca aj tenis som hrala a trafila som loptičku viac ako raz!), a proste úžasná pohoda, bez riešenia okolitého sveta a všetkých sračiek ktoré to obnáša.

Teda jediná vec ktorá ma teraz serie, súvisí akurát so studienkou a s tým, že mi v rámci hry Activity nebol uznaný výraz "ohňová guľa" keď som mala hádať výraz "ohnivá guľa"! No uznajte, keď sa na to pozrieme cez slovensku gramatiku, slovo "ohňová", je absolútny bullshit a je jasné, že som bola príliš pod vplyvom na to aby som vedela čo len trošku po slovensky.... :D Doteraz mi to nikto nechce uznať! A ja za to mienim bojovať!

Takže tak, s hlavou v oblakoch sa zatiaľ ľúčim! :)