Môj život v Prahe-Časť 4. -The "Wooo" girls

Tak sme sa rozhodli klasicky osláviť piatok a vyhodiť si z kopýtka. Čo vo včerajšom ponímaní zahŕňalo liter a polku čuča a colu za 5 korún z Albertu, v kombinácii s How I met your mother(na tom tu v posledných dňoch ulietavame - ja znovu a Ali sa teprve učí). Bolo to vcelku príjemné posedeníčko (zistila som, že čučo vcelku rýchlo a kvalitne stúpa do hlavy), aj keď po nejakom čase sme sa rozhodli dať si pauzu na trochu hudby a filozofovania o nesmrteľnosti chrústa, resp. o veciach podobných môjmu predošlému "príspevku". Potom som navrhla nech sa ideme prejsť niekam tuto na vzduch, ale samozrejme Ali, už poškodená slinou na ďalší chlast, to pretočila na to že pôjdeme na pivo. No a kto som aby som odolala pivu? Tak sme išli.

Zišli sme dole(necelých desať minút cesty) do tuto jedinej schopnej hospody a dali si to pivo. Čo sa nezaobišlo bez mini trapasu -ja si tam musím zakaždým spraviť ostudu proste- dostali sme pivo do rúk a obidve s klapkami cez oči sme sa vybrali do úplne inej časti hospody.... keď som si to uvedomila(musela som ako inak ja) tak sa to nezaobišlo bez výbuchov smiechu a poznámok typu: "Vy spolu nemluvíte holky?" slečien o ktorých budem písať o chvíľku a po ktorých som tento umelecký exemplár nazvala. No tak sme to nejak zvládli a vtedy to v podstate začalo.



Na začiatok, vysvetlenie pojmu "Wooo girl" :

"Wooo girl" je žena ktorá sa na verejnosti často prezentuje robením Wooo(päsť musí vystreliť hore nad hlavu)samozrejme v spoločnosti ďalších "WOOO" kamošiek. Robí to pri akejkoľvek silne emočnej udalosti - hrajú jej song(MUSÍ tancovať), kopla do seba panáka(treba pridať zatrasenie prdelou), zvládla sa sama vycikať, zamerala si svoju mužskú obeť,vyzula si topánky...no proste čokolvek. Väčšinou to robí aby na seba obrátila pozornosť, prevažne chlapov - a prevažne chlapov s menej ako priemernou inteligenciou. Môže to robiť skoro všade ale najúspešnejšia býva v baroch, na koncertoch Maroon 5 a podobne. Samozrejme k nej neodmysliteľne patria sladké alkoholické drinky atď... zdroj: ja, HIMYM a Urban Dictionary

Pre informáciu, diel s názvom "Wooo" zo spomínaného HIMYM sme pozerali tuším predvčerom a keď sme sa v noci vybrali na to pivo tak sme si z takých slečien robili srandu Woookaním na celé Jesenice.

Takže sme teda došli do tej našej hospody, sedeli tam tieto slečny - inak bolo pár ľudí ešte v jednej miestnosti - mám podozrenie, že púšťali Ine Kafe-tiež neviem či to boli oni alebo Wooo girls - tie zas púšťali iné lepšie či horšie somariny. My sme si viedli svoje ožranecké tros kecy a zrazu to začalo..... Obľúbena pesnička? WOOOOO! Stalo sa čokolvek? WOOOOOO! Atď. to sme si už vysvetlili jak to chodí. Ono to takto asi nepríde nikomu tak fascinujúce ako nám v tom momente. Hlavne ono každý už také slečny určite videl a asi si o nich ani nemyslel moc pekných vecí, ale moc to nevnímal, ale keď ho na to niekto upozorní tak si ich asi začne všímať a ak videl ten diel HIMYM kde sa toto rozoberalo, tak mu ich je asi aj ľúto:D.

No každopádne to bola len taká čerešnička toho večera, pretože hospudka mala záverečnú a my sme sa už chystali domov, ale vedúca nás zavolala ešte na paňáka vedla do nonstopky - a po Alinom prejave, že sme chudobné trosky, nás dokonca aj pozvala.

Takže takto. Vedľa v Nonstopke bola diskotéka. Čo ma dosť desilo, ale pustili nás tam zadarmo a nakoniec tam hralo AC/DC ktoré ja vôbec nemám rada ale znelo to slubne, potom ale samozrejme začali zase hrať sračky a čo bolo horšie začali sa zbiehať chlapi. A poznám jedinú vec ktorá je otrasnejšia ako akútny nedostatok chlapov(ktorým Jesenice naozaj trpia) a to keď sa na mňa lepia starí a tí najslizkejší chlapi, ktorí sú mi totálne proti srsti a ani po dobrom ani po zlom si nedajú povedať nech mi dajú pokoj. Takže sme si zažili oboje. Vrchol bol jeden holohlavý vygumovaný hnusák, ktorý ku nám došiel a nasilu (fakt dosť hrubo nasilu) nás začal ťahať na parket(ešte k tomu počas pesničiek Michala Davida, na ktorého mám vyvinutú neskutočnú alergiu:DFuj!), vyzliekal sa pred nami z trička(asi chcel ukázať svaly alebo čo:D fakt ohromujúce:D stavím sa že ma penis veľkosti malej zaváranej uhorky a problémy s erekciou:P) a čo bol vrchol tak mi chytil ruku a začal mi ju olizovať - asi z toho ostanem frigidná.

No a potom si doniesol ešte kamaráta ktorý keď zbadal, že som nadmieru vyvinutá zrzka, tak sa na mňa nalepil tiež a zahlásil niečo ako: "Umí dát zrzka jazyk do huby?" Na čo som mu s výrazom absolútneho zhnusenia zahlásila niečo nepríjemné, na čo mi asi tri ďalšie minúty kukal do očí(asi či to myslím vážne), čo som mu odrovnávajúco oplácala a potom konečne zmizol.
Mimochodom jediný dôvod prečo sme ostávali stále na mieste bolo, že som si už dávno predtým nechala od DJa zahrať Lucie, tak sme na to čakali - pomedzi to hral ešte aj nejaký remixový mix takých tých klasických českých pesničiek ako Sladké mámení a pod. a Reklamu na ticho od Paliho Haberu(v poslednej dobe sa mi Pali v živote objavuje nejak často inak:D) no a potom to konečne prišlo Černí andělé, potom nejaký Kabát a Amerika. Pak to zas niečím dovrzal tak sme išli domov, po ceste sme válali sudy z mini kopečka - nemyslím tie ozajstné sudy, ale také to čo sme robili ako malé deti - lahneš si na zem a válaš sa dolu, praktizovali sme teóriu jednej devínskej trosky menom Nikola(:-*), že do každej slovenskej pesničky sa da namontovať slovo rezeň

(Reklamu na rezeň dnes v telke dávajú....)

a potom sme na celú dedinu vyspevovali pre zmenu Dotknu se ohně od Lucie. Keď sme došli k baráku tak sme sa ale rozdelili, lebo máme veľa brán a každá sme chceli ísť do inej a neviem čo Alena robila tak dlho ale prišla som domov podstatne skôr ako ona a ešte som nám na dvere napísala zelenou fixkou že D-612 - tak voláme náš byt(podľa planétky Malého princa), lebo náš byt má označenie B21, teraz už to dáva väčší zmysel, prečo ho tak voláme, lebo ono ta planétka sa v skutočnosti volá B-612 nie D. To som sa po celých tých rokoch čo Malého princa totálne milujem a dokonca som spolupracovala na Muzikáli Malý princ v Bernolákove, dozvedela, že on vôbec nebýva na tom Déčku.... úplne nechápem kde sa vo mne stala chyba, fakt. Išla som to teda prirodzene opraviť. :D Bol to kvalitný večer/noc rozhodne a rovnako kvalitnú mám teraz kocovinu a ešte asi idem variť, lebo som hnusne hladná a Alena mi tak pred 4 hodinami sľúbila, že za hodinu uvarí ryžu ale miesto toho ešte furt chrápe.... hlavne, že ja som sa zobudila kvôli nej lebo tu trískala, troska jedna nevychovaná...... :D

Tak asi toľko....... WOOOOOOOOOOOO! :)

Society....you´re crazy breed.....alebo o Loutkách a ich pánoch.....

Spoločnosť

Veľký brat, ktorý všetko tvorí, vidí a kontroluje. Vytvára normy a zvyky, zákony a pravidlá, podľa ktorých by tu malo všetko akože fungovať. Vytvoril akúsi schému života: Narodiť sa-> dospieť a popritom vyštudovať->rýchlo si vybrať zamestnanie a popritom sa oženiť a založiť rodinu-> a do smrti už len pracovať v tom istom zamestnaní ktoré si si vybral už ako puberťák a splácať hypotéku. Nedajbože aby sa tam nahodou pritrafil nejaký priestor na zážitky a zábavu a slobodu v čase aj rozhodovaní. to táto schéma nepripúšťa.

A potom že to tak vypadá, po svete chodia slepé ovečky, nerozmýšlajúce nad tým čo sa okolo nich deje, iba nasledujúce svoju schému prežívania. "Loutky, loutky, loutky zkurvený... Poznáte? Odporúčam spoznať, má to pravdu.

Normy a zvyky: O spoločenských normách a zvykoch by sme mohli diskutovať celé storočie....akurát by z toho bola hádka(ak vôbec aspoň to) a ja by som skončila upálená niekde na hranici, za svoj iný postoj. Ale tak napríklad, dnes som sa dostala k zaujímavému problému. Ako sa môžete dočítať aj v tom článku , tak taký problém už jeden z najslávnejších albumov 90tych rokov mal keď sa vydával. Spoločnosti totiž prekáža nahota. Nahota je niečo neprirodzené a nečisté (a už duplom na malých deťoch čo plávajú v bazéne) však?

Ale vážne? Musím sa stále pýtať, že v ktorom storočí do prdele žijeme? Kurt Cobain to pritom pôvodnom probléme albumu Nevermind riešil vhodne. Bol ochotný zakryť penis toho bábätka jedine ak tam bude napísané "Ak vás toto uráža, zrejme ste skrytý pedofil." ANO! ANO! Dokonalé! Toto je jedna z tých vecí ktoré mám na Kurtovi veľmi rada.

A nejde len o tu absurdnosť, že niekomu prekáža detská nahota. Vo všeobecnosti, je nahota najprirodzenejší ľudský stav. Ale spoločnosti prekáža. Nuž, tak zrušme nahotu, hlavne že vôbec nevadí ako je všade stále zobrazovaná smrť, násilie a podobné odporné veci ku ktorým úplne bez akéhokoľvek hľadania majú potom prístup malé deti, keďže to je v novinách, správach, seriáloch, filmoch, na internete, všade v akomkoľvek čase. Nech si to kukajú, nech z nich rastú vrahovia, povalači, bitkári, tyrani svojich rodín, len im preboha nepustite Nevermind a už vôbec im neukazujte ten obrázok nahého dieťaťa čo tam je.......

Toto je len jeden z miliontich príkladov toho čo mi na celom tomto systéme alebo ako to globálne nazvať vadí, alebo ma to proste serie, škre atď. Ten absurdizmus, že je zakazované niečo úplne prirodzené a tolerované a vyhľadávané niečo totálne hnusné čo blbne ľuďom mozgy.

A týmto veciam človek neunikne.

Krásny ďalší príklad:

Dennodenné správy vo všetkých médiách o najnovších katastrofách, teroristických útokoch, únosoch a podobne, veď to poznáte.....
Potom človek ide po ulici, svieti slniečko, deti sa hrajú a vy len čakáte kedy niektoré z tých detí vybuchne a zo sebou vezme všetko čo je do vzdialenosti 5km od neho....samozrejme aj s vami....aj v zdravom mozgu zrazu samovolne vzniká fanatická paranoja.
To je toho všetkého výsledkom. Jednoducho nás miliontimi spôsobmi dennodenne zastrašujú a likvidujú logické zmýšlanie, len aby mali čo najviac spomínaných "loutek".


Ďalšia vec, výchova v školách a rodinách podľa zavedených spoločenských hodnôt pochádzajúcich snaď ešte zo stredoveku(vo veľa prípadoch to ani není preháňanie) spôsobuje že z detí rastú monštrá, ktoré nič nevedia, iba jedno: za každú cenu zvíťaziť vo všetkom čo je možné a dostať samé jedničky - za akúkoľvek cenu- vedomosti sú nepodstatné)... Čo znamená, že už teraz sa zaisťuje aby sa ani náhodou nič nezmenilo a spoločnosť sa naďalej bude deliť na "masters of puppets" a "puppets" a niekde medzi tým je tých pár tisíc jedincov(medzi ktorých sa, aspoň dúfam, oprávnene radím, ktorí nejsú slepé "loutky" a na ovládanie tupých hláv sa môžu z vysoka vysrať. A miesto toho si takto vygrcávajú nervy na svojich blogoch a dúfajú že raz budú vedieť pohnúť aspoň kúskom tohto zla, alebo v ňom aspoň prežiť, podľa vlastných pravidiel. Alebo sa mi jednookí medzi slepými presťahujeme na Magratheu....tiež možnosť:). Vlastne dokonca, vcelku vítaná, lebo s týmto svetom to síce išlo do sraček hodne dlho...ale teraz už sa to tam po uši kúpe a myslím, že to zastaví už fakt len keď miesto Zeme radšej postavia ten obchvat....

Asi toľko k tomuto no...



P.S. chcela som sem dať obrázok Zeme v hovnách - nič také som ale nenašla tak musím nájsť niečo iné, ale je zaujímavé že na slovné spojenie "zem v sračkách" mi google našiel obrázok Paľa Haberu....

Vákuum

Blbá situácia v akej som sa ocitla mi do hlavy zas nahnala pár myšlienok takže tu su nejak polepené....

Z tej krásy nevieš spustiť oči
a nevieš čo je realita
Strhávaš kožu čo ťa škrtí
Si prazvláštna mentalita

Ľad ťa páli, z ohňa ťa mrazí
V noci sa strácaš pod stromami
Neboj sa toho, len si to zaži
Ráno máš svet pod nohami

Miesto krvi plačeš vákuum
Už nezačínaš odznova
Krysy ti falošne ďakujú
Máš strach a to doslova

Vo vzduchu smrdí rozbitá skaza
Zo sna sa vždy zúfala budíš
Samota nie je len krátka fáza
Bolesť je to, čím sa kŕmiš

Môj život v Prahe-Časť 3. - Temné mračná sa sťahujú nad moju hlavu

Ak dobre počítam, tak zajtra to budú tri týždne čo som sa presťahovala do tety stovežatej. Bohužial aj keď mi je tu skvele, nie všetko je momentálne dokonalé. Od môjho príchodu som absolvovala jediný pohovor - ako inak neúspešný a odvtedy nič. Denne posielam desiatky životopisov a zatiaľ som ani na jeden nedostala odpoveď. Nechcem to nejak vzdávať alebo čo, to určite nie, len je to momentálne fakt naprd, keďže som bez peněz, v podstate sa tu o mňa stará jedine Ali a samozrejme ja sa jej budem okamžite ako to bude možné revanšovať, ale proste keď furt nič neprichádza, tak je to totálne zlé. Lebo takto žiť fakt nemôžme. A začínam sa obávať že čoskoro budem musieť mame splniť životné želanie, poprosiť ju nech mi pošle prachy na cestu a vrátiť sa späť do BA, ktorá mi síce kvôli ľuďom chýba, ale už nedokážem znovu žiť na Slovensku. To už proste nejde.

A ani tu to není teraz ideál. Som momentálne trošku precitlivelá, lebo som dostala nejaký hnusný zápal ucha a ešte mi aj napuchli lymfatické uzliny z toho a samozrejme to by nebola moja hlava keby z toho ešte nechytila migrénu, takže trpím fakt jak hovado. Celé noci nespím a nemám žiadne painkillers takže idem fakt tak trošku zošalieť. Do toho som momentálne v situácii že ešte tak 4 hodinky si nezapálim (dnes som mala jednu cigu) a mám aj vcelku hlad.

Toš som celá nervózna už len z princípu.

A už nastal aj ďalší problém,to už som sem písala, že potrebujem koncert minimálne každých 6 dní, no a teraz som na koncerte nebola od topfestu. Vtedy to nebolo tak ťažké, lebo eufória z Wanastowiek mi vydržala pomerne dlho, ešte znásobená eufóriou z toho že sme tu. Ale pomaly to vyprchalo a aj keď sme sa na nejaké koncerty pokúšali ísť, tak jaksik nevydalo....

Minulý víkend som si ešte vcelku užila, lebo som išla do Tábora na Mighty Sounds, ale nie na koncerty, iba do stanového mestečka. Ono zábava to bola super, aj keď som tam išla z istého dôvodu a ten dôvod tam neprišiel.... a inak ma tam obťažoval dosť desivý úchyl - ako fakt, to už ani nebola sranda, dostala som tam slabý úpal a totálne dementne som sa spálila. A to celé som absolvovala s krámami, čo tiež na festivale velice poteší. No ale aj napriek týmto nevýhodám som si to užila dosť veľmi - resp. 4 dni som sa prepíjala až do Delirium tremens a keď som došla celá mrtvá domov tak sme sa s Ali zase akurát tak opili:).

A ešte ma furt po nociach prenasleduje ten môj dôvod prečo som sa na Mighty sounds vôbec chystala. Čo vôbec není fér, keď je tak ďaleko odomňa. A tu to zatiaľ ani nemám čím utlmiť, je tu akútny nedostatok schopných chlapov tuším. Ale o tom zas nabudúce.


Dúfam, že čoskoro na moju hlavu začne svietiť slnko a ja sa nebudem musieť pokorená vrátiť na Slovensko.......

Aha! aha! koľko talentu ukrývam! :D

Som sa rozhodla, že sa musím pochváliť nejakými svojími podarenými vecami.
Rozhodla som sa začať fotkami, lebo ja strašne rada fotím, napriek tomu že ani nemám vlastný foťák a dokonca to vlastne ani moc neviem(teda nemám také to fotografické oko ako majú tí najsamsuper fotografovia). Ale raz za čas, väčšinou omylom sa mi zadaria veci na ktoré som fakt pyšná, takže tu je zopár z nich:

Toto som fotila lebo ten chrobák je červeno-čierny..... no celá ja! Inak nemám bohvieako v láske takéto fotky a už vôbec nemám rada chrobáky. FUJ! :D

Z fotenia "Naháňanie víl".... Modelka je milášek a moje dítě Natálka...

Cestou do Banskej Štiavnice minulý rok...

A výhľad na Banskú Štiavnicu, odniekaľ ale nepamätám si odkiaľ:D Iba viem že sa mi tam páčilo:D

A moja najväčšia pýcha. Kombinácia vodnej fajky a bublifuku, absolútna momentka, a je to úplne prekrásne:)))Sorry za ten vodoznak tam, nenašla som tu fotku inde len na deviant arte a tam som to omylom zasadila:D

Na margo dúbravského Tesca....

Práve som sa dostala k odkazu že približne 500 metrov od môjho trvalého bydliska sa čoskoro začne stavať nový Tesco hypermarket. Okrem samotného Tesca tam bude ešte niekoľko prenajímateľných obchodných priestorov. To je absolútne chorá myšlienka podľa môjho názoru a ako hovorievala moja bývala nemčinárka, vytočilo ma to do palmy.

Na úvod spravím malý prehľad toho čo už v Dúbravke a jej blízkom okolí máme:

5 minút autom alebo 10 minút autobusom(úplne priamy spoj): Tesco Lamač
navlas presné časové rozmedzie len na opačnú stranu: Tesco Devínska nová ves
(dokonca tam chodia 2 tie isté autobusy, ktoré oba idú cez Dúbravku)
Priamo v Dúbravke potom máme dve Billy, Lidl, Remu 1000(v Dome služieb), obrovskú Jednotu/Terno/ACB(neviem ktorý názov tá naša používa) a samozrejme len pár metrov odtiaľ kde sa toto nové Tesco ide stavať, stojí Obchodný dom Saratov, v ktorom je jedna vyššie spomínaná Billa a 80% prenajímateľných obchodných priestorov ktoré sú už celé roky nevyužité, alebo sa tam obchody a iné služby menia s dokonalou pravideľnosťou.

Fakt mi absolútne nejde do hlavy načo presne tam chcú toto ďalšie Tesco, keď je absolútne jasné už teraz, že to tam bude úplne o tom istom. Pretože potravín je dosť aj bez toho a čo sa týka tých prenajímateľných priestorov tak sú tam buď tak vysoké ceny, že si to máloktorý obchodník môže dovoliť platiť a samozrejme mu to nevynáša ani za mák.

Úplne rovnako je to tiež so všetkými novými barákmi čo nám tam postavili, drahé bytiská, nikto tam dohromady nebýva ale hlavná vec, že keď sa pozrem z okna tak nemám výhľad na všetky tie lesy čo máme v okolí ale na obrovskú betónovú džunglu.

Podľa mňa by inak(aby som sa vrátila k tomu tescu) úplne stačilo v Saratove zrušiť tu Billu a dať tam nejaký normálny obchod kde sa dá normálne nakúpiť a zlacniť trošku nájom a snažiť sa vyťažiť tie nevyužité priestory nejakými zaujímavými obchodmi, ktoré by tam nahnali zákazníkov. Tým by sa ušetril nielen kúsok prírody ale aj kopa miliónov €ur, ktoré by mohli byt radšej využité napríklad na kultúru, zlepšenie cestovného ruchu, alebo rekonštrukciu škôl, školského majetku(len keď si vezmem strednú školu na ktorú som chodila, tam je polka školy s novými plastovými oknami a druhá polka ma staré okná, počítače čo tam majú pochádzajú asi ešte z roku 1953 a su takmer nepoužiteľné, večne chýbajú učebnice atď.), tiež by sa zišli možno nejaké mládežnické centrá alebo čo, pretože mladí ľudia fakt nemajú kam chodiť a potom sa všetci sťažujú, že robia bordel na uliciach a fetujú a podobne.... Fakt by nebolo lepšie keby sa investori radšej zháňali na takéto veci a nie na neustále vystavovanie zbytočností?

Ja neviem, či to takto funguje len u nás, alebo všade, ale fakt to už čo je s tou krajinou???

Môj život v Prahe-Časť 2. Ticho pred búrkou

Nedeľné popoludnie sme sa rozhodli využiť prechádzkou na Vyšehrad, nech z tej Prahy vidím aj viac ako hospody.
Architektúrou tohto dokonalého a Nádherného prototypu Gotiky, som uchvátená ešte doteraz (hej, aj napriek mojej skazenosti, divému srdcu a prechlastanému mozgu, ma ešte stále takéto veci zaujímajú a vyvádzajú z miery).

Šak sa kuknite sami jak to vypadá. A to fotka nezachycuje tú skutočnú majestátnosť akú to má keď pri tom stojíte. Akože Dóm sv. Martina sa môže zrútiť od hanby.

Viac ako Vyšehrad samotný ma však zaujal cintorín ktorý k nemu patrí. Bohužial, už bol v čase nášho príchodu zatvorený, takže sa ešte chcem vrátiť a trošku to pofotiť, lebo fakt to tam len spoza plotu vyzeralo nádherne. A to nehovorím o osobnostiach ktoré sú tam pochované.
Mimo iných napríklad Bedřich Smetana(ak to niekomu nič nehovorí je to smutné ale obohatím váš život malou ukážkou jeho diela):.

Po tomto výlete sme sa snažili nájsť nejakú hospodu a dať si zaslúžené pivo, ale po ceste sme narazili na krásny park plný stromov a videli sme že tam sedia nejakí ľudia s gitarami, tak sme sa rozhodli že si sadneme niekam blízko k nim, a budeme načúvať ak by začali hrať. No nezačali.

Každopádne sme si sadli akurát v miestach, kde bolo pri sebe niekoľko krásnych dubov. To ma šialene potešilo a hneď som si našla jeden ktorý ma k sebe volal. Takže som sedela opretá o dub, do chrbta sa mi vlievala jeho energia a bola som v siedmom nebi. Bohužial mi idylku pokazil nejaký hnusný holub, ktorý mi osral gate, ale ked som si to utrela tak som si nenechala kaziť magickú chvílku. Rozhodne sa tam plánujem ešte vrátiť a čítať si tam, alebo čo. Potom už sme boli fakt dosť smädné, tak sme naďalej hľadali hospodu, ale v okoli Vyšehradu všetko zatvárali o ôsmej, takže hľadanie trvalo fakt dlho a bolo náročné, ale nakoniec sme zapadli na úplne skvelom mieste, myslím že sa to volalo Krušovická chalupa a mali tam úplne úžasné bezchybné Krušovice.... To by samo o sebe stačilo ale nás chytili chute a hlady a tak sme si na poslednú chvíľu objednali papanie. Ja vysmážaný hermelín a Ali nakladaný....... ešte teraz mi pri myšlienke na to tečú sliny.... hlavne keďže tu poriadne nič nemáme a ja vôbec netuším čo variť. Teda chystám sa spraviť niečo čo má názov "kuřecí zadní čtvrťky" a podľa toho jak to vypadá usudzujem že sú to stehná, ale fakt vôbec nemám tušenie, že čo k tomu. Každopádne, ak niečo vyhuntím, tak to sem asi aj nafotím, už mi je ľúto že sme naše predošlé recepty zožrali pažravo skôr ako sme to vyfotili lebo to vypadalo prekrásne...... ale asi to sem už fakt začnem posielať. :)))


Včerajšok ináč nebol ničím výnimočný moc, čakala som na Ali a večer sme išli do hospody kde sme sa hrali vedomostnú hru o Česku. Uvidíme jak sa vyvinie dnešok.

Teraz si idem pozreť Buffy(na Prime cool, jedinom kanáli ktorý môžme kukať lebo sme pokazili ovládač:D ) a pustím sa do varenia. Do skakavenia

To be continued....

Môj život v Prahe-Časť 1. - Úvod

Pred dvoma rokmi sme si s Ali hovorili:

Čo by som dala za jeden jediný koncert Wanastowiek.

Keby spolu členovia Lucie aspoň komunikovali...

Pôjdeme na výlet do Prahy a.....

Rok 2011:
Lucie vyhrala cenu Anděl za skupinu dvacetiletí a stretli sa všetci na jednom pódiu...
Boli sme na koncerte Wanastowiek a na posteli nám spí gitara ktorú Ali venoval Robert Kodym.
Bývame v Prahe.....


Tak som sa oficiálne presťahovala..... Hlavné mesto ČR, krajiny ktorú silno upodozrievam z Magratheizmu..... to je sen....


Ale nie, fakt...... dorazili sme v stredu o ôsmej večer, zhodou nešťastných náhod(fajčenie a jedenie) sme nestihli autobus domov a tak sme museli hodinu čakať na zástavke, pretože pohybovať sa po Prahe so všetkými mojími báglami, to by mi asi dalo inak zabrať. Samozrejme keď už sme vystúpili v Jesenicích, rovno pri hospode, tak sme nemohli nasilu odolávať a išli sme na jedno pivo.

Druhý deň som strávila skoro celý sama doma, kým bola Ali v robote, ale večer sme sa stretli a mali sme dva jasné ciele: Čechův most a nájsť legendárny RC Bunkr.......
Začali sme Bunkrom a spravili sme chybu pretože sme ho zúfalo hľadali asi 3 hodiny a nakoniec sme kapitulovali a zapadli v hospode na pive a nakladanom hermelíne(špeciálne pre mňa bez cibule). Už bolo dosť neskoro a ráno sme obe museli vstávať, takže sme sa vybrali domov, ale na ulici sme našli človeka, ktorý náhodou tušil kde sa to nachádza a ochotne nás tam zaviedol. Bohužial však už je na tom mieste iný klub a ešte bol aj zavretý. Tak sme s novým kamošom zapadli ešte na jedno pivo a odišli celé vysmiate domov. Čechův most sme ako inak nestihli.


Druhý deň ráno, to bolo čisté peklo. Po vyše mesiaci som bola nútená vstávať šialene skoro. Ale v pohode, prežila som a úplne sama som sa metrom dostala do úplne inej časti Prahy a ešte som zvládla aj cestu späť a trafila som do domu v ktorom bývam. Nikdy som na seba nebola pyšnejšia:D.
Potom som navarila počkala na Ali a išli sme pařit s novým kamošom z predošlého dňa. Čo znamenalo, že sme zapadli v takej malej pivničke kde sme ťahali pivo a medovinu a rôzne zelenosti a bolo nám super až kým som sa nenašla v príliš odpálenom stave na to aby som fungovala ako sa patrí, keď sme chceli pařit až do rána... Tak sme sa vybrali späť do Jeseníc a skočili ešte na pivo a bouchanou tequilu(parádna vecička inak:D) a potom sme doma zaspali jak asi ešte nikdy.

Dnešok máme trošku miernejší, boli sme nakúpiť, navarili sme si parádne papanie(cestoviny so syrovo-hríbovou omáčkou) a spinkali sme asi ďalšie tri hoďky.... Pozreli sme si ešte Obrazohled o Lucie, popíjame vínko a možno sa ešte vyberieme do hospůdky čo máme blízko.

V Praze je proste fakt blaze!:)

To be continued....

Wanastowky+Robertova gitara-fotodokumentace:D

Na koncerte sme toho nafotili vcelku málo, keďže pod náporom toľkej energie sa fotiť proste nedalo, takže na všetkých aspon trocha vydarených fotkách je akurát Robert, čo ma trošku mrzí ale inak to nešlo. :D

Po koncerte a bezpečnom prepravení gitary ktorú Alenka od Roberta dostala, sme už ale mali dosť času fotiť, takže to dopadlo takto nejak:

Hrdá majiteľka:)

Ja vraj budem dediť:D

WANASTOWI VJECY .....Vole

Ešte stále sa mi ťažko hľadajú slová na to čo som zažila v piatok a asi ani nikdy nenájdem tie správne slová, ktoré by presne vystihli všetky moje stavy a pocity aby to pochopili aj tí čo to nezažili. Idem sa o to aspoň pokúsiť.

Celé roky sa nám s Ali snívali sny ako sme na koncerte Lucie alebo Wanastowiek. Tento rok sa hneď od začiatku tváril veľmi pozitívne, čo sa týka plnenia týchto naších snov. A ono to naozaj došlo. Wanastowky prišli na Topfest a aj keď sme tomu do poslednej chvíle neverili a čakali sme kedy sa všetko totálne pokašle a my o nich prídeme (a veru, že hrozili také veci), nakoniec všetko vyšlo tak ako sme si naplánovali. V piatok večer sme sa bez problémov dostali k zábradliu pod pódiom a presne v strede, čiže cca pod Robertom. Hodinku sme si počkali, kým sa Wanastowky nazvučili a na vedlajšom pódiu dohrala Tublatanka a potom prišlo absolútne zatmenie.

Robert Kodym, Tomáš Vartecký, Radek Havlíček a Štěpán Smetáček vybehli na pódium s úvodnou pesničkou Andělé a ja som v momente bola v úplne inom svete, žiadna realita, žiadni ľudia okolo. Dokázala som vnímať len kapelu a moju milovanú Alenku ktorá bola cca rovnako v prdeli ako ja.


Pôvodne som chcela, že si zapíšem každu pesničku, nech si pamätám setlist, ale nebolo to možné, ani fotiť som nedokázala. Len som príjmala tú neskutočnú energiu čo z tej kapely išla.
Hrali absolútne bezchybne ( teda chybiček se pár vloudilo, ale ja milujem koncertové chybičky, lebo to robí každý koncert o čosi výnimočnejší), na cca 40 ročných pánov hrali s vervou s ktorou by podľa mňa zahanbili aj svoje o 20 rokov mladšie "JA" a bolo to neuveriteľné.

Robert mi sám o sebe pripadal, že sa absolútne neovládal, proste išiel úplne naplno a sálal toľko energie, že to, za prvé, je absolútne neľudské aby z jedneho človeka toho toľko išlo a za druhé, on ma tým tak silno nabil, že ja ešte teraz, tri dni po koncerte, lietam pár centimetrov nad zemou a cítim sa ako nejaký nadčlovek.

Som neskutočne rada, že sme na ten koncert išli úplne triezve. Ja síce veľmi ľúbim alkohol a iné dobroty, ale sú stavy aké žiadny oblbovák na celej planéte v živote nevyvolá. To čo som zažila, celá ta eufória a niečo čomu zvyknem nadávať "duševný orgazmus", to dokáže spôsobiť len hudba. A ja som to zažila už veľa krát, ale nikdy nie až do takejto miery, ešte stále je to tak silné, že mám pocit že to asi neprežijem. Kodym, cca v 96tom roku hovoril v jednom rozhovore o drogách a o takzvanom čerstvom ovocí. Nebudem to tu teraz vysvetlovať, raz sa k tomu vrátim, len môžem zodpovedne vyhlásiť, že práve on mi priniesol to najčerstvejšie ovocie aké som kedy jedla a ja už chcem tento stav permanentne navždy!

Ale vráťme sa ku koncertu, zahrali skoro všetko podstatné,a samozrejme nezahrali nič nepodstatné, ale veľmi ma potešila songa s názvom Škola je kráva venovaná milému pánovi, biskupovi Jednoty Bratské -J.A. Komenskému. Vďaka tej pesničke som prežila posledný školský rok relatívne bez ujmy. Takže to som sa vyřádila. Nechýbali najstaršie klasiky ktoré Wanastowky nahrali ešte ako jednorazový projekt v 88. roku a to Wona je hotowa a Tak mi to teda nandey
a tiež dostali priestor pesničky od Lucie - teda Panic a song Lucie, na ktorý som sa strašne tešila a aj keď to Kodym na koncertoch ktoré som videla spieval vždy inak, teraz trafil s každým svojím impulzom presne tam kam som chcela a bola to asi najúžasnejšia verzia toho songu. No a samozrejme na klasiky ako Sbírka zvadlejch růží alebo Bedna od "vole" whisky a jedna z mojich veľmi obľúbených klasík "Blbá" nezabudli tiež a oprášili aj zatiaľ posledný album pesničkami "Kto se bojí nesmí do nebe" a Slečna Anna je za vodou, samozrejme toho bolo ešte viac ale chcem sa už dostať k prídavku. Takže to skrátim.

Mám trošku zmätok v tom ako v týchto momentoch po sebe nasledovali udalosti. Ale povedzme že to bolo takto nejak:

Wanastowky sa vrátili na pódium a Robert sa pokúšal celý ten dav utíšiť. Potom pozoroval prvý rad a spýtal sa niečo ako "Chce někdo kytaru?" A vtedy sa stal asi nejaký totálny zlom v dimenziách, realita/sen a podobne a Ali bola prvá ktorá dvihla ruku a proste Robert Kodym jej dal gitaru. ALi ostala v absolútnom šoku, stískala gitaru a proste bola úplne mimo a ja som mala na mále aby som sa tiež nejakým spôsobom nezrútila alebo čo. Asi ma udržalo len to, že nasledovalo Dotknu se ohně čo som fakt cele tie roky strašne chcela počuť naživo.... Takže som sa snažila zvládnuť seba, užiť si tu pesničku poriadne(to som si teda fakt užila) a nejak dávať pozor na Ali, či je v poriadku a či ju nikto nekradne hlavne:D. Dotknu se ohně je jedna z mojich najobľúbenejších(ak nie najobľúbenejšia) pesničiek od Lucie a rovnako ako pri pesničke Lucie z tohto koncertu, aj o tejto verzii Dotknu se ohně si myslím, že to bola asi najlepšia akú doteraz kedy odohrali Lucie alebo Wanastowky. Možno to bolo spôsobené aj úplným koncom. Kapela robila poriadne dunivé pozadie, ohne horeli a v strede toho všetkého stál Robert Kodym, ukazoval na Ali a preklínal ju. Takže sa teraz Ali musí naučiť hrať na gitaru a založíme spolu kapelu, to je na Kodymovu zodpovednosť:D .

Po koncerte sa na Ali samozrejme začali vrhať ľudia ktorí ju chceli kúpiť(za 100€ prosim pekne:D:D:D:D) a všeobecne veľa neprajníkov a podobne, takže sme ich poposielali do prdele a pomaličky obe držiac gitaru sme išli do stanového mestečka, kde sme aj s gitárkou oslavovali do rána bíleho. Robert fakt asi ani netuší že ta gitara skončila v tých najsprávnejších rukách na svete, ale pochybujem že toto celé je úplná náhoda.... v tom musí byť mágia alebo čo....:)


Viem že toto fakt asi nikomu nič nepovie, sama v tom mám furt bordel, že čo sa to vlastne stalo a tak vyzerá aj toto, ale fakt podstatné je, že toto bol najúžasnejší koncert na akom som kedy bola (a to som už zažila všeličo) a zopakujem si to s nadšením ešte sto krát aspoň. Jediné čo si viem predstaviť, že by bolo ešte lepšie ako toto je ďalší koncert Wanastowiek alebo ešte koncert Lucie, čoho sa tiež určite ešte dožijem.

Takže sa teším na jeseň a nový album a na jar a nové turné - a snaď vytúžený koncert v Lucerne.


Pridám aj nejaké fotky, hneď jak sa mi dostanú do rúk. :))