Lizard Queen

Vlkodlak

2012-02-12T23:49:00.000Z

Ďalší z mojich "poetických" výplodov, vzniknutý počas jednej z mojich prebdených nocí

Prázdne slová nočnej oblohy mi nedovolia snívať
"Som tak unavená, no nemôžem spať"
Chcem splynúť s hviezdami-ale mám strach
Veď ty už začínaš zývať

Pomaly striedam všetky polohy
A ty stále držíš moje chvejúce sa telo
Nevieš, že chce dávno utiecť inam
Preč od konkrétnosti času
Na to miesto, kde ťa nevnímam

Jazvy od mojich nechtov na jeho chrbte
- tým žijem vždy keď ťa vidím
Keď ma to mrzí ticho ťa objímam
Už mi nestieraj slzy, všetko sa zmení
-ja dnes v noci zomieram....

Bodky na pobreží víkendovej špiny

2012-01-26T08:04:00.000Z

Toto moje "dielo" vzniklo na lavičke pred Randalom v piatok v noci, keď mi utiekli "kamaráti" na autobus ktorý som ja nemala šancu stihnúť a nemala som ani najmenšiu chuť sa vrátiť späť do vnútra, takže som nasraná trucovala a mrzla vonku a tvorila, nebudem to teda zbytočne naťahovať...enjoy ;)

Sedím stratená v odpornom meste
a je úplne zbytočné kričať na vás:
"Kde kurva všetci ste?!"

V zvrátenom tichu, bez náznaku ľudskosti
Len krysy tu žerú zvyšky vyvrátených ostatkov
zábavy a iných nechutností

Trasiem sa od zimy,
podlieham tlaku tejto roztrieštenej tmy
Skrývam sa pred teplom ľudí, čo chcú žiť moje divé sny

Nemám strach a už vôbec nie miesto pre slzy
Ale som tu, ako vždy sama
a to maličko zamrzí

DETI

2012-01-16T22:33:00.000Z

V rámci toho, že môj zdravotný stav je stále v pomerne úbohom stave (dokonca som na tom úbohejšie ako by som možno bola, keďže som sa v sobotu rozhodla liečiť sa svojím obľúbeným spôsobom a pařila som v Randali do šiestej rána a ono čuduj sa svete to nepomohlo) tak sa doma nudím, čoho výsledkom sa stalo, že som závislá na telke. Tú normálne ani nepozerávam, ale tak nedá sa celý čas len sedieť za kompom prípadne čítať knihu....Jedna z vecí ktoré pozerám každý večer o takomto čase je seriál Sex v meste, ktorý dnešným dielom v mojej hlave načal otázku, ktorú budem riešiť v nasledujúcich riadkoch. Touto otázkou je určite častý problém dosť veľkého množstva žien, ale tak poďme na to....

Chcem deti? Takto jednoducho to znie, ale zistila som, že som z toho dosť hodne zmätená, pretože deti mám strašne rada, sú to úžasné tvory a strašne ma fascinuje možnosť tvarovania ich osobnosti.
Dokonca existuje jedno, ktoré mám jednoznačne najradšej zo všetkých a nikto ma nepresvedčí o existenciii krajšieho a úžasnejšieho dieťaťa. Volá sa Nella a môžte ju vidieť na fotke v úvode:).
S Nellou sa snažím tráviť čo najviac času ako je to v rámci môjho života možné a raz za čas ju dokonca strážim, takže nepochybujem ani o svojej schopnosti sa o dieťa postarať.

Nemám teda strach, z toho, že by som to dieťa nedokázala vychovať a ani sa nejak zvlášť nezamýšlam nad tým, či by malo alebo nemalo otca. Určite by som to zvládla tak aj tak. Nemám strach z ničoho takého.
Mám strach akurát tak z pôrodu a zo všetkých sprievodných udalostí, ale myslím, že keby som to fakt chcela tak by ma snaď toto nezastavilo.

Druhá vec je môj životný štýl ktorý milujem a nielen že sa ho nechcem vzdať, ale nemám poňatia do akých dialok ho ešte dokážem dotiahnuť.... Chcem proste žiť, cestovať, zažívať, prežívať, robiť ďalšie obrovské chyby, naučiť sa o všetkom viac a tak ďalej, proste všetko čo chce, zdravý, šťastný človek v mojom veku. Ide to samozrejme aj s dieťaťom ale už tam sú isté obmedzenia. Každopádne veď ani to by nemusel byť problém, proste by som sa len matkou nemusela stať teraz....ale ja neviem či to chcem vôbec niekedy v budúcnosti.....

Posledný predvianočný diel How I met your mother nastolil podobný problém u jednej z hlavných postáv Robin. Robin totiž nikdy nechcela dieťa a zrazu zistila, že ho ani nikdy nebude môcť mať.
Vtedy som sa nad týmto tak vážnejšie zamyslela po prvé, je v pohode si povedať, že nikdy nechcem dieťa, ale je fajn vedieť, že si to môžem rozmyslieť......To je sakramentská pravda a príde mi desivé, nemôcť s tým nič robiť.

No a nakoniec, vôbec netuším prečo to vlastne rozoberám, pretože veci väčšinou beriem tak ako prídu, riešim ich za pochodu a viem, že to bude najsprávnejšie aj v tomto prípade, ale asi som si to proste potrebovala napísať:D.

Rock n' roll fantasy:)

2012-01-14T12:51:00.000Z

Pred pár minútami som prechádzala cez našu obývačku, kde moja rodinka práve pozerala Simpsonovcov. Samozrejme to upútalo moju pozornosť, tak som si ku nim prisadla a pozerala s nimi. Začalo to tak nejak klasicky, Homer niečo totálne dodrbal, rodina sa urazila a odviezla ho preč, na miesto, po ktorom si ich začne viac vážiť.... vyzeralo to pre Homera nepríhodne, ale tá jeho úžasná rodina(neviem kde na nich došiel ale aj ja chcem:D) ho odviezla do Rock n'rollového tábora s Mickom Jaggerom, Keithom Richardsom, Elvisom Costellom, Tomom Pettym, Lennym Kravitzom a Brianom Setzerom.

Jednoducho sen každého človeka na tej to planéte (či?). Zaujímave je, že prevažná časť konceptu toho tábora nápadne pripomínala moju praktickú maturitu, ale vôbec nie o tom som chcela hovoriť....

Chcela som, vyjadriť svoju lásku k takýmto záležitostiam, k záležitostiam keď niekde oslavujú tento druh hudby a používajú pri tom slová ktoré by som použila ja a hlavne keď ich vyslovia tie správne osobnosti, vďaka ktorým si táto hudba zaslúži byť milovaná.

Možno je to taká nepodstatná hlúposť a je trápne o tom písať, ale mala som potrebu sa k tomu vyjadriť, lebo oni sa tieto drobnosti vždy objavia v čase kedy mám chuť sa na všetko vysrať, neverím ničomu, nikomu a už vôbec nie sebe a cítim sa ako najmenšia bytosť vo vesmíre a potom to príde a mňa to tak poteší pri srdiečku a znovu ma to nakopne, znovu nad tým začnem premýšlať, znovu vidím všetko v krajších farbách a viem presne čo musím robiť aby som dostala čo chcem.

Tento týždeň som ostala strašne chorá a tak som už od pondelka zavretá doma a nestíham už neviem koľkáty koncert ani nič iné a v tej samote mám priveľa času na premýšlanie o hovadinách a tak už som začala byť dosť zúfala zo svojich myšlienok typu "Čo ďalej s mojím životom, ktorým smerom ísť, čo robiť.." a iné sračky, ale títo Simpsonovci ma fakt tak nejak priviedli naspäť na môj chodníček a mám vo všetkom jasno...už len prestať kecať a začať niečo robiť!

Takže toľko úvaha zo zasopleného mozgu, zdravým jedincom želám legendárny víkend a tým čo sú na tom jak ja želám aby sa toho čo najskôr zbavili atď, klasické kecy....

P.S. Keby niekoho ta epizóda zaujímala a chcel by si ju kuknúť, volá sa to "How I spent my Strummer vacation" a je to tuším druhý diel štrnástej série.... Enjoy:)

Čo som videla, čítala a počúvala

2012-01-04T13:29:00.001Z

Takže moji milí, moje predsavzatie, že sem s touto srandou budem prispievať každý týžden mi vôbec nevyšlo, takže asi ostanem pri svojom klasickom štýle, prispievať keď ma to napadne. :)
Každopádne, zmysel tohto celého sa vôbec nemení a stále dúfam, že niekoho trébars aj inšpirujem:)

Hudba:

Počúvam: V poslednej dobe hlavne československy punk, Pearl jam a najviac asi fičím na Kollerbande(ano zase sem pletiem niečo s niekým z Lucie ale Kollerband som donedávna mala napočúvaný len málo a musím uznať, že je to dosť parádna kapela...trošku tvrdšia ako ostatné veci s tým súvisiace:)
Pesnička čo ma udivila: tak napríklad táto od spomínaneho Kollerbandu:
Objavila som:No keďže som trávila silvestra v CZ kde sa táto kapela dosť hodne spievala, tak ma to vcelku zaujalo, aj keď už som to počula predtým, tak za objavené to považujem až teraz:) XIII. Století s pesničkou ktorá sa spievala najviac:)
Hudobník na potešenie:):Môj milášek Eddie

Filmy:

Videla som: Cez Vianoce som toho postíhala viacej(napríklad Shreka, Divočinu a podobné srandy) ale niečo čo vážne stálo za to bolo toto:Naozaj geniálna tarantinovka, z ktorej som sa skoro posrala. Nestihla som sa nudiť ani 2 sekundy, strhujúce scény, neuveriteľný príbeh. dokonale prepracovaná kamera a tá najdokonalejšia pomsta pre všetkých náckov:)
Chystám sa pozerať: V súvislosti s tamtými bastardami by som si velice rada strihla tarantinovský maratón... a ešte stále som nevidela už dva krát spomínané Misery a myslím, že mám chuť znovu zhliadnuť Fight club...
Herec: Tentokrát to budú dvaja, obaja už z vyššie spomínaného filmu... Prvý je celosvetovo známy a nech si hovorí kto chce čo chce, je to brilantný herec a to nedokázal len v tomto filme...takže Brad Pitt:

No a ten druhý mi je síce tvárou strašne známy ale myslím, že v skutočnosti som ho videla prvý krát, ale svojej úlohy Nácka sa zhostil neuvertieľným spôsobom, všetko som mu to žrala aj s navijákom, lebo bol fakt skvelý a totálne desivý...rakúšan Christoph Waltz:

Seriály:

Pozerám: Konečne začala sezóna seriálov, takže som už stihla vidieť nový diel How I met your mother a tento týždeň ma čaká aj milované Vampire diaries, počas pauzy som sa ale namotala na ďalší seriál a to Big bang theory
chystám sa pozerať Bolo mi odporučené 2 broke girls takže na to sa chystám keď dopozerám Big Bang...:)

Knihy:

Čítala som: Konečne som úspešne dočítala To a musím uznať že to pôsobí dosť psychopaticky na môj mozog, ale práve preto milujem Stephena Kinga:)
Čítam:Toto:)
Chystám sa čítať: Možno by som si dala ďalšieho Kinga ale inak som sa ešte nerozhodla:)
Chcela by som:Psychológia hudby..toto ma zaujalo samozrejme okrem iného(kníh není nikdy dosť:D
Knižná postava: Keďže teraz čítam knihu v ktorej nejsú vyslovene knižné postavy tak musím zapátrať v iných obľúbených vodách a dala by som sem Harryho Keogha z knižnej série Nekroskop(bohužial k nemu nemám pridať akú fotku...)

Citát týždňa:

Môj absolútne špeciálny vianočno-nevianočný playlist:D

2011-12-24T22:16:00.002Z

Neviem čo viac by som mohla dodať, ale myslím, že tieto veci hovoria samé za seba, takže si to proste užite :-)

a dve pelíškovské aj keď Pelíšky pozerám v tejto ročnej dobe poprvé:

:->

A zazvonil zvonec.......

2011-12-18T20:11:00.000Z

Tákže, dneš večer som dorazila späť do Bratislavy, bohužial už natrvalo. Prahu som oficiálne vzdala....
Vec sa má tak, že jednoducho tam nepatrím, nič mi tam nevychádza a tak, tak to beriem tak ako to je. Nie je to síce žiadna tragédia, nebola som tam šťastná, takže je to v poriadku, aj keď mi to mesto bude chýbať(samozrejme, že sa budem vracať najčastejšie jak to pojde) ale som totálne nešťastná v tomto meste.... musím tu vydržať a prežiť asi tak do Marca a potom sa budem sťahovať na to jediné mesto kam naozaj patrím - do Brna, ale dovtedy ma asi porazí, po pár hodinách tu už chytám plačlivé hisáky.... To ani neni spôsobené tým, že som tu, ako skôr tým, že som mesiac nevidela žiadneho zo svojich kamarátov a dnes keď som prišla, to má každý z nich úplne v paži, nedvíhajú mi telefonz a ak dvihaju tak jednoducho sa im so mnou tráviť čas nechce... som momentálne síce precitlivelá (PMS a meškajúce "měsíčky") ale ono to proste asi aj tak jednoducho zamrzí, že sa na nich teším a ich to proste vôbec nesere..... Každopádne, teraz som síce nešťastná ale nenechám sa tým trápiť dlho.... proste sa sústredím na to aby som si tu niečo zarobila, budem chodiť častejšie do Brna a hladať si tam byt a nejaký spôsob obživy a pôjdem tam najskôr ako to bude možné, nebudem sa zbytočne zapodievať ľuďmi ktorým nestojím ani za "Ahoj, vitaj doma"......asi toľko na dnes.... musela som zo seba tie sračky dostať nejak:D Idem si teraz s maminkou pozreť film a pojdem spinkať....bye:)

Čo som videla, čítala a počúvala

2011-12-15T09:57:00.002Z

Hudba:

Počúvam: Vzhľadom na minulotýždňové výročie smrti Johna Lennona a narodeniny Jima Morrisona som najviac počúvala asi Beatles a The Doors...
Pesnička čo ma udivila: Metallicovské Unforgiven od Apocalypticy ale aj s týmto videjom: (prvý krát som to videla zhúlená a skoro som sa zbláznila:D )
Objavila som: nič nové:(
Hudobník týždňa: Dnes ráno som sa zobudila s takou Blind melonovskou náladou, takže Shannon Hoon( o ňom ešte určite niekedy napíšem:) )

Filmy:

Videla som: Ten kluk je postrach ale zaspala som pri tom, takže si z toho moc nepamätám:D a toho Merlina ktorého som chcela pozerať pred týždnom:D
Chystám sa pozerať: Misery a TO
Herec týždňa: môj odjakživa a navždy najobľúbenejší:)

Gary Oldman:)

Seriály:

Pozerám: Vzhľadom na aktuálnu seriálovú pauzu mám stále väčší a väčší hlad po nových seriáloch, takže som začala s Big bang theory

Knihy:

Oproti minulému týždňu sa zatiaľ nič nezmenilo:D
Knižná postava týždňa: Dnes dám prednosť postave z knihy ktorú nemám rozčítanú:) Severus Snape:)

Citát týždňa:

chcela som to sem pôvodne dať ako obrázok, ale nejak mi to nejde, takže takto:

Accept what you can´t change, change what you can´t accept.....

Čo som videla, čítala a počúvala

2011-12-06T11:01:00.003Z

Rozhodla som sa založiť novu rubriku aby som tu udržala aspoň ako takú pravidelnosť prispievania, ak aj nahodou práve nemám čo povedať.
Dúfam, že to bude aj trošku inšpirujúce....:)

Hudba:

Počúvam:Tu to není žiadna novinka, momentálne podporená nedávnymi zážitkami som úplne závislá na Wanastowkách a Lucii-ako vždy keď sa niečo podobné stane, takže 95% hudby za posledné 2 týždne boli fakt len tieto dve skupiny....
Pesnička čo ma udivila: A udivuje ma vždy keď ju počujem - Horkej Den od Lucie, predovšetkým jej štúdiová podoba: Milujem ten začiatok, len Kodymova gitara a Kollerov neskutočný hlas...fakt magicky atmosferické... a potom sa len pridajú ostatné nástroje a najlepšie Kodymove sólo všetkých čias.... dokonalý príklad ako sa robí hudba! Ale aj živá verzia ma riadnu silu:)
Objavila som:Nie je to síce objav v pravom slova zmysle, lebo tú kapelu poznám odjakživa, ale fakt som sa zamilovala do Slobodnej Európy, aj keď myslím, že to je novinka staršia ako dva týždne:D
Hudobník týždňa:Tak keď už je to tu skoro celé o WV a Lucii, tak im ostanem verná a bude to Tomáš Vartecký:)

Filmy:

Videla som: okrem mojej obľúbenej klasiky, filmu Vikingovia som zhliadla paródiu na Pána prsteňov - Pár Pařmenů a momentálne dopozerávam druhú časť 4 dielu Fantaghiro, čo pozerám kvôli chlapovi spomínanému nižšie. Predpokladám, že túto rozprávku si väčšina z nás pamätá z detstva, ale skúste si to pozreť teraz:D Je to také lahšie feťácke porno...:D
Chystám sa pozerať: Merlina:)
Herec týždňa: Ten čo ma donútil pozerať to feťácke porno - Nicholas Rogers....

Seriály:

Pozerám: Momentálne mám hlavnú trojku seriálov ktorú pozerám pravidelne a to sú: How I met your mother, Vampire diaries a Ringer, ale teraz už je vianočná pauza, tak musím dočkať....

Knihy:

Čítala som: za posledné dva týždne som dala dve knihy a to knihu Dee Deeho Ramonea Poison Heart Přežil jsem Ramones a Základní knihu germánskeho pohanství, takže som zase o čosi múdrejšia.....fakt popiči knižky to boli:)
Čítam: TO od Stephena Kinga, to musím prečítať do Vianoc a vrátiť maminke(vyše 1200 stranová kniha:D)
Chystám sa čítať: Duma Key tiež od Kinga... aj to musím zvládnuť do Vianoc a vrátiť maminke...:)
Chcela by som: dosť fičím na rôznych náučných knihách a je obrovský zoznam tých ktoré by som strašne chcela ale najnovšie ma zaujala Táto:D....
Knižná postava týždňa: Tak keď už práve čítam TO, tak Pennywise - hlavný padouch..... Možno práve preto, že by ma zaujímalo na čo by sa zmenil v mojom prípade, aj keď asi by kludne mohol ostať klaunom......

Citát týždňa:

Na konci si nebudeme pamätať slová našich nepriateľov, ale mlčanie našich priateľov. (Martin Luther King)

Cez objektív.....

2011-12-05T15:44:00.001Z

Už som spomínala, že k narodeninám som dostala nový foťák? Veľmi sa z neho teším, aj keď momentálne nemám skoro žiadne možnosti fotiť(to som sa už sťažovala v článku o blúdení v Prahe), ale za ten mesiac som predsa len aspoň zopár pekných obrázkov nafotila, tak sa s nimi chcem pochváliť aj tu....:) Ja k tomu poviem asi toľko, že možno som teraz namyslená, lebo mi ich pochválilo strasne vela ludí, ale myslím si, že na amatérskeho fotografa, ktorý prvýkrát v živote vlastní poriadny foťák, to vôbec neni zlé..... co povíte?:D

Photosession na Devíne

Lidi

Zvířata:)

Iné srandy

V špinavom meste stratená, unavená a zničená....

2011-12-02T15:13:00.002Z

Pred pár týždňami, keď som ešte bola v Bratislave som na facebookovej stránke Hard rock café Praha objavila takýto neuveriteľný inzerát:

Hard Rock Cafe Praha hledá uchazeče na pozici VIBE HOST.
Je hudba Vaší vášní??Zajímáte se o kapely, umělce a memorabilia??Baví Vás hudební historie??Dokážete zaujmout a pobavit lidi??Jste otevřená e energická osoba, která se nebojí komunikovat?? Hledáme do našeho týmu někoho, kdo má pozitivní přístup, je plný energie a dokáže dodržovat základní hodnoty a poslání Hard Rock Cafe Praha.

No proste niečo dokonalo ušité pre mňa, takže som samozrejme okamžite posielala životopis a čakala, že sa mi ozvu... zatiaľ sa neozvali, tak som sa včera rozhodla vziať veci do vlastných rúk a nabehla som do Hard rock café s tým, že som počula, že hľadajú odborníka na históriu rock n´rollu a tak, že som tu....:D Som si predstavovala ako brutálne to bude vyzerať a že ma rovno zoberu na pohovor a potom už není šanca aby mi ten flek nedali...ale nevydalo. Vrazili mi do rúk dotazník, polhodinu som sa potila nad jeho vyplňovaním, lebo po mne chceli neskutočné sračky a potom mi povedali, že do mesiaca sa mi ozvu.... čo je super keďže ja asi toľko času už nemám, ale tak nevadí, budem naďalej dúfať.

Každopádne som už nemala prachy na metro, tak som si povedala, že si spravím malú prechádzku po Prahe a išla som pěšky. Najprv som trošku zablúdila(teda ono ja som nezablúdila len som bola rapídne priťahovaná opačným smerom ako som mala ísť, musela som sa ísť zase pozreť na Čechuv most proste:D) takže každopádne som si tú svoju cestu trošku predĺžila. Šlapala som 2 a pol hodiny a došla som na to, že pražáci sú divní.... teda človek ani nevie či sú to pražáci alebo turisti, ale bolo dosť nahovno sa v centre cpať cez tie neuveriteľné davy ľudí a rôznych podivínov(napr. chlapík plížiaci sa okolo billboardov a skákajúci ako kačka cez cestu bol dosť zvláštny zážitok). V tých davoch sa mi striedali v hlave paranoje, že ma niekto zabije s paranojami, že niekoho zabijem ja, ale ešte horšie bolo keď som sa dostala na miesta kde už tolko ľudí nebolo, prípadne kde nebol vôbec nikto a niekto sa zrazu odniekade vynoril, ale aspoň som sa nenudila.

Najzaujímavejší zážitok som ale rozhodne mala keď som prechádzala cez Nuselský most - inak známy ako most samovrahov. Moja citlivosť na energie ma tu skoro zabila sama o sebe, lebo to miesto ma absolútne vypudzovalo. A je to dosť komplikácia keď Vás nejaké miesto vypudzuje a nemôžte tam byť ale nemôžte odísť, lebo cesta cez tento most trvá minimálne štvrť hoďku... tento most inak vedie hodne vysoko ponad nejaké sídlisko alebo jak to nazvať a ešte divnejšie bolo keď mi hlavou prebehla myšlienka, že by som si skočila na tie domy čo sú podomnou(naozaj netrpím samovražednými myšlienkami, takže neviem kde sa mi to v tej hlave zobralo). Trošku creepy....

Potom som už počas mojej cesty videla jedinú zaujímavú vec a to na Pankráci neuveriteľne dymiace kanále(/Y?) a už som dorazila na miesto stretnutia s Alenkou na ktorú som si ešte pol hodinku počkala....

Trvalo mi to z Hard rocku dve a pol hodiny a moje nohy boli v absolútnej prdeli(celý čas som sa nezastavila lebo som vedela, že keď to spravím, tak už nebudem schopná pokračovať a tiež som si vôbec nezapálila-mala som len jednu cigu a chcela som si ju nechať ako víťaznú:D).

Nakoniec som si teda vyfajčila svoju víťaznú cigaretu a sadla som si na lavičku, pustila hudbu a vedla seba som našla na polku preložený časopis. Vtedy nastal najmagickejší moment celého dňa, pretože jak som ten časopis chytila a otočila, tak som našla nádhernú titulku s Robertom Kodymom(piatková príloha Lidových novín o ktorej som sa dozvedela až v piatok v noci, čiže som to prepásla:D)

No a nakoniec, nejsom z tohto výletu tak nešťastná ako by to mohol prezrádzať nadpis článku(to ešte vysvetlím) ale sakramentsky ma mrzí, že som doma nechala svoj foťák, pretože by som nafotila také fotky, že by sa z toho posral celý svet asi. A hlavne obdivujem svoju neuveriteľnú vôlu -neviem kde som ju vzala- pretože to na svoje pomery považujem za úcty hodný výkon a dúfam, že nabudúce ten foťák nezabudnem.

a k tomu nadpisu... toto bola pesnička ktorá sa mi po tom všetkom, keď už som celá zničená sedela v buse domov pustila v mobile a mala som pocit, že to refrén hodne vystihol....a milujem slobodku no:D

a zase tie Wanastowky!

2011-11-25T10:35:00.000Z

Tak teraz úplne z iného súdka ako bol môj posledný blog, ovplyvnený smutnými a ponurými myšlienkami z dočítanej knihy, aj keď tento na neho z časti nadväzuje, pretože som si znovu uvedomila odpoveď na jednu z mojich hlavných otázok ktoré som si tam položila.... Neviem čo ma to vtedy popadlo ale viem, že táto odpoveď je u mňa stopercentná.
Pýtala som sa, či je hudba v mojom životnom štýle len kulisou alebo či je tým hlavným o čo tu ide....a samozrejme, ide hlavne o hudbu. Nič na svete mi nikdy nedalo toľko ako hudba, ani mi nespôsobila podobný stav ako mi hudba spôsobuje a hlavne na koncertoch a pri komunikácii s hudobníkmi. Potrebovala som tento zážitok aby som sa zase spamätala.

Včera o piatej večer, mali v Bontonlande na Václaváku autogramiádu moje milované Wanastowky. Tak sme sa tam s Ali vybrali.... a keďže Ali musela ísť z roboty tak sme sa stretli rovno na Václaváku o štvrtej. Ja som tam došla o hodne skorej a keďže sa mi nechcelo mrznúť na jednom mieste pol hodinu, tak som sa vybrala ten Bontonland hľadať. Samozrejme to bolo presne na opačnom konci tohto slávneho námestia, ako sme sa mali stretnúť. Každopádne stretli sme sa a išli sme rovno tam, aj keď sme ešte mali celú hodinu času. Našťastie Bontonland je obrovský obchod s kopou zaujímavých "Vjecí" tak sme si mohli čakanie krátiť skúmaním tovaru, kde tu sme si ešte skočili zapáliť a tak. Boli sme ale hodne nervózne a rozklepané, takže sme nedokázali na ničom udržať pozornosť a už sme len zúfalo čakali na tie Wanastowky.

O piatej dorazili z poza našich chrbtov aj s malým prekvapením - Michalom Dvořákom z Lucie...a mne skoro vyletelo srdce jak ma zase prekvapilo akí sú všetci krásni a aká neuveriteľná magická energia z nich ide. Na chvíľku ešte zaliezli kamsi do zadu a potom sa zjavili na mini pódiu kde svoj nový album pokrstili... Michal Dvořák mal byť prekvapenie a stal sa krstným otcom albumu. Bolo to vcelku krásne ich tam takto vidieť. Po krste sa začala autogramiáda, ktorá našťastie prebiehala úplne v pohodičke, v kľude, žiadna tlačenica, lebo to by ma asi zabilo, neznášam sprosté davy ľudí:D

Dostali sme sa najskôr k bubeníkovi Štepánovi Smetáčkovi, ktorý mi musel dat podpiskartu, lebo ja inteligent som si zabudla doma cdčko a aj tak ešte to nové nemám tak by to možno bol aj trapas:D.

Radek Havlíček bol potom prvý kto mi pochválil kérku(Alice in chains) na ruke.

Tomáš Vartecký bol neskutočne milý a krásny a vyzeral potešene, že sme Slovenky... a dokonca sa nás pýtal na mená aby nám napísal venovanie a Alenke napísal "Alence z říše divu" . Ja som mu svoje meno ako inak musela hláskovať ale o to viac som si to užívala.

No a potom Robert..... Alenka (mimochodom to je tá majiteľka jeho gitary, ktorej fotky som sem dávala po topfeste) bola celá rozklepaná a ja som na tom nebola o nič lepšie a Robert ma začal spovedať kvôli tým mojím kérkam. Fakt mal úprimný záujem vedieť čo tam mám. Tak som mu hovorila o Alice in chains a že tam je vlastne meno ich speváka Laynea Staleyho a on na to ževraj povedal niečo na spôsob "Čest jeho památce", nie presne to, ale ževraj niečo takého významu, ja si to vôbec nepamätám lebo mám tmu. Potom došlo k mojej obľúbenej kérke - nápisu "Did you ever imagine the last thing you´d hear as you´re fading out was a song?" A tam som došla k trapasu, pretože keď po mne niekto chce vedieť čo tam mám tak sú moje prvé otázky, či to chce preložiť a tuto v Prahe som sa naučila pýtať sa aj či to chce do češtiny... a ja som sa ho na to spýtala či to nebude vadiť po slovensky, úplne automaticky a potom mi došlo, že s kým sa bavím a tak ale už bolo neskoro no.:D Tak som mu odrapotala preklad a vyzeral fakt príjemne prekvapene, potešene alebo zaujato.... no a potom sa ma pýtal ešte na novú kerku, moje runy, tak aj to som mu preložila a ešte mi Robert Kodym- jeden z mojich najväčších rock n´rollových hrdinov za to všetko poďakoval.... to bolo krásne proste:D Fakt zážitok..... Potom sme sa stihli ešte s ním a Tomášom odfotiť, ostatných by sme stihli tiež keby sme počkali do konca autogramiády ale my už sme boli v takom stave, že sme radšej išli do prdele odtiaľ:D. A naozaj, ten pocit ako som sa cítila a ako sa vlastne stále cítim, to bolo ako po strašne silných drogách, nebola som schopná dať dohromady súvislú vetu ani nič.... len som sedela/chodila a nechápala....Oni sú fakt neuveriteľná kapela....a to čo robia pre fanúšikov, to je fakt krásne.

Som fakt rada, že som si toto všetko aj s Ali vysnívala a že sa nám to všetko nádherne plní.....

Poison heart, drogy a rock n´roll

2011-11-23T21:40:00.000Z

Po dočítaní autobiografie Dee Deeho Ramonea, som sa zamýšlala nad tým, koľko rovnakých autobiografií, biografií alebo len článkov som si už prečítala.

Väčšina mojich najobľúbenejších hudobníkov išla alebo stále ide v heroíne alebo iných tvrdých(alebo aj mäkších) drogách. A ani ja sama nejsom práve najnevinnejší človek na svete.

A musím sa pýtať, je rock n´roll práve o tomto? Ovplyvnilo to aj mňa až natoľko, že nech sama sebe tvrdím čokolvek, tak hudba nie je hlavnou záležitosťou v tomto životnom štýle ale iba obyčajnou kulisou?

Dnes večer som čítala v Epoche mini článok o tom, že vedci zistili, že hudba ľuďom spôsobuje rovnaké pocity ako sex alebo drogy. To pre mňa nie je žiadna novinka, tú podobnosť som si už dávno všimla a zároveň to dáva zmysel heslu "Sex, drogy a rock n´roll". Ale čo z týchto troch vecí mám ja a všetci tí o ktorých tu píšem, najradšej?

Nech už je to akokoľvek je jasné, že drogy (v mojom prípade je to našťastie "len" alkohol) pomáhaju v tvorbe. Najlepšie sa mi proste tvorí pod vplyvom niečoho a aj najväčšie hudobné diela mojich obľúbencov nevznikali práve za triezva.

Ale keď sa na to pozriem z druhej strany, aj skrz všetky tie biografie, tí ľudia naozaj trpeli. Najskôr len psychicky a to ešte o tom ani poriadne nevedeli, lebo najčastejšie to aj tak vložili do svojich pesničiek a mysleli si ako sú strašne cool, nad vecou, lepší ako ostatní a hlavne tí čo ich odsudzujú, ale potom im ostala už len samota, bolesť a nakoniec len boj o vlastný život, ktorý väčšina z nich prehrala.

Velikáni, ku ktorým sa dnes ja osobne priam modlím, boli celé roky len obyčajné osamelé trosky, ktoré už nielenže nič nevytvorili ale dokonca sa uzavreli pred všetkými ktorí s nimi chceli byť a prípadne im pomôcť, s tým, že ich proste nepotrebujú. Len sa sťažovali ako ich všetci odsudzujú, nechápu a vlastne sú najzbytočnejšia špina na zadku ludstva a pritom si to spravili sami. Klamali rodinu aj priateľov a nakoniec z nich aj bolo to čo si o sebe mysleli.

Jeden z mojich najvyšších bohov Layne Staley umrel v neskutočných bolestiach, úplne sám a našli ho dva týždne po smrti, pri blikajúcej telke, obklopeného drogami, vážiaceho cca 35 kíl a jeho posledné slová v poslednom rozhovore ktorý niekomu poskytol boli, že to strašne dodrbal, že strašne trpí a že nechce zomrieť, ale už vtedy vedel že vlastne nemá na výber, lebo už bral herák príliš dlhú dobu na to aby dokázal prežiť jediný absťák a nemal dosť sily na to aby to mohol brať ďalej.

Kurt Cobain utiekol z odvykačky len aby sa radšej mohol zabiť.

Shannon Hoon a aj napríklad Dee Dee Ramone bojovali, dlho ostali čistí a nakoniec si to aj tak radšej strelili a naposledy.

Takto by som mohla vymenovávať desiatky ďalších na vlas rovnakých osudov, Klub 27 sa ani neoplatí spomínať.

Ale musím sa pýtať, či to všetko stálo za to, či to všetko stojí za to mne, či to všetko stojí za to milióntim ďalších osudov ktoré si myslia, že sú niečo viac a ktoré dopadnú úplne rovnako.... a pritom mi stále v hlave straší hlások, ktorý mi hovorí, že hudba je stále to najdôležitejšie a s tými drogami to nič nemá.....ale prečo potom, keď to takto cítim a keď som naozaj vcelku nadšený a šťastný človek (čo mimochodom často boli aj všetci tí vyššie spomínaní) nedokážem vydržať triezva?

Mám priveľa otázok, priveľa zmätku, priveľa hnevu na nich všetkých, že to tak dodrbali a aj na seba lebo to dodrbávam rovnako aj keď nie tvrdými drogami a čisto teoreticky ma stále nenapadá nič lepšie ako v tom pokračovať....a nakoniec ani neviem čo som tým všetkým chcela vlastne povedať.....

Krev a Rock n' roll:)

2011-11-18T09:30:00.001Z

Možno si niekto všimol, že som si dala v písaní dlhšiu pauzu, ale nie je to tým, že by nebolo o čom písať. Práveže sa toho deje až priveľa a ja nejak neviem čo skôr a ako všetky tie myšlienky roztriediť aby to dávalo aspoň trošku zmysel.
Posledné týždne sa dejú tak úžasné a neuveriteľné veci, že je v podstate priam nemožné ich slovne opísať, to treba proste zažiť.

Všetko začalo asi koncertom Barbar punku spojeným s oslavou mojich narodenín, čo bola jednoducho najneuveriteľnejšia akcia za poslednú dobu a Bratislava a dokonca ani najdekadentnejšie miesto v nej(Devínska) ešte taký bordel asi ani nezažila. Alkohol tiekol v prúdoch, strácaly sa kusy oblečenia, spievalo sa, tancovalo, smialo a proste všetko bolo úplne prekrásne.
Dostala som dokonalé darčeky(vždy poteší keď je človek obklopený ľudmi ktorí presne vedia čo ho poteší:) )a jeden špeciálny, po ktorom som túžila už celé roky - foťák, za čo fakt ďakujem svojej milovanej rodinke:).
Samozrejme s ním teraz všade chodím a fotím a podarilo sa mi pár pekných kúskov, takže v blízkej dobe určite zverejním zopár z nich aj tu, nech ma môžete chváliť.

Stihla som tiež ísť na dva skvelé koncerty ale hlavne som si odskočila na malý výlet do môjho milovaného Brna, ktorý sa zvrhol na absolútne šialenú ale bezchybnú párty, proste všetko ako má byť....

Do mojej absolútnej spokojnosti a šťastia sa možno čoskoro pripojí aj to, že ak všetko bude ako má byť, tak budem mať prácu svojich snov. Budem odborník na históriu rock n'rollu v Hard Rock Café v Prahe. A už naozaj nebudem žiť ničím iným len rock n'rollom. A to je krásne:)

Všetko je také nadpozemské, že mám pocit, že som už dávno mŕtva, len som si to nevšimla a som niekde v raji.

No a teraz, už o dve hodiny odchádzam späť do Prahy, ešte vôbec nejsom zbalená a to ešte musím skočiť z Dúbravky na Obchodnú, pretože mi do Martinusu konečne dorazila kniha ktorú som si objednala. Ale už sa strašne teším, aj keď vzhľadom na to, že zas musím prepařit celý víkend a už mám pocit, že ma to zabije. Ale teším sa na to.

Ozvem sa teda najbližšie z Prahy, zatiaľ Auf Wiedersehn! (píše sa to tak?:D)

Halloween rock night

2011-10-29T13:59:00.000+01:00

Minulý rok sa založila nová tradícia v podobe Halloweenskeho koncertu v Randali, ja som pri zakladaní bola prítomna na bráne a predávala som vstupné a tento rok som si to znovu zopakovala. Po celodennom chystaní sa, som dorazila do Randalu a úžasne vyzerajúc som sa pomaličky odobrala do svojej kabínky aby sa mohol začať koncert.
Počiatočné problémy(akosi nebol žiaden atrament na pečiatky) sa vyriešili našťastie vcelku včas, aj keď bol potom skôr problém u mňa, keďže som niekoľkým prvým návštevníkom kvalitne oskalpovala chlpy na rukách, lebo tie papierové pásky sú fakt komplikovaná vec:D Okrem vstupného som mala na starosti aj nalievanie poldecákov každej maske, na čo som našťastie mala svojho milovaného pomocníka Miška, lebo tam bol taký nával, že by som to sama nemala šancu stíhať.
Ďalšie problémy sme mali skoro celý večer s drobnými..... vstup 4€ a všetci platia rôznymi druhmi papierových bankoviek.... fakt úžasné, hlavne keď je sto ludi v rade pri bráne a nikto z nich nemá drobné, ja nemám z čoho vydať a ani pri jednom bare mi nevedia nič rozmeniť lebo majú podobné problémy... niektorí to brali v pohode, niektorí boli trošku agresívnejší, ale nakoniec sa to všetko vždy vyriešilo, všetci sa na koncert dostali a snaď sa aj všetci zabavili.... ja som sa napríklad bavila aj keď som bola v tom malom priestore vcelku dobre. Koncert bol vcelku super, začínala to čisto ženská revival kapela Poison candy a aj keď nepodali špeciálne profesionálny výkon tak aspoň potešili dobrým výberom hudby, tak som si popri lístkoch vyspevovala o sto šesť. Po nich však išla pre mňa najdôležitejšia kapela večera GAS, na ktorých som sa vyše mesiaca tešila, ale nakoniec odohrali asi tri pesničky a kvôli nejakým vnútorným problémom koncert ukončili. Takže po nich išla ďalšia skvelá kapela Signature, ktorí okrem vlastných pesničiek potešili moje srdiečko Slihterom od Velvet revolveru so špeciálnym gitarovým hosťom:). Po nich hrali ešte My choice ktorých som bohužel ale akosi nestíhala vidieť, keďže som riešila kopu ďalších vecí, prestala som vyberať vstupné a okrem toho hladina alkoholu v mojej krvi aj keď nebola nejaká špeciálne vysoká, spôsobila, že som nejak špeciálne nevnímala čo hrajú. Každopádne po vcelku nadupanej párty, keď som už aj ja mohla ísť medzi ľudí a mala som v pláne pařit minimálne do rána, som sa zrazu ocitla sama jak najväčšia troska keďže všetci s ktorými som prišla odišli..... ale tak stáva sa, mne až príliš často, ale čo už.... každopádne až na toto sklamanie malé, to bolo super, dúfam, že sa táto tradícia udrží a možno aj so mnou na bráne a teraz už idem riešiť len svoj Barbar punk a pak cestu domov do Prahy....

Jáj a na záver aby som nezabudla, malá ukážka toho ako neskutočne krásna som bola:)

Na bode zlomu

2011-10-22T04:52:00.000+01:00

Úplne rada by som sa tu rozpísala na dve hodiny a nič neriešila ale, nemám na to čas, tak aspoň takto narýchlo..... Stále som v jednom šialenom kolotoči, v robote trávim väčšinu svojho času, som vcelku hodne prepracovaná, čo je sposobené hlavne tým, že skoro nespím, začala som byť nejaká chorá, chytajú ma ťažke triašky a zimnice, už asi dva týždne pravidelne každé ráno vyplúvam obsahy svojho žalúdka a všeobecne som celá nejaká divná stále....

Najhoršie čo sa mi deje je, že koncert je totálne na spadnutie, ale ja stále nemám žiadneho fleka kde by sa mohol diať ale musí to byť presne 4.11. .....už som bola snaď všade a všetko je totálne obsadené..... mám asi posledné dve možnosti, ktoré sa budem snažiť riešiť nejak dnes a keď to nevyjde tak sa asi odkráglujem alebo ja neviem čo, keďže len pre ten koncert som si predĺžila pobyt v BA( btw toto mesto nenávidím každým dňom viac a myslím, že to je sakramentsky obojstranné)a moj mozog asi neprežije a exploduje ak sa to nepodarí.... ale ono sa to podarí.... neviem ako, ale som predsa Sheena a ja vždy musím mať čo chcem lebo inak by bolo zle...... no nič... je čas sa zobudiť, dať sa do hromady a ísť zase na celý deň makať...... bye zatím

Novinky smrdiace v mojom okolí

2011-10-03T20:51:00.000+01:00

Veci okolo mňa sa konečne začali točiť, začo som neskutočne vďačná lebo už som sa začínala cítiť neskutočne zbytočne a hlavne som totálne hnila doma vkuse. Momentálny základ všetkého je, že som začala brigádovať v Super Zoo v Rači, čo je na cestovanie(a hlavne cestovné náklady) vcelku vyčerpávajúce ale inak je to vcelku super robota... zvířata ma bavia:D. Trošku som sa toho bála kvôli tomu, že mám okrem iného na starosti predaj červov a cvrčkov ale nakoniec zvládam aj to. Prekonávam fóbie. Napr. cvrčka už v pohode chytím do ruky a čo sa červov týka, naštastie sa dajú nabrať aj do pohára, lebo neexistuje toľko bohov aby som sa dotkla čohokoľvek čo je nejak príbuzné červovi.

Ale sú tam aj príjemné záležitosti. Včera som konečne mala možnosť mať na sebe pytóna albína čo tam máme. Drobček váži minimálne 30kg, takže mať to celé na sebe bolo na mňa trošku moc, ale bol to pre milovníka hadov jak som ja poprdeli zážitok. Niekedy keď sa to ešte podarí sa s ním chcem aj odfotiť, takže sem určite potom vycapím fotku. Každopádne stáť celý deň na nohách je vyčerpávajúce aj pre hyperaktívca jak som ja, takže možno dnes pojdem spať v nejakom čase v akom chodia spať normálne ľudské tvory...aj keď zase vstávam neuveriteľne skoro takže nejaký normálny spánkový režim aj tak asi nezískam takto. Nevadí...

Anyway, ďalšia vec ktorá ma teší je to, že sa mi trošku ukludnili hormóny zase, lebo v posledných týždňoch som bola celá nejaká divná, nálady sa mi menili asi tak každé tri minúty a dosť ma desili moje chute. Jedla som fakt podivné veci (napr. jeden a pol balíčka čokolády - a to nejem čokoládu lebo mi už nejakú dobu nechutí) a ešte podivnejšie kombinácie jedál. A kilá/ tony hrozna. Fakt ma to dosť hodne desilo ale myslím, že sa začínam v tomto ohľade dávať do poriadku(dúfam). A inak asi ani nemám nič zaujímavé. Pomaličky ale isto začínam riešiť nedávno spomínaný koncert Barbar punku a rozmýšlam ako sa čo najinteligentnejšie zbaliť keď pojdem späť do Prahy, aby som toho pobrala čo najviac a zároveň aby som to mala aj ako odvliecť. Ale to mám ešte kopu času, keďže sa vraciam až v novembri.

Ták, vykecala som sa(čo dobre padlo, lebo jaksik si ani nemám s kým pokecať momentálne) a idem sa pomaly uložiť do ríše snov:).

Inak včera som si z nejakého dôvodu spomenula na Macka Uška a jeho pesničku: Rýchlo do postieľok, veď už mesiac svieti, rozlúčte sa s Mackom Uškom, dobrú noc vám deti....Tak nejak to bolo, neviem čo ma to popadlo:D Ale tak dobrú noc som tým chcela povedať...:D

Kodeín

2011-09-29T21:13:00.000+01:00

Tak príď za mnou a pohraj sa
Zraň ma tam kde nemám nič
Ošukaj ma ako psa
A znič na mne ďalší bič

Strhni zo mňa šaty aj kožu
Možno to bude trochu páliť
Neboj sa, iní toto nemôžu
A bude ťa to strašne baviť

Lepia sa na mňa nočné mory
Plazíš sa mi do hlavy
Neviem kde som, kde si ty a iné tvory
Prosím príď chcem ďalšie rany!

A každý večer strielam si do hlavy
Aj keď život nikdy nebol takto skvelý
A každé ráno mám tie isté obavy
Pochopíš všetko v pôvodnom znení?

another weekend in paradise:)

2011-09-27T13:02:00.000+01:00

Dopriala som si ďalší úžasný víkend plný pohody a oddychu. Oproti Barbar festu to bolo o niečo pokojnejšie(čisto ženská spoločnosť a aj to znamenalo len mňa, Natálku a dve Natálkine psie slečny Ňušu a Dášu). Vybrali sme sa do jedného z mojich najoblúbenejších rajov - smer záhorie-Studienka.
Dokonalo pokojné miesto, vždy skvelé jedlo(zvyčajne tam chodíme grilovať), skvelá hudba, lozenie po stromoch a obrovská záhrada plná ovocia.

Tentokrát sme negrilovali ale čo sa jedla týka tak sme mali dokonalý luxus, jednoduchý ale bezchybný, sprevádzali nas kapely ako Pearl jam, Oasis či Guns n´roses, večer jeden z našich spoločne oblúbených filmov Singles a inak len sladké ničnerobenie. Slová ten pocit nedokážu dostatočne podtrhnúť takže pridávam aj malú fotodokumentáciu:) .

sobotný obed: camembert, olivy, chren a brusnice a chlebík s cesnakovo-chilli olivovým olejom:D

Sobotná večera ku filmu:) opäť chlebík s olejom, arašidy, olivy, dva druhy syra, belgické pivo a MEDOVINA:)

A to najlepšie zo všetkého: Gnochi s cesnakom, paradajkou, syrom, na tom úžasnom oleji a na mojej porcii aj chilli paprička....najgenialnejsie jedlo na planete:D

Fotiek sme napózovali viac ale zatial sa ku mne nejak nedopravili:D nevadí

Obzretie za Barbar festom a o tom ako už je všetko zas v poriadku...:)

2011-09-20T12:32:00.001+01:00

Po dlhšej pauze, kedy som sa venovala poctivému štúdiu na opravnú maturitu (s tou poctivosťou to netreba brať príliš vážne) a následnému oslavovaniu, musím oznámiť širokej verejnosti, že konečne je všetko v najlepšom, bezchybnom poriadku, konečne sa moje prekliatie alebo čo to bolo odstránilo a ja som momentálne tak spokojná ako len človek žijúci na planéte Zem v 21. storočí môže byť. Ale pekne poporiadku....

Prišla som späť do BA, aby som sa tu v klude učila, odmaturovala a išla späť domov do Prahy. Plán bol začať s učením presne prvého septembra, no ako inak, keďže som troska jak hrom, nevydalo a miesto učenia som pařila a pařila, no skoro vkuse. Nakoniec som tomu venovala asi jeden a pol dňa, s tým, že ten jeden deň som sa úplne omylom a náhodou opila, lebo som sa ocitla niekde na opekačke a už to išlo samo.

Každopádne, ono sa to za tak krátku dobu dá v pohodičke stihnúť, ale mala som strach jak nikdy v živote, lebo po tej sérii neúspechov ktoré som celé leto zažívala už som sa fakt bála spraviť čokolvek. No ale ako som na začiatku naznačila, dopadlo to skvele. Síce, vďaka gramatike na trojku, ale ja som spokojná. (Teraz mám krásnu postupku, že 1,2,3 :D)

Práve som si bola v škole vyzdvihnúť maturitné vysvedčenie a konečne po piatich rokoch, som sa tej školy zbavila a už nikdy tam ani nepáchnem. :D Nádherný to pocit.

No ale poďme ešte ku krajším veciam. V piatok som sa vybrala na menší výlet do CZ... konkrétne na Barbar fest.... pařbu organizovanú mnou už niekolko krát ospevovanou kapelou Barbar punk. Napriek tomu, že to bolo na mieste kde nebol bankomat a mne sa velice skoro minula hotovosť a bola som na soc, to bol fakt najlepší víkend aký som kedy zažila. Kopa skvelých ľudí, pití, hudba...no všetko čo ku svojmu krásnemu životu potrebujem. Bolo mi akurát lúto, že na takéto akcie, robené pre ludí a pre zábavu sa niekedy dovalia ludia, ktorí to majú potrebu ostatným znepríjemňovať. Tuto sa nejaký milý človek rozhodol rozbiť výlohu a tak.... Nachvílku to vyzeralo dosť desivo a asi viacerí sme mali strach, že sa to celé ukončí, keďže bolo nutné zavolať fízlov, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo, nálada sa nestihla pokaziť a bavili sme sa ďalej.

Fakt super akcia, vyhovovalo aj to, že sme celý čas fičali až do rána a zistila som, že sa mi ozaj spí dobre na pódiu, asi vyhodím postel a spravím si doma vlastné pódium:D....fakt to bolo super, aj počasie vyšlo krásne, no čo viac si želať.

V nedelu nás zopár ostalo a dali sme kulturák(alebo sokolovnu) trošku do poriadku a vybrali sme sa späť do Brna, kde som sa konečne dostala k bankomatu a zaplatila som aspoň odvoz a ostávalo už len čakanie na autobus(ako inak sme čakali v hospode), cesta do Bratislavy, kde nás prekvapila apokalyptická zmena počasia a spánok osamote vo vlastnej posteli.....

Každopádne som fakt rada, že sa to zlé obdobie skončilo, zase som plná síl a idem sa so svojím životom konečne niekam pohnúť a snaď to bude riadny rock n´roll! :)

P.S. Chcem zas začať organizovať koncerty, momentálne sa snažím vyriešiť koncert pre Barbar punk v BA(pri troške šťastia a mojej šikovnosti, sa mi podarí to spojiť aj s oslavou mojich narodenín) a samozrejme s tým ešte budem otravovať všade možne, vrátane tohto blogu, takže dúfam, že bude na tom koncerte plno!

See you soon:)

Dal ľudom niečo o čom môžu snívať....

2011-09-10T00:45:00.000+01:00

Music doesn't lie. If there is something to be changed in this world, then it can only happen through music.JH

Našla som niekoľko svojich archivovaných článkov, za ktorých napísanie som síce istú dobu bola platená, ale nikdy neuzreli svetlo sveta.... pri niektorých z nich je to podľa mňa škoda, takže ich sem postupne budem pridávať. Každopádne toto je jeden z nich a mám potrebu dodať, že napriek tomu, že mám tohto človeka veľmi rada, nepatrím k jeho najskalnejším fanúšikom. Obdivujem ho ale napríklad ma dosť často serie, že býva označovaný za najlepšieho gitaristu na svete. Aj keď je takáto téma vždy veľmi diskutabilná, tak od čias kedy tvoril a hral, prešla dlhá doba a vyvinuli sa nové veci a vyrástli gitaristi ktorí sú stokrát lepší ako on. Ak by sme ale hovorili o najvplyvnejšom gitaristovi na svete, prvé miesto mu patrí absolútne stopercentne....tí čo sú dnes lepší ako on, by totiž bez neho možno ani neboli...... anyway, užite si rozprávku deti....

Kde bolo tam bolo, za Veľkou mlákou a ešte o pár metrov ďalej, sa narodilo černošskému vojakovi a indiánskej matke bábätko. Táto udalosť sa mimochodom odohrala 27. 11. 1942 v meste, ktoré bolo o skoro 50 rokov neskôr dejiskom úplne inej rozprávky, Seattle.
Práve narodené bábätko je pre náš príbeh veľmi dôležité. Dostalo meno John Allan Hendrix. Aj keď by sa čakalo že tento človek a jeho neodmysliteľná dôležitosť nielen pre tento príbeh, ale aj pre svet samotný, by bola dostatočná záruka, že o neho bude postarané ako keby bol poskladaný z rubínov a diamantov, jeho detstvo bolo skôr pravým opakom.

Jeho matka, totiž ťažko zvládala odlúčenie od otca, ktorý bojoval v Európe, chudobu zvládala ešte horšie a keď tieto problémy začala riešiť alkoholom, tak vznikol problém ktorý by sa riešil asi najhoršie. Preto si to ulahčila a malý John putoval ku rodine do Californie.
Lenže vojna sa skončila a ocko prišiel domov. Zistil čo spáchala jeho manželka a okamžite sa s ňou rozviedol. Syna si zobral k sebe a aby ani jednému neostali zlé spomienky na túto udalosť, nechal mu zmeniť meno na James Marshall Hendrix.

Ich životy však nezažili výrazné zlepšenie. Hrôzy vojny si vieme všetci predstaviť aj bez toho aby sme ju zažili a na tých ktorí to skutočne zažijú zanecháva veľmi hlboké psychické následky.
Obeťou týchto následkov bol aj James senior, ktorý sa síce nedal na alkohol ako jeho exmanželka, no zato sa stal bigotne veriacim a k viere neúspešne nútil aj svojho syna. Tomu ako trinásť ročnému kúpil prvú gitaru aby mohol lepšie velebiť Krista. Našťastie sa tieto plány veľmi rýchlo zmenili na každodenné tvrdé cvičenie, aby zo seba vyrobil rock n´rollovú hviezdu.
Jedna z vecí ktorá je zaujímava na Hendrixovi, je jeho obojruká hra.
Bol ľavák, ale keďže to má byť podľa kresťanov znamenie diabla, otec ho nútil hrať napravo. James junior však napravo hral len pred otcom a keď zmizol, tak si jednoducho otočil gitaru.
V sedemnástich rokoch sa rozhodol vymaniť z pod jeho nadvlády, opustil školu a pridal sa do armády.
Odtiaľ ho však úspešne dostal zlomený členok. Armáda mu ale bola propsešná aj v jeho umeleckej činnosti. Založil tu totiž svoju prvú kapelu.

No aj tú opustil, keď zatúžil po sólovej kariére a vybral sa do New yorku, kde mu ktosi poradil aby sa spriatelil s ľudmi z vtedy prevládajúceho a rozrastajúceho sa hnutia hippies, medzi ktorými našiel vďačné publikum.
Zoznámil sa tu aj s manažérom Rolling stones, ktorý ho poslal do Londýna, kde sa odštartovala jeho šialená cesta na vrchol. Na manažérovo naliehanie tiež založil novú skupinu Jimi Hendrix Experience. Sláva prišla takmer okamžite a ani nemusím hovoriť o význame prvého singlu, Hey Joe, pre vtedajšiu hudbu a pre generácie ďalších a ďalších hudobníkov.

V lete 1967 sa vrátil na "domovskú planétu" USA. Prvé vystúpenie odohral na Pop festivale, kde účinkovalo množstvo vtedajších hviezd (vlastne každý kto niečo znamenal), ale nikto nezožal taký úspech ako Hendrix a jeho Experience. Súčasťou show bolo výbušné rozmlátenie svojej gitary na marné kúsky priamo na pódiu, počas Wild thing.

Rozprávková kariéra sa ešte len rozbehla. V roku 1969 sa odohral asi najznámejší festival aký kedy bol, Woodstock. Je jasné že Jimi tam nemohol chýbať a rovnako ako festival samotný aj jeho show sa navždy zapísala do rockovej histórie. Špeciálne ukončenie koncertu, hraním americkej hymny na gitare, je odvtedy často krát interpretované mnohými jeho hudobnými "potomkami".
Lenže v každom príbehu bojuje dobro so zlom. Tento nie je výnimkou.

Zlo s ktorým bojoval Jimi sa volalo Drogy. Osamelý muzikant bez blízkych priateľov si heroín a LSD na tanier servíroval pravidelne každý deň. Samozrejme bol zničený nielen telesne ale aj duševne. Psychické problémy boli tiež zdrojom jeho nespavosti. V jeden večer zobral zopár tabletiek na spanie svojej priateľke. Dostal silnú alergickú reakciu a aj napriek tomu že to vyzeralo že sa to zlepšilo, bol odvezený do nemocnice, kde už len skonštatovali smrť, zavinenú zadusením sa vlastnými zvratkami. 18. 9. 1970

Pridal sa tak do Klubu 27. Takto sa náš príbeh bohužial skončil. Zlo vyhralo nad dobrom, tak ako to chodí v reálnom svete, nie v rozprávkach.
Dielo a osobnosť našej hlavnej postavy našťastie prežilo dodnes, takže nemusíme až tak smútiť. Svet na neho tak skoro nezabudne a to je dobre...

The Lizard king

2011-09-08T12:22:00.000+01:00

Toto je môj asi tri roky starý článok, ktorý som písala pre nemenovaný portál, teraz som ho našla a rozhodla som sa, že by som ho rada mala archivovaný tuto na blogu, pretože ho mám rada a nechcem aby sa stratil. Okrem toho sa patrí aby som tu článok o Jimovi mala a myslím že by som nedokázala napísať nový bez toho, aby som samu seba vykrádala. Takže asi toľko, ak to niekoho zaujíma, užite si to..... :)

Nemám rada keď niekto berie akúkoľvek viacčlennú kapelu ako "one man's project". The Doors si to už duplom nezaslúžia. Pri počúvaní ktoréhokoľvek songu Vám ani náhodou nedovolia zabudnúť že sú štyria. Napriek tomu, jeden z nich má stále navrch. Pustite si napríklad epos The End. Bicie Johna Densmorea budete cítiť až v žalúdku, gitara Robbieho Kriegera pohne Vašim srdcom, klávesy Raya Manzareka Vám spôsobia zimomriavky, až sa budete cítiť ako na Sibíri, ale duch Jima Morrisona bude všade. Naplní miestnosť v ktorej sa nachádzate, vryje sa pod kožu, ucítite ho z každého jedného predmetu v blízkosti, zažijete neskutočnú eufóriu....
Toto je teda iba o ňom.

8. 12. 1943 sa pre všetky jašterice na svete začal nový letopočet. Vo floridskom Melbourne sa totiž narodil ich kráľ James Douglas Morrison.
Jeho otec Steve bol počas Jimovho detstva v aktívnej vojenskej službe, čiže sa stále sťahovali. Spolu s bratom a sestrou boli na toto sťahovanie zvyknutí, rovnako ako na hlavne matkinu výchovu.
Jeden z cestovateľských zážitkov Morrison zvykol opisovať ako najdôležitejší okamih vo svojom živote.
Prechádzali okolo prevráteného kamióna pod ktorým ležali zranení indiáni. Jimmi začal strašne plakať a chcel im pomôcť. Rodičia sa ho pokúsili ukludniť a povedali mu že to bol iba zlý sen. Neskôr Jim prisahal, že jeden z indiánov zomrel a jeho duša sa vtelila do neho.

V škole bol odjakživa miláčikom učiteľov, ktorých zaujala jeho inteligencia, šarm a skvelé vychovanie, ale rovnako ohromoval aj starších spolužiakov a to hlavne šokujúcimi výrazmi ktoré používal. Vždy potreboval byť stredobodom pozornosti, aj keď jeho kúsky často zaváňali priam nepríjemnou krutosťou. Robil si srandu zo starých ľudí v autobuse, z postihnutých na vozíčku a v tých dobách asi najčastejšie z jeho priateľky Tandy. Tak či tak sa na neho ale nikto nedokázal dlho hnevať a nikdy nemal núdzu o spoločnosť. Na strednej škole dosahoval najlepšie výsledky, jeho IQ bolo 149 a niekoľko krát sa dokonca ocitol na "tabuli cti". Čítal nespočetne veľa kníh. No nečítal knihy ktorým sa venuje väčšina ľudí v takom veku. Jeden z jeho najväčších hrdinov bol Friedrich Nietzche, ale doslova hltal omnoho viac slávnych i menej slávnych filozofov.

V roku 1964 začal navštevovať UCLA - kalifornskú univerzitu. Študoval scenár a réžiu. V tých dobách tam chodilo množstvo známych osobností, napríklad mladý Francis Ford Coppola, legenda kinematografie:).
No pán Morrison tam nevydržal až dokonca. Pri premietaní študentských filmov sa Jimova snímka stretla s veľmi chaotickými reakciami. Študenti reagovali rozpačito, znechutene alebo pobavene, ale väčšina si pomyslela asi len toľko, že sa zbláznil. Aj pre profesora bol film sklamaním a klasifikoval ho lepšou štvorkou.
Jimmiho to zranilo. Neznášal kritiku a nakoniec oznámil okamžitý odchod zo školy.

História the Doors sa začala v auguste 1965 keď sa Jim na plaži stretol s Rayom Manzarekom a zaspieval mu kúsok z Moonlight drive. Ray bol uchvátený a okamžite sa dohodli že založia kapelu. Nazvali ju Dvere podľa citátu Williama Blakea:

"Sú veci známe a veci neznáme a medzi nimi sú dvere."

a podľa zápiskov Aldousa Huxleyho s názvom Dvere vnímania. Do kapely sa pridali ešte bubeník John Densmore a gitarista Robbie Krieger.
Prvé koncerty novozrodenej kapely sa konali v London Fog na Sunset strip. Odtiaľ putovali rovno do jedného z najznámejších klubov Whiskey and Go Go. Tam sa viac-menej preslávili. Najprv to síce bolo trochu na silu, aby tam mohli hrať častejšie posielali najaté fanynky aby sa na ne vypytovali, ale nakoniec sa stali hlavnými hviezdami. Keď však raz Jim zarecitoval do mikrofónu oidipovský koniec The End: "Father? Yes son? I want to kill you. Mother? I want to fuck you..." majiteľ očividne nepochopil zmysel a okamžite ich odtiaľ vykopol.
Kapela už išla len hore, uzavreli zmluvu s Elektrou a navzájom sa vyšvihli do absolútnych výšin.

V tých časoch už mal Jimbo vzťah s Pamelou Courson. Napriek tomu že obaja sa neustále podvádzali a hádali, nazýval ju svojou vesmírnou družkou. Tou najdôležitejšou. Aj keď sa nikdy nezobrali, Pam si privlastnila jeho priezvisko.
Jedným z jeho dôležitých vzťahov bol však aj ten s rockovou novinárkou a wiccanskou čarodejnicou Patriciou Kennealy. S tou sa Jim dokonca oženil. Pri magickom svadobnom obrade navzájom pili svoju krv. Jim sa z toho povracal a odpadol :)

Doors boli stále slávnejší a slávnejší a jašteričí kráľ pil stále viac a viac.
A začali sa mu rôzne súdne opletačky. Tá najdôležitejšia a najznámejšia sa odohrávala v Miami.
Bol obvinený z odhalovania genitálií počas koncertu. Nikdy mu nič nedokázali a ani nemohli, ale svedkovia tvrdili veľmi rôzne veci a podla môjho (a určite nie len môjho) názoru boli podplatení. Každopádne naťahujúce sa súdne procesy Jima ničili... Pil ak to bolo možné ešte viac ako dovtedy, až nakoniec bol tučný a zarastený. Z rock n'rollového sexsymbolu sa stala rock n'rollová troska. Doors boli bojkotovaní a ich kariéra začínala prudko klesať na dno spolu s ich spevákom.

Krátko pred dokončením posledného albumu - L. A. Woman sa Jim rozhodol že si pôjde oddýchnuť do Paríža.
Smeroval k tomu už dávno, ale tentokrát sa to proste stalo. Podľa oficiálnych informácií bol nájdený vo vani 7. júla. 1971 a spôsobil to infarkt. No nevidel ho nikto, iba lekár ktorý vyhotovil úmrtný list, ktorého mimochodom tiež nikto nestretol a jeho vesmírna družka Pamela, tá však zomrela o tri roky neskôr. Okolo kráľa je teda navždy vytvorená legenda. Legenda o tom či je naozaj mŕtvy. Každopádne ak je, zomrel ako básnik. Zomrel ako to čo bol. Leží medzi ďaľšími podobnými umeleckými velikánmi Oscarom Wildeom, Honoré de Balzacom alebo Edith Piaf na najznámejšom francúzskom cintoríne Pére Lachaise.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac odporúčam prečítať si biografiu Nikto to tu neprežije.

There goes my hero: DAVE GROHL .

2011-09-08T00:02:00.002+01:00

David Eric Grohl človek ktorý je jedným z mojich najväčších rock n' rollových hrdinov...a to za celú históriu tohto extraordinary druhu hudby. Okrem toho, že je všeobecne skvelý hudobník, multiinštrumentalista, skladateľ, textár, atď. dokázal niečo, čo podľa mojich informácií nedokázal zatiaľ nikto, aspoň nie tak úspešne. A to založiť novú, absolútne úžasnú, kvalitnú a úspešnú kapelu, hneď potom ako sa po samovražde speváka, rozpadla Nirvana. Jedna z najväčších a najznámejších hudobných skupín v histórii. Väčšina kapiel skúša viac či menej úspešné iné projekty, alebo viac či menej úspešne pokračujú s novým spevákom(napr. Queen - sorry ale s Paulom Rodgersom to je fakt tragédia), ale Dave nie. Dave dal dokopy niečo minimálne rovnako výnimočné a hudobne sakramentsky dobré, ale zároveň úplne iné ako bola Nirvana. Preto má môj nekonečný obdiv.....

Dave sa narodil v Ohiu, po rozvode rodičov žil v Springfielde (ktovie ktorom, možno sa pozná s Homerom;) ) a jeho hudobná história, siaha do desiateho roku jeho života. Vtedy sa totiž začal po vzore Beatles alebo AC/DC učiť hrať na gitare . Hral v niekoľkých kapelách(medzičasom sa naučil hrať aj na bicie ) ale prvá, taká známejšia v ktorej fungoval sa volala Scream. U nich fungoval práve ako bubeník a počas 4 rokov s nimi okrem koncertov a koncertových albumov nahral aj dve štúdiovky. Na jednej z nich si dokonca aj zaspieval.

V roku kedy som sa narodila (1990) prešiel k Nirvane , čím ju konečne zachránil od neustáleho striedania bubeníkov. Nahral s nimi prelomový album Nevermind ale skladateľsky sa podielal až na nasledujúcom In utero (mimochodom In utero mám od Nirvany najradšej:D). Medzi týmito dvoma albumami ale tiež nesedel na zadku a pod pseudonymom Late! vydal samostatný album Pocketwatch . Z tohto albumu bola jeho pesnička Marigold použitá na B strane singlu Heart shaped box.

Po smrti Kurta Cobaina začal v podstate okamžite pracovať na materiáloch ktoré mal do tej doby odložené vo vlastnom šuplíčku a začal vznikať prvý album Foo fighters . Pôvodne v novej kapele počítal aj s kolegom z Nirvany Kristom Novoselicom, ale spoločne sa zhodli, že by to mohlo zopár trulom pripadať, že sa pokúšajú priživiť na sláve Nirvany. Takže si prvý album nahral úplne sám(gitary, basu, bicie aj spev) a až potom začal dávať dokopy kapelu. Pôvodný line-up kapely bol teda Dave(gitara+spev), Nate Mendel(basa), William Goldsmith(bicie) a niekďajší doprovodný gitarista na koncertoch Nirvany Pat Smear(druhá gitara). Williama nahradil počas nahrávania druhého albumu The color and the shape ďalší skvelý bubeník Taylor Hawkins. Potom skupinu opustil aj Pat Smear a po nahraní ďalšieho albumu There is nothing left to lose ho nahradil ako sólový gitarista Chris Shiflett. Každopádne do dnešného dňa nahrali FF ešte tieto albumy:

One by One , In your honor, Echoes, silence, patience and grace a tento rok Wasting light, kde hosťoval aj Krist Novoselic.

Aktuálne fungujú v zostave :

Dave Grohl, Taylor Hawkins, Pat Smear, Nate Mendel a Chris Shiflett

Čo ma neustále prekvapuje, tie albumy sú snaď stále lepšie a lepšie a aj keď viem, že to neni všetko len Grohlova robota, obdivujem koľko toho ten človek v sebe dokáže naškrabať.
Medzi jednotlivými albumami FF totiž vytvoril projekt Probot(album kde Dave za bicími a s rôznymi spevákmi nahral niekoľko známych pesničiek), spolupracoval o.i. S Queens of the stone age(napr. im nahral bicie na albume Songs for deaf), zaspieval si a zabubnoval na sólovke Tonyho Iommiho v pesničke Goodbye Lament alebo sa tiež vymlátil na poslednej Slashovej sólovke(Watch this). Samozrejme spolupracoval s celými desiatkami ďalších hudobníkov ale posledný a asi najzaujímavejši projekt bolo minuloročné Them crooked vultures spolu s legendárnym basákom John Paul Jonesom a spevákom z QOTSA Joshom Hommeom. Tiež často spolupracuje s Tenacious D a mohli sme ho vidieť v ich filme The Pick of destiny ako nesmierne sexi diabla.

V súkromnom živote je Dave dvojnásobný táta a je ženatý s producentkou Jordyn Blum.
Predpokladám, že toto všetko nie je možné stíhať ak má deň len 24 hodín, takže si myslím že musí mať nejaký obracač času jak mala Hermiona Grangerová ale nech už je to akokoľvek, pevne dúfam, že mu to takto pojde aj naďalej. :) Rock n'roll ho potrebuje! :)

Denník abstinenta

2011-09-03T04:59:00.000+01:00

Možno by som mala začať tým, že mám fakt veľmi blízky vzťah k alkoholu. Niekedy bližší ako by sa patrilo na mladú slušne vychovanú, nevinnú a neskazenú dámu. Našťastie, ja nič také nejsom, takže si môžem slopať koľko mi hrdlo ráči.

No ale stala sa mi taká malá patália tento týždeň. Minulý štvrtok som sa na čas vrátila z Prahy do Bratislavy. To znamenalo absolútny alkoholový nonstop záťah na niekoľko dní. Až to vyústilo do prechladnutia, ktoré som si ešte v pondelok liečila borovičkou(mám fakt dokázané, že borovička na prechladnutie zaberá:D). A to asi takým spôsobom, že asi 7(slovom SEDEM) borovíčok na raňajky. A bolo mi fakt lepšie. Ale keď došlo pití, začalo sa to zhoršovať a keď som vytriezvela tak mi stúpla teplota minimálne o dva stupne a už som bola doma tak som to musela jedine trošku prespať.

Keď som sa zobudila, tak bolo ešte horšie ale už som nevládala spať, takže som len ležala a čumela do blba. A tak to pokračovalov podstate celú noc, len som sa metala od nervov z nespavosti a nudy a zrazu som zacítila jeden pre alkáča veľmi podstatný orgán. Pečeň. Tá sviňa pálila jak keby sa hrala na malé peklo a ja som fakt čakala, že každú minútku exploduje..... Trpela som jak hovado.... A tak som učinila v mojej kariére ťažké rozhodnutie. Musím prestať piť aspon na dva týždne.

1. deň som sa ešte doma liečila, takže všetko v porádku. Myslím, že som mala menší absťák(po tých niekoľkých dňoch naložených v liehu, nebol vôbec neočakávaný), ale inak všetko v porádku.

2. deń bol o čosi horší, pretože som vybehla do terénu. Konkrétne do Rock Ok, kde som prvýkrát zistila, aké obtiažne je byť v tejto dobe abstinent. Výber nealka bol totiž extrémne úbohý a ešte k tomu drahý( 2dcl džúsu za 1,40€ je, povedzme si na rovinu, vcelku dosť. Potom sme ešte zbehli na jednu rýchlovku do Randalu a musela som piť kofolu - tú ja všeobecne moc v láske nemám, ale tak hovorím, nealkosortiment je v naších končinách extrémne na dne. A tak som dopadla ešte aj s bolavým hrdlom a kašlom.

3. deň som teda opäť strávila v bezpečí doma a liečila si hrdlo. Všetko all right....

4. deň(včera) bol deň D a takisto najväčšia skúška mojej vôle. Koncert v Randali. Úprimne, aj napriek tomu, že ľudia ťažko chápu, že niekto mal prúser, vymklo sa mu slopanie z pod kontroly a chcel si dať pauzu(čo sa prejavovalo neustálym núkaním mi piva a iných dobrôt) tak som odolala a celý večer som si odsedela na kofole. Akúrat som s tým musela hodne bojovať, lebo z tej kofoly ma začal fakt boleť žalúdok a chcelo sa mi grcať a nemala som inú možnosť, keďže je najlacnejšia a ja furt potrebujem piť. Vydržala som ale nad ránom som už vypila trocha piva, od smädu, lebo bolo predomnou a ja som mala točáky už len pri pomyslení na ďalšiu kofolu. A to nehovorím o tom, že teraz zase nemožem zaspať aj keď som práve teraz po piatej ráno došla domov.Preto tu toto čmárem.

No a tak som sa vlastne vzdala..... nemá to cenu tuto abstinovať. Nemá....abstinent nemá právo na život. Skoro som sa išla ožrať už teraz ráno, na oslavu môjho vyjebania(sorry za expresívum.... mám ho rada) sa na vlastnú vôlu ale bolo zavreté, tak srať na to....cez víkend budem ešte sekať dobrotu a potom by som si aj tak musela dať flašu červeného, zas kvôli krámom, lebo idem ešte na jeden festival a chcem tam mať klud....chápeme sa, ne?:D

No každopádne, chcem dodať a snaď si to všetci budú pamätať, že keď v 27 prídem o pečeň a skapem jak chorá vrana, tak za to môže slabý nealko tovar v našich kluboch a iných podnikoch.....

Hakunama tata..

kérky, piercingy a dredy.....

2011-08-28T13:45:00.001+01:00

Nedávno sa ku mne dostal BLOG jednej ženskej o tetovaniach, piercingoch a dredoch. Je to blog negatívneho charakteru a názory ktoré tam prezentuje sú neuveritelne obmedzené.

Nie, nejde o to, že tam tieto veci kritizuje, každý má právo na vlastný názor a absolútne nemám problém s tým ak sa to niekomu nepáči. Je to predsa každého osobná vec.
Čo ma však na tom celom serie, je to, že tam zabŕda do vecí s ktorými evidentne nemá absolútne žiadne skúsenosti a bezdôvodne uráža a ponižuje ľudí ktorí si takýmto spôsobom ozdobili vlastné telo. Okrem toho, že je tam cítiť náznaky rasizmu (napríklad veta:

Kdo nosí dredy? Puberťáci, kteří hledají sama sebe a černoši, kteří opět většinou patří mezi nejnižší třídu.

) tak si tam dovolí povedať, napríklad to, že potetovaný, popiercingovaný alebo dredatý človek má VŽDY nejaký problém v duši alebo komplexy a podobne.

Keď hovorí o originalite ako argumentu na to prečo sa dať potetovať, tak s ňou súhlasím. Nie je moc originálne ak si niekto vyberie z katalógu obrázok, ktorý nosí ďalších 500 osôb. Ale opäť je to len hádzanie všetkých do jedného vreca. Takéto ozdoby si okrem iného podľa nej dávajú len ľudia z najnižšej vrstvy, prostitútky, väzni, námorníci a bezdomovci (čo je samo o sebe totálna konina).

Keď som ten jej článok dočítala, bolo mi to najprv smiešne, smiala som sa nad celou jej obmedzenosťou a tak, ale dorazili ma komentáre v diskusii, keď aj na naozaj inteligentné názory (napríklad na bohatého, úspešného ale potetovaného právnika alebo prípadne tatéra ktorý jej slušne napísal aká klientela a z akých rôznych vrstiev k nemu chodi) odpovedala rovnako obmedzene, bez pádnych a overených argumentov a ešte k tomu ich tam všetkých riadne pourážala. Plus na ďalší argument, že keby si niekto chcel dať potetovať ruku, čo stojí tak okolo 25 litrov tak to asi nebude bezdomovec ktorý nemá čo žrať odpovedala niečo v zmysle, že čoby nie, veď predajom drog sa dá taká suma zarobiť bezproblémov(že to tým našim bezďákom ešte nikto neoznámil).

Okrem urážania sa v blogu zamerala na to, že potetovaný a inak ozdobený človek si nenájde žiadne schopné zamestnanie. pretože seriózna firma si nikoho takého nenajme. Samozrejme, nájdu sa firmy kde to tak naozaj môže byť ale vo väčšine prípadov je to totálna hovadina, pretože snaď keď niekto hľadá zamestnanca tak mu ide hlavne o schopnosti a nie o to čo nosí pod košelov, nie? Je mi jasné, že asi nepríjmu človeka s potetovanou celou hlavou, ale to sú už zase extrémy ktoré s tým nesúvisia.

Čo k tomu môžem dodať ja? Sama mám 5 tetovaní, doteraz som v žiadnom zamestnaní(teda skôr brigáde) nemala so žiadnym z nich problém. Nemám pocit, že by som mala komplexy alebo problémy v duší, ktoré by som si potrebovala tetovaním riešiť. Takisto je každé jedno moje tetovanie absolútny originál a veľmi by som sa čudovala keby niekto mal také isté a ak sa niekto taký niekedy nájde tak je v podstate stopercentné, že prebral moje tetovanie.
Jediný dôvod prečo ich na sebe mám je ten, že sa mi tetovania páčia, je to jednoducho druh umenia, všetky pre mňa majú konkrétny význam a mám k nim veľmi hlboký vzťah. Naozaj som si ich nedala preto aby som si riešila nejaké vnútorné problémy alebo aby som sa odlišovala a bola strašne originálna. Hlavne si myslím, že človek by mal byť originálny svojími vlastnými názormi a otvoreným myslením a nie tým koľko hovadín si na seba dá.

Nedokážem pochopiť ako niekto môže podľa dredov a piercingov a kériek odsúdiť človeka, bez toho aby o ňom konkrétne niečo vedel. Sama si na to netrúfam. Ak vidím dredatého chlapa tak sa zvyčajne pousmejem jaký je fešák alebo proste len na tom, že sa mi tieto veci páčia, ale nebudem kvôli tomu absolútne tvrdohlavo presvedčená o tom, že je to super človek, lebo to môže byť totálny kretén a dredy mu to v mozgu moc nezmenia....

Proste, je tak ťažké spoznávať ľudí miesto toho aby sme sa vzájomne súdili podľa vonkajších schránok, ktoré nám aj tak všetkým rovnako stárnu a hnijú atď? Je to také podstatné? Fakt sme sa od stredoveku nikam neposunuli?

*EDIT* Tak som si po dopísaní tohto chcela prečítať jej ďalšie hlody, že či to bola náhoda a ona sa medzičasom stihla vyjariť na margo predchádzajúceho blogu a toto je snaď ešte lepšie : CLICK:)......

A len tak mimochodom, táto inteligentka, ktorá vie tak veľa o ľudskej duší a práci, je vraj žena v domácnosti ktorú živí jej manžel.... neviem síce stopercentne či to je pravda, to som tam kdesi čítala, ale asi toľko....

Kdo chce řvát, ten to zná.........Lucie! :)

2011-08-24T12:29:00.000+01:00

Lucie... jedna z najznámejších českých(alebo ako to mám radšej - československých) kapiel aké doteraz stihli vzniknúť. Nebudem tu čmárať nejakú ich históriu alebo tak, lebo toho je na nete dosť aj bezomňa a ja sa nerada opakujem.
Takže len z kraja - Lucie vznikla ešte za čias hnusného komunizmu(1987/88), naplno prerazila po jeho páde, potom sa rozpadla, dala znovu dohromady a znovu rozpadla v roku 2004. Tento stav bohužial trvá dodnes.

Každopádne, nech už sú veci akékoľvek, je tu jedna vec ktorá je proste nemenná. A to konkrétne hudba ktorú svetu Lucie počas svojej existencie dala. A tým nemám na mysli tie najznámejšie rádiové hity - strašne ma napríklad uráža keď ľudia pri názve tejto kapely okamžite zavrhnú čokoľvek čo chcem povedať, označia to za obyčajný pop a koniec diskusie. Pritom počuli maximálne tak Sen a Medvídka považujú za Vianočnú koledu. Pritom by ani nemuseli hrabať moc hlboko aby našli fakt klenoty ich tvorby, ktoré okrem toho, že sú jednoducho bezchybné a úžasné sú fakt sakramentsky dobré hudobné diela. A ako inak, keď ich skladali skvelí hudobníci s otvorenou mysľou a jedinečnými nápadmi. Ako inak by mohla vyzerať hudba ktorá vznikla z absolútne magického spojenia štyroch takýchto ľudí?

Mám na Lucie napríklad rada, že sa neboja používať nezvyčajné hudobné nástroje a vzniká z toho absolútny rock n´roll. Umieram hlavne z fujary vystriedanej Kodymovou gitarou na začiatku pesničky Lucie z jedného koncertu, vyvoláva to vo mne euforické stavy.

Takisto milujem ich texty(hlavne tie Kodymove) a nebojím sa povedať, že podľa môjho názoru je to jedna z najlepšie otextovaných kapiel nielen u nás ale na celom svete.

A vec ktorá mi teraz keď Lucie "spinká" chýba najviac - Kombinácia Kollerovho a Kodymovho hlasu. Ja mám všeobecne takú malú úchylku na dvojhlasy a im tie hlasy dohromady idú tak neuveriteľne, že ich fakt upodozrievam z nejakých magických hrátok, lebo to nemôže byť prirodzene v ľudských silách vytvoriť také niečo úžasné.

Čo sa týka ich rozpadu, strašne ma to mrzí. Koho by nemrzel koniec niečoho tak hodnotného a ešte keď je tých hodnotných vecí na svete tak strašne málo. Ale ešte viac ma mrzí nátlak pseudofanúšikov a médií na bývalých členov tejto kapely. Totiž oni všetci išli s hudbou ďalej a tvorili ďalšie skvelé diela.
O Wanastovkách ako mladšej sestre Lucie ani nehovorím a Kollerove sólovky tiež absolútne milujem. Rovnako Michal Dvořák vytvoril kopu zaujímavych projektov(za všetky spomeniem Vivaldianno, čo je podľa mňa skvelý nápad) a tak ďalej a mňa ako skutočného fanúšika nielen Lucie ale aj hudby ako takej, strašne serie keď robia s niektorým z nich rozhovor akože o novom počine, ale zakaždým to proste skĺzne do otázok o návrate Lucie. Tí ľudia si snaď neuvedomujú, že takýto nátlak zabíja umenie? Áno, ja by som tiež dala za aspoň jeden ďalší koncert život a to hlavne preto, že som bola príliš mladá keď sa rozpadli a nestihla som ich.

A aj keby som ich stihla, pochybujem, že by som z toho koncertu mala taký silný zážitok ako teraz keď som vyrástla nielen psychicky a fyzicky ale hlavne hudobne a rozumiem tomu a dokážem si to užiť viac. Proste bolo by to super keby sa vrátili a možno sa to stane skôr ako si myslím, každopádne tá nádej tu je a som za ňu vďačná. Ale nechcela by som aby sa vracali na silu, kým sami nebudú mať tú potrebu. Myslím, že keby to spravili na silu, bolo by to sklamanie aj pre nich aj pre fanúšikov.

Preto si týchto hudobníkov vážim ešte viac za to, že nepodlahli tlaku a ponúkaným miliónom za jeden koncert a ukázali tým, že si vážia hudbu minimálne tak ako ja a neskazili ju hnilobou peňazí. Preto sú pre mňa naozaj obrovskými vzormi a keď to raz príde a oni spolu vybehnú na pódiá, ja budem stáť v predu so slzami v očiach(ja sa rozplačem pri každom takom veľkom koncerte, veľa energie, emócie atď. nemyslela som to nijak pateticky:D) a budem umierať, pretože úprimne, viem čo so mnou robia Davidove koncerty, viem čo so mnou spravil koncert Wanastowiek a keď sa to spojí dohromady tak to asi bude neznesiteľná šupa. A ja sa na to teším! :D It´s gonna be Legend....wait for it... dary......

Takže toľko moje dojmy z LUCIE:) A na záver jedna z mojich najobľúbenejších pesničiek, nielen od nich ale všeobecne:

The end of an Era..... patetické zamyslenie sa

2011-08-19T11:17:00.000+01:00

Písal sa rok 2001, mala som jedenásť rokov a práve boli Vianoce, štedrý večer a ja som dostala jeden z najpodstatnejších darčekov v mojom živote. Hneď som otvorila prvý diel, ktorý ma v priebehu niekoľkých minút vtiahol do najkrajšieho sveta aký kto kedy vymyslel. Dobrodrúžstva malého, vtedy jedenásť ročného chlapca, ktorý už ako batoľa prežil viac ako ktokoľvek iný. Prežil totiž smrtiacu kliatbu a dostal prezývku "Chlapec ktorý prežil" . Áno, reč je o Harrym Potterovi. Spolu s prvým dielom som vtedy dostala aj všetky ostatné ktoré boli vtedy na svete, čo znamená prvé štyri a ešte v priebehu zimných prázdnin som ich všetky prečítala minimálne 3 krát. V januári 2002 som tiež videla prvý diel filmu o tomto malom čarodejníkovi. Pamätám si, že som na tom bola s babkou v starom kine Odboj, u nás v Dúbravke.
Odmalička mám tendenciu mať vlastnú realitu a nevnímať vonkajší svet a v tomto veku som žila absolútne vo svete Harryho Pottera. Vtedy to bolo ľahké, dokonca sa v obchodoch dali kúpiť obľúbené sladkosti z tejto knihy - fazuľky každej chuti(som si istá, že tam bola jedna s príchuťou ušného mazu:D) a čokoládové žabky aj s kartičkami slávnych čarodejníkov. Okrem toho som mala (a samozrejme stále mám)knihu Metlobal v priebehu vekov a tiež Fantastické zvery a ich výskyt. Vďaka tomu som sa mohla hrať, že si píšem domáce úlohy(narozdiel od tých skutočných školských úloh som si ich svedomite plnila:D) a ako asi každý z mojej generácie som zúfalo čakala kedy dostanem dopis z Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. A tak som rástla, došla som do puberty(katastrofa:D) a Harry a jeho kamaráti rástli spolu so mnou. Zrazu tu bol rok 2008 a ja, vtedy sedemnásť ročná, som práve zatvorila posledný diel tejto neuveriteľnej knihy. Ako inak, Harry mal vtedy tiež sedemnásť rokov. Bolo to zvláštne. Zrazu vo mne ostala akási prázdnota. Vyrástli sme spolu a zrazu je to všetko preč. Už nebude ďalší diel. Do hysterického plaču za tými ktorých Rowlingová zabila(Severus:( ) sa pridali slzy za obrovskou a podstatnou časťou môjho života. Uvažujem ako by sa môj život vyvíjal bez Harryho Pottera, nakoľko iná by som bola?
Každopádne úplný koniec nenastal až kým som to všetko nevidela sfilmované. Rovnako ako knižné postavy aj herci (a naozaj týmto tvorcom skladám klobúk dolu, pretože na väčšinu postáv našli tých najdokonalejších hercov akých mohli a to nehovorím len o hlavnej trojici) rástli spolu so mnou. Dostali sme sa do prvej polky siedmej časti a zrazu už mám za sebou aj tú druhú. Trošku som si na to počkala, išla som na to do kina asi mesiac po premiére ale nakoniec je to tu. Tento krát je už naozaj koniec. Oproti tomu v akých podmienkach som bola keď som išla do kina na prvý diel, teraz to bolo o čosi iné. Bola som v najznámejšom kinovom komplexe(Palace cinemas ako inak) v najkrajšom meste na svete(Praha) a pravdepodobne s najúžasnejším človekom na tejto planéte(Ali). Keď tento film skončil, mala som podobný pocit ako keď som dočítala knihu. Hystéria z úmrtí(vidieť Severusa umierať bolo asi ešte horšie ako o tom čítať) a takisto totálna prázdnota. Myslím, že toto bola pre mňa ta hranica dospelosti, nie plnoletosť alebo maturita(tú vlastne aj tak stále nemám:D), uvedomenie si, že teraz už ma Harry nebude sprevádzať. Samozrejme, to neznamená, že už tie knihy nikdy neotvorím - otvorím ešte stotisíc krát a ubezpečím sa, že moje deti(ak nejaké budú) tiež budú rásť s Harrym Potterom a aj filmy si tisíc krát ešte kuknem, ale Harry už bude navždy mladší odomňa, už žiadne ďalšie dobrodrúžstva pri ktorých budeme spoločne stárnuť. Je to zvláštny pocit. Ale ďakujem Harrymu a ďakujem J.K. Rowling za to, že som mohla byť tohto všetkého súčasťou. Že ma tieto príbehy naučili žiť a prežiť aj tie neodpustiteľné kliatby......

Malé kráľovné desivo umelej krásy

2011-08-09T16:35:00.000+01:00

O tom čo si myslím o tejto planéte a jej prehnitosti, rovnako ako o ľuďoch ktorí na nej žijú som už toho narozprávala a napísala vela. Dnes sa idem venovať pre zmenu téme, s ktorou som sa už veľa krát stretla ale teraz ma napadlo sa v tom aj trošku pohrabať a musím povedať, že je to fakt jedna z najnechutnejších vecí aké sa na tejto planéte vyskytujú. Samozrejme je lepšie vidieť to na vlastné oči, takže začneme videami:

Oproti ostatným prípadom je tento ešte vcelku v pohode, aj keď o nič menej nechutný:

Mia Grande
2 roky, matka ju vláči po všemožných súťažiach, kde sa predvádza ako modelka alebo tancuje podla matkou naučenej Madonninej choreografie. Toto je asi jedno z menej podarených vystúpení. Ale ľudia šalejú a malá vlastne ani nechápe prečo....

Eden Wood
6 rokov, jedna z najväčších hviezd tohto kalibru. Vraj chce byť umelkyňou, rockovou hviezdou a vedkyňou.... Má za sebou svoj prvý singel Cuttie Patootie(odporúčam nehľadať), mieri do Hollywoodu a čoskoro bude mať vlastnú bábiku. Samozrejme ma vlastnú manažérku a už dávno rozdáva autogramy a pod. No nie je to "nádherné" ?

Taralyn Eschberger
Asi 7 rokov.... neviem o nej nejaké špecifické info, ale videla som nejake fotky, prirodzene fotky, z ktorých na mňa kukalo nádherné ryšavé dievačatko a potom fotky tohto istého dieťaťa,z ktorých na mňa kukalo odporné zmalované a umelo opálené monštrum. Jej matka ma dokonalo nacvičený hollywoodský úsmev číslo 7 (napriek tomu, že očividne v živote nedokázala nič viac ako dojebať vlastné decko) a má v sebe akýsi nervózny tik, pretože všetko musí byť vždy absolutne dokonalé.... Čo ma prekvapilo, Taralyn bola prvá pri ktorej som videla aj jej úžasného fotra, ktorý miesto toho aby nejakou chlapskou logikou zakročil proti tejto humusárne, so všetkým nadšene spolupracuje.....

a jedna z najhorších čo som videla Makenzie Myers
asi 4 ročná príšera s diktátorským komplexom. Neviem čo by som k nej dodala, myslím, že video hovorí samé za seba a pre "lepší" dojem odporúčam nájsť si jej fotky na googli(alebo skôr neodporúčam).

A posledné video... neviem o koho presne ide ale nádherne ukazuje časť desivosti tohto všetkého:

Keby to ešte niekomu nedochádzalo, toto všetko zahŕňa od útleho veku: opätky, vela vela make-upu, farbenie vlasov, solária alebo iné formy umelého opalovania, vo viacerých prípadoch diéty, plastiku, botox a podobne. Všetko čo je samo o sebe tak trošku choré.

Viem čosi o vývinovej psychológii aj z biologického hladiska a čo to znamená pre deti vo vývine?
Dotrhané šlachy na členkoch, ťažké vrásky alebo totálne pokazenú stavbu kože ešte pred 20tym rokom života, jednoducho zničené celé telo, nehovoriac o psychike týchto dievčat, ktoré už v čase ranej puberty budú totálne nepoužiteľnými napodobneninami ľudí. Poruchy príjmu potravy a podobne, určite hrozia každej z nich, drogová závislosť spôsobená napríklad tým, že zlyhali alebo že nejsú dokonalé a najlepšie vo všetkom čo si ich debilní rodičia vymysleli....asi nie je potrebné to ďalej rozoberať.

Nie je ale už totálne choré, že miesto toho aby tieto veci boli kruto trestané, je toto celonárodna súťaž a ľudia sa na tom bavia a totálne to žerú a je to strašne "cute" a funny" ?

A bohužial toto nekončí v Amerike, rovnako ako všetko z Ameriky(vrátane finančnej krízy:D) aj toto postupuje ďalej do sveta a aj keď to zatiaľ nie je napríklad u nás až taký hardcore, už to tu je a je len otázkou času kedy to naberie takéto rozmery.

Ale ja už len čakám, kedy konečne bude cez túto pitomú apatickú planétu postavený ten obchvat, pretože bohužial, planéta Zem sa už nezobudí.....

Môj život v Prahe-Časť 5. - Ultimate survival

2011-08-08T13:25:00.001+01:00

Posledný týždeň som to tu zanedbala viac ako som chcela, pretože aj keď mám nejaké plány na nejaké múdrosti čo by som napísala, tak sa mi nechce,lebo momentálne sa viem akurát tak sťažovať a chcela som svoj blog tentokrát ukrátiť zbytočností....(teda samozrejme aj na to ho mám, aby som sa mala kde vysťažovať a vypičovať a tak ale už je to fakt nuda).

Stále rovnaká rutina, stále som zavretá v garzonke(už celý skurvený mesiac). NO SEX, NO DRUGS, NO ROCK´N´ROLL! A stále sa nič absolútne nezmenilo. Teda jedine tak k horšiemu. Tento víkend sme mali tak trošku hardcore a ako to kamoška sledujúca našu situáciu z Bratislavy nazvala - Ultimate survival. Bez cigariet, bez chlastu a tak. Povedali sme si že to vydržíme, sme predsa silné ženy a hlavne že máme aspoň dosť jedla, s ktorým prežijeme do pondelka.....

No! Figa borová! Chvíľu po zobudení v sobotu ráno išla Ali kdovie čo robiť a zapla svetlo na digestore, ktoré zrazu urobilo obrovské PUK alebo skôr BUM a keď sme sa po pár minútach spamätali z dosť riadneho šoku, zistili sme, že stíchol celý byt.... proste vypla elektrina. A konec! Nastalo šialenstvo a začali sme sa opúšťať(u mna sa to prejavilo napríklad tým že som si celý ksicht natrela očnými tieňmi na farebno-začo mi je moja tvár momentálne veľmi vďačná....) a u Ali vlastne ani neviem jak sa to prejavilo... ona proste takým zvláštnym kľudným spôsobom vyšiluje, je to trošku desivé:D. Poistky sme všetky rôzne poprepínali, nič nepomáhalo a susedia vôbec neotvárali keď im Ali zvonila aby nám niekto pomohol alebo poradil.... Najväčšia katastrofa je že máme plne elektrický sporák takže príprava akéhokoľvek jedla bola bez šance. Čiže sme ostali bez ničoho už naozaj. Našťastie však Ali nahrabala pár drobných za ktoré zohnala chleba takže sme nakoniec nezdochli a ja už len musím prežiť do večera a bude dobre ale bola to sila. Každopádne až na nepríjemnosti s jedlom a tak to nakoniec bol príjemný deň. Konečne sme trocha upratali a ja som prečitala dve knihy(teda druhú som dočítala až dnes).

O tom som vlastne pôvodne chcela písať a aha zas to dopadlo pičovaním.... takže tu je môj krátky názor na to a komu sa to nechce čítať si môže scrollnúť na spodok kde odhalím záver príbehu o našej elektrine:D

Takže, keďže mne už neostalo nič moc na čítanie z toho čo som si doniesla(len nejaké poviedky od Oscara Wildea v angličtine ale to sa mi teraz nechcelo) tak mi Aligátor požičala niečo z tých svojích sránd čo si tu v Prahe pokúpila. Volalo sa to Zavržený a je to úplne rovnaká schéma ako Twilight len miesto upíra máme padlého anjela. Taka tohtodobá klasika. Ale je to fajn oddychovka tak prečo nie, že? Každopádne som začala čítať a fakt som nevedela či sa nad tuposťou hlavnej hrdinky smiať alebo plakať alebo čo, aj keď som potom usúdila že to je vina autorky, že je blbá. Ale má pekné meno.... Nora- odteraz jedno z mojich obľúbených mien, som sa rozhodla. Každopádne rozdiel medzi touto Norou a Bellou Tvájlajtovou je taký že Nora nie je až tak strašne naivná a spomalená. Je dosť uštipačná a tak. Bohužial sama autorka je však ešte horšia spisovateľka ako S. Meyerová(a to už je fakt čo povedať). Zápletka je povedzme fajn, dej sa hltá extrémne ľahko a nezaťažuje, ale je to nepredstaviteľne predvídateľné, fakt predvídateľnejšie ako Twilight. Ťažko sa to vysvetľuje ale proste jak keby nevedela vymyslieť niečo nápaditejšie, všetko sa deje tak samozrejme a bla bla bla. Zistila som že keď otvorím takúto knihu tak to čítam len preto aby som sa presvedčila o tom že všetko čo dopredu predvídam je aj pravda. A ešte preto, že si z tých temných hlavných hrdinov vezmem do hlavy to najlepšie a dokážem mať o nich bezchybné predstavy - ktoré sa ale väčšinou len veľmi okrajovo zhodujú s ich opisom v knihe - o filmovom stvárnení radšej nehovorím ani:D. Každopádne som dopadla tak, že dnes som dočítala druhý diel tejto knihy, ktorý skončil fakt debilne a nemám tretí...... celé zle....:D

A teda ako to dopadlo s elektrinou? Celú noc zo soboty na nedeľu som mala sny ťažko sa dotýkajúce našej funkčnej elektriny a zakaždým som sa na to prebrala a po pohľade na mikrovlnku som zistila, že to boli fakt len sny a všetko je pri starom. Ráno som sa zobudila a začala čítať druhý dieľ spomínanej knihy a keď sa Ali zobudila a dala trošku do poriadku, išla opäť skúšať šťastie k susedom a podarilo sa jej zohnať niekoho kto býva o poschodie vyššie(vraj vypadal jak Marshall z How I met your mother:D) a ten nám to konečne nejak zázračne(dolu z garáže:D) opravil. Zrazu sa všetko zaplo a my sme skoro skapali od radosti(hlavne včera by sme už fakt nemali čo žrať keby sme nenavarili:D). Ako sa na našu adresu opäť niekto vyjadril, my prežijeme fakt všecko- jak šváby.... (píše sa to s y, že?).

No a paráda, dnes síce budem zas trčať v garzónke ale večer si už konečne zapálim a neskutočne sa ožeriem. A aj keď sme mali ísť zajtra konečne niekam do prdele do centra pařit, tak to skôr vyzerá tak že Ali pojde na pár dní robiť spoločnosť kolegyni, takže tu ostanem úplne sama aj cez noc a tak a zošaliem(prípadne mám na výber pařit s týmito dedinskými úchylakmi sama, čo nehrozí:D)...... už by sa fakt zišiel aj sex aj drogy a hlavne hlavne hlavne a ešte 57x hlavne Rock n´roll.

Dúfam, že nabudúce už fakt budem mať šancu písať o nejakom riadnom zážitku z môjho vysnívaného mesta a milovanej krajiny.....
tak zatím....

Môj život v Prahe-Časť 4. -The "Wooo" girls

2011-07-30T11:13:00.001+01:00

Tak sme sa rozhodli klasicky osláviť piatok a vyhodiť si z kopýtka. Čo vo včerajšom ponímaní zahŕňalo liter a polku čuča a colu za 5 korún z Albertu, v kombinácii s How I met your mother(na tom tu v posledných dňoch ulietavame - ja znovu a Ali sa teprve učí). Bolo to vcelku príjemné posedeníčko (zistila som, že čučo vcelku rýchlo a kvalitne stúpa do hlavy), aj keď po nejakom čase sme sa rozhodli dať si pauzu na trochu hudby a filozofovania o nesmrteľnosti chrústa, resp. o veciach podobných môjmu predošlému "príspevku". Potom som navrhla nech sa ideme prejsť niekam tuto na vzduch, ale samozrejme Ali, už poškodená slinou na ďalší chlast, to pretočila na to že pôjdeme na pivo. No a kto som aby som odolala pivu? Tak sme išli.

Zišli sme dole(necelých desať minút cesty) do tuto jedinej schopnej hospody a dali si to pivo. Čo sa nezaobišlo bez mini trapasu -ja si tam musím zakaždým spraviť ostudu proste- dostali sme pivo do rúk a obidve s klapkami cez oči sme sa vybrali do úplne inej časti hospody.... keď som si to uvedomila(musela som ako inak ja) tak sa to nezaobišlo bez výbuchov smiechu a poznámok typu: "Vy spolu nemluvíte holky?" slečien o ktorých budem písať o chvíľku a po ktorých som tento umelecký exemplár nazvala. No tak sme to nejak zvládli a vtedy to v podstate začalo.

Na začiatok, vysvetlenie pojmu "Wooo girl" :

"Wooo girl" je žena ktorá sa na verejnosti často prezentuje robením Wooo(päsť musí vystreliť hore nad hlavu)samozrejme v spoločnosti ďalších "WOOO" kamošiek. Robí to pri akejkoľvek silne emočnej udalosti - hrajú jej song(MUSÍ tancovať), kopla do seba panáka(treba pridať zatrasenie prdelou), zvládla sa sama vycikať, zamerala si svoju mužskú obeť,vyzula si topánky...no proste čokolvek. Väčšinou to robí aby na seba obrátila pozornosť, prevažne chlapov - a prevažne chlapov s menej ako priemernou inteligenciou. Môže to robiť skoro všade ale najúspešnejšia býva v baroch, na koncertoch Maroon 5 a podobne. Samozrejme k nej neodmysliteľne patria sladké alkoholické drinky atď... zdroj: ja, HIMYM a Urban Dictionary

Pre informáciu, diel s názvom "Wooo" zo spomínaného HIMYM sme pozerali tuším predvčerom a keď sme sa v noci vybrali na to pivo tak sme si z takých slečien robili srandu Woookaním na celé Jesenice.

Takže sme teda došli do tej našej hospody, sedeli tam tieto slečny - inak bolo pár ľudí ešte v jednej miestnosti - mám podozrenie, že púšťali Ine Kafe-tiež neviem či to boli oni alebo Wooo girls - tie zas púšťali iné lepšie či horšie somariny. My sme si viedli svoje ožranecké tros kecy a zrazu to začalo..... Obľúbena pesnička? WOOOOO! Stalo sa čokolvek? WOOOOOO! Atď. to sme si už vysvetlili jak to chodí. Ono to takto asi nepríde nikomu tak fascinujúce ako nám v tom momente. Hlavne ono každý už také slečny určite videl a asi si o nich ani nemyslel moc pekných vecí, ale moc to nevnímal, ale keď ho na to niekto upozorní tak si ich asi začne všímať a ak videl ten diel HIMYM kde sa toto rozoberalo, tak mu ich je asi aj ľúto:D.

No každopádne to bola len taká čerešnička toho večera, pretože hospudka mala záverečnú a my sme sa už chystali domov, ale vedúca nás zavolala ešte na paňáka vedla do nonstopky - a po Alinom prejave, že sme chudobné trosky, nás dokonca aj pozvala.

Takže takto. Vedľa v Nonstopke bola diskotéka. Čo ma dosť desilo, ale pustili nás tam zadarmo a nakoniec tam hralo AC/DC ktoré ja vôbec nemám rada ale znelo to slubne, potom ale samozrejme začali zase hrať sračky a čo bolo horšie začali sa zbiehať chlapi. A poznám jedinú vec ktorá je otrasnejšia ako akútny nedostatok chlapov(ktorým Jesenice naozaj trpia) a to keď sa na mňa lepia starí a tí najslizkejší chlapi, ktorí sú mi totálne proti srsti a ani po dobrom ani po zlom si nedajú povedať nech mi dajú pokoj. Takže sme si zažili oboje. Vrchol bol jeden holohlavý vygumovaný hnusák, ktorý ku nám došiel a nasilu (fakt dosť hrubo nasilu) nás začal ťahať na parket(ešte k tomu počas pesničiek Michala Davida, na ktorého mám vyvinutú neskutočnú alergiu:DFuj!), vyzliekal sa pred nami z trička(asi chcel ukázať svaly alebo čo:D fakt ohromujúce:D stavím sa že ma penis veľkosti malej zaváranej uhorky a problémy s erekciou:P) a čo bol vrchol tak mi chytil ruku a začal mi ju olizovať - asi z toho ostanem frigidná.

No a potom si doniesol ešte kamaráta ktorý keď zbadal, že som nadmieru vyvinutá zrzka, tak sa na mňa nalepil tiež a zahlásil niečo ako: "Umí dát zrzka jazyk do huby?" Na čo som mu s výrazom absolútneho zhnusenia zahlásila niečo nepríjemné, na čo mi asi tri ďalšie minúty kukal do očí(asi či to myslím vážne), čo som mu odrovnávajúco oplácala a potom konečne zmizol.
Mimochodom jediný dôvod prečo sme ostávali stále na mieste bolo, že som si už dávno predtým nechala od DJa zahrať Lucie, tak sme na to čakali - pomedzi to hral ešte aj nejaký remixový mix takých tých klasických českých pesničiek ako Sladké mámení a pod. a Reklamu na ticho od Paliho Haberu(v poslednej dobe sa mi Pali v živote objavuje nejak často inak:D) no a potom to konečne prišlo Černí andělé, potom nejaký Kabát a Amerika. Pak to zas niečím dovrzal tak sme išli domov, po ceste sme válali sudy z mini kopečka - nemyslím tie ozajstné sudy, ale také to čo sme robili ako malé deti - lahneš si na zem a válaš sa dolu, praktizovali sme teóriu jednej devínskej trosky menom Nikola(:-*), že do každej slovenskej pesničky sa da namontovať slovo rezeň

(Reklamu na rezeň dnes v telke dávajú....)

a potom sme na celú dedinu vyspevovali pre zmenu Dotknu se ohně od Lucie. Keď sme došli k baráku tak sme sa ale rozdelili, lebo máme veľa brán a každá sme chceli ísť do inej a neviem čo Alena robila tak dlho ale prišla som domov podstatne skôr ako ona a ešte som nám na dvere napísala zelenou fixkou že D-612 - tak voláme náš byt(podľa planétky Malého princa), lebo náš byt má označenie B21, teraz už to dáva väčší zmysel, prečo ho tak voláme, lebo ono ta planétka sa v skutočnosti volá B-612 nie D. To som sa po celých tých rokoch čo Malého princa totálne milujem a dokonca som spolupracovala na Muzikáli Malý princ v Bernolákove, dozvedela, že on vôbec nebýva na tom Déčku.... úplne nechápem kde sa vo mne stala chyba, fakt. Išla som to teda prirodzene opraviť. :D Bol to kvalitný večer/noc rozhodne a rovnako kvalitnú mám teraz kocovinu a ešte asi idem variť, lebo som hnusne hladná a Alena mi tak pred 4 hodinami sľúbila, že za hodinu uvarí ryžu ale miesto toho ešte furt chrápe.... hlavne, že ja som sa zobudila kvôli nej lebo tu trískala, troska jedna nevychovaná...... :D

Tak asi toľko....... WOOOOOOOOOOOO! :)

Society....you´re crazy breed.....alebo o Loutkách a ich pánoch.....

2011-07-29T16:51:00.002+01:00

Spoločnosť

Veľký brat, ktorý všetko tvorí, vidí a kontroluje. Vytvára normy a zvyky, zákony a pravidlá, podľa ktorých by tu malo všetko akože fungovať. Vytvoril akúsi schému života: Narodiť sa-> dospieť a popritom vyštudovať->rýchlo si vybrať zamestnanie a popritom sa oženiť a založiť rodinu-> a do smrti už len pracovať v tom istom zamestnaní ktoré si si vybral už ako puberťák a splácať hypotéku. Nedajbože aby sa tam nahodou pritrafil nejaký priestor na zážitky a zábavu a slobodu v čase aj rozhodovaní. to táto schéma nepripúšťa.

A potom že to tak vypadá, po svete chodia slepé ovečky, nerozmýšlajúce nad tým čo sa okolo nich deje, iba nasledujúce svoju schému prežívania. "Loutky, loutky, loutky zkurvený... Poznáte? Odporúčam spoznať, má to pravdu.

Normy a zvyky: O spoločenských normách a zvykoch by sme mohli diskutovať celé storočie....akurát by z toho bola hádka(ak vôbec aspoň to) a ja by som skončila upálená niekde na hranici, za svoj iný postoj. Ale tak napríklad, dnes som sa dostala k zaujímavému problému. Ako sa môžete dočítať aj v tom článku , tak taký problém už jeden z najslávnejších albumov 90tych rokov mal keď sa vydával. Spoločnosti totiž prekáža nahota. Nahota je niečo neprirodzené a nečisté (a už duplom na malých deťoch čo plávajú v bazéne) však?

Ale vážne? Musím sa stále pýtať, že v ktorom storočí do prdele žijeme? Kurt Cobain to pritom pôvodnom probléme albumu Nevermind riešil vhodne. Bol ochotný zakryť penis toho bábätka jedine ak tam bude napísané "Ak vás toto uráža, zrejme ste skrytý pedofil." ANO! ANO! Dokonalé! Toto je jedna z tých vecí ktoré mám na Kurtovi veľmi rada.

A nejde len o tu absurdnosť, že niekomu prekáža detská nahota. Vo všeobecnosti, je nahota najprirodzenejší ľudský stav. Ale spoločnosti prekáža. Nuž, tak zrušme nahotu, hlavne že vôbec nevadí ako je všade stále zobrazovaná smrť, násilie a podobné odporné veci ku ktorým úplne bez akéhokoľvek hľadania majú potom prístup malé deti, keďže to je v novinách, správach, seriáloch, filmoch, na internete, všade v akomkoľvek čase. Nech si to kukajú, nech z nich rastú vrahovia, povalači, bitkári, tyrani svojich rodín, len im preboha nepustite Nevermind a už vôbec im neukazujte ten obrázok nahého dieťaťa čo tam je.......

Toto je len jeden z miliontich príkladov toho čo mi na celom tomto systéme alebo ako to globálne nazvať vadí, alebo ma to proste serie, škre atď. Ten absurdizmus, že je zakazované niečo úplne prirodzené a tolerované a vyhľadávané niečo totálne hnusné čo blbne ľuďom mozgy.

A týmto veciam človek neunikne.

Krásny ďalší príklad:

Dennodenné správy vo všetkých médiách o najnovších katastrofách, teroristických útokoch, únosoch a podobne, veď to poznáte.....
Potom človek ide po ulici, svieti slniečko, deti sa hrajú a vy len čakáte kedy niektoré z tých detí vybuchne a zo sebou vezme všetko čo je do vzdialenosti 5km od neho....samozrejme aj s vami....aj v zdravom mozgu zrazu samovolne vzniká fanatická paranoja.
To je toho všetkého výsledkom. Jednoducho nás miliontimi spôsobmi dennodenne zastrašujú a likvidujú logické zmýšlanie, len aby mali čo najviac spomínaných "loutek".

Ďalšia vec, výchova v školách a rodinách podľa zavedených spoločenských hodnôt pochádzajúcich snaď ešte zo stredoveku(vo veľa prípadoch to ani není preháňanie) spôsobuje že z detí rastú monštrá, ktoré nič nevedia, iba jedno: za každú cenu zvíťaziť vo všetkom čo je možné a dostať samé jedničky - za akúkoľvek cenu- vedomosti sú nepodstatné)... Čo znamená, že už teraz sa zaisťuje aby sa ani náhodou nič nezmenilo a spoločnosť sa naďalej bude deliť na "masters of puppets" a "puppets" a niekde medzi tým je tých pár tisíc jedincov(medzi ktorých sa, aspoň dúfam, oprávnene radím, ktorí nejsú slepé "loutky" a na ovládanie tupých hláv sa môžu z vysoka vysrať. A miesto toho si takto vygrcávajú nervy na svojich blogoch a dúfajú že raz budú vedieť pohnúť aspoň kúskom tohto zla, alebo v ňom aspoň prežiť, podľa vlastných pravidiel. Alebo sa mi jednookí medzi slepými presťahujeme na Magratheu....tiež možnosť:). Vlastne dokonca, vcelku vítaná, lebo s týmto svetom to síce išlo do sraček hodne dlho...ale teraz už sa to tam po uši kúpe a myslím, že to zastaví už fakt len keď miesto Zeme radšej postavia ten obchvat....

Asi toľko k tomuto no...

P.S. chcela som sem dať obrázok Zeme v hovnách - nič také som ale nenašla tak musím nájsť niečo iné, ale je zaujímavé že na slovné spojenie "zem v sračkách" mi google našiel obrázok Paľa Haberu....

Vákuum

2011-07-27T10:42:00.000+01:00

Blbá situácia v akej som sa ocitla mi do hlavy zas nahnala pár myšlienok takže tu su nejak polepené....

Z tej krásy nevieš spustiť oči
a nevieš čo je realita
Strhávaš kožu čo ťa škrtí
Si prazvláštna mentalita

Ľad ťa páli, z ohňa ťa mrazí
V noci sa strácaš pod stromami
Neboj sa toho, len si to zaži
Ráno máš svet pod nohami

Miesto krvi plačeš vákuum
Už nezačínaš odznova
Krysy ti falošne ďakujú
Máš strach a to doslova

Vo vzduchu smrdí rozbitá skaza
Zo sna sa vždy zúfala budíš
Samota nie je len krátka fáza
Bolesť je to, čím sa kŕmiš

Môj život v Prahe-Časť 3. - Temné mračná sa sťahujú nad moju hlavu

2011-07-26T15:52:00.002+01:00

Ak dobre počítam, tak zajtra to budú tri týždne čo som sa presťahovala do tety stovežatej. Bohužial aj keď mi je tu skvele, nie všetko je momentálne dokonalé. Od môjho príchodu som absolvovala jediný pohovor - ako inak neúspešný a odvtedy nič. Denne posielam desiatky životopisov a zatiaľ som ani na jeden nedostala odpoveď. Nechcem to nejak vzdávať alebo čo, to určite nie, len je to momentálne fakt naprd, keďže som bez peněz, v podstate sa tu o mňa stará jedine Ali a samozrejme ja sa jej budem okamžite ako to bude možné revanšovať, ale proste keď furt nič neprichádza, tak je to totálne zlé. Lebo takto žiť fakt nemôžme. A začínam sa obávať že čoskoro budem musieť mame splniť životné želanie, poprosiť ju nech mi pošle prachy na cestu a vrátiť sa späť do BA, ktorá mi síce kvôli ľuďom chýba, ale už nedokážem znovu žiť na Slovensku. To už proste nejde.

A ani tu to není teraz ideál. Som momentálne trošku precitlivelá, lebo som dostala nejaký hnusný zápal ucha a ešte mi aj napuchli lymfatické uzliny z toho a samozrejme to by nebola moja hlava keby z toho ešte nechytila migrénu, takže trpím fakt jak hovado. Celé noci nespím a nemám žiadne painkillers takže idem fakt tak trošku zošalieť. Do toho som momentálne v situácii že ešte tak 4 hodinky si nezapálim (dnes som mala jednu cigu) a mám aj vcelku hlad.

Toš som celá nervózna už len z princípu.

A už nastal aj ďalší problém,to už som sem písala, že potrebujem koncert minimálne každých 6 dní, no a teraz som na koncerte nebola od topfestu. Vtedy to nebolo tak ťažké, lebo eufória z Wanastowiek mi vydržala pomerne dlho, ešte znásobená eufóriou z toho že sme tu. Ale pomaly to vyprchalo a aj keď sme sa na nejaké koncerty pokúšali ísť, tak jaksik nevydalo....

Minulý víkend som si ešte vcelku užila, lebo som išla do Tábora na Mighty Sounds, ale nie na koncerty, iba do stanového mestečka. Ono zábava to bola super, aj keď som tam išla z istého dôvodu a ten dôvod tam neprišiel.... a inak ma tam obťažoval dosť desivý úchyl - ako fakt, to už ani nebola sranda, dostala som tam slabý úpal a totálne dementne som sa spálila. A to celé som absolvovala s krámami, čo tiež na festivale velice poteší. No ale aj napriek týmto nevýhodám som si to užila dosť veľmi - resp. 4 dni som sa prepíjala až do Delirium tremens a keď som došla celá mrtvá domov tak sme sa s Ali zase akurát tak opili:).

A ešte ma furt po nociach prenasleduje ten môj dôvod prečo som sa na Mighty sounds vôbec chystala. Čo vôbec není fér, keď je tak ďaleko odomňa. A tu to zatiaľ ani nemám čím utlmiť, je tu akútny nedostatok schopných chlapov tuším. Ale o tom zas nabudúce.

Dúfam, že čoskoro na moju hlavu začne svietiť slnko a ja sa nebudem musieť pokorená vrátiť na Slovensko.......

Aha! aha! koľko talentu ukrývam! :D

2011-07-14T12:49:00.002+01:00

Som sa rozhodla, že sa musím pochváliť nejakými svojími podarenými vecami.
Rozhodla som sa začať fotkami, lebo ja strašne rada fotím, napriek tomu že ani nemám vlastný foťák a dokonca to vlastne ani moc neviem(teda nemám také to fotografické oko ako majú tí najsamsuper fotografovia). Ale raz za čas, väčšinou omylom sa mi zadaria veci na ktoré som fakt pyšná, takže tu je zopár z nich:

Toto som fotila lebo ten chrobák je červeno-čierny..... no celá ja! Inak nemám bohvieako v láske takéto fotky a už vôbec nemám rada chrobáky. FUJ! :D

Z fotenia "Naháňanie víl".... Modelka je milášek a moje dítě Natálka...

Cestou do Banskej Štiavnice minulý rok...

A výhľad na Banskú Štiavnicu, odniekaľ ale nepamätám si odkiaľ:D Iba viem že sa mi tam páčilo:D

A moja najväčšia pýcha. Kombinácia vodnej fajky a bublifuku, absolútna momentka, a je to úplne prekrásne:)))Sorry za ten vodoznak tam, nenašla som tu fotku inde len na deviant arte a tam som to omylom zasadila:D

Na margo dúbravského Tesca....

2011-07-13T17:14:00.001+01:00

Práve som sa dostala k odkazu že približne 500 metrov od môjho trvalého bydliska sa čoskoro začne stavať nový Tesco hypermarket. Okrem samotného Tesca tam bude ešte niekoľko prenajímateľných obchodných priestorov. To je absolútne chorá myšlienka podľa môjho názoru a ako hovorievala moja bývala nemčinárka, vytočilo ma to do palmy.

Na úvod spravím malý prehľad toho čo už v Dúbravke a jej blízkom okolí máme:

5 minút autom alebo 10 minút autobusom(úplne priamy spoj): Tesco Lamač
navlas presné časové rozmedzie len na opačnú stranu: Tesco Devínska nová ves
(dokonca tam chodia 2 tie isté autobusy, ktoré oba idú cez Dúbravku)
Priamo v Dúbravke potom máme dve Billy, Lidl, Remu 1000(v Dome služieb), obrovskú Jednotu/Terno/ACB(neviem ktorý názov tá naša používa) a samozrejme len pár metrov odtiaľ kde sa toto nové Tesco ide stavať, stojí Obchodný dom Saratov, v ktorom je jedna vyššie spomínaná Billa a 80% prenajímateľných obchodných priestorov ktoré sú už celé roky nevyužité, alebo sa tam obchody a iné služby menia s dokonalou pravideľnosťou.

Fakt mi absolútne nejde do hlavy načo presne tam chcú toto ďalšie Tesco, keď je absolútne jasné už teraz, že to tam bude úplne o tom istom. Pretože potravín je dosť aj bez toho a čo sa týka tých prenajímateľných priestorov tak sú tam buď tak vysoké ceny, že si to máloktorý obchodník môže dovoliť platiť a samozrejme mu to nevynáša ani za mák.

Úplne rovnako je to tiež so všetkými novými barákmi čo nám tam postavili, drahé bytiská, nikto tam dohromady nebýva ale hlavná vec, že keď sa pozrem z okna tak nemám výhľad na všetky tie lesy čo máme v okolí ale na obrovskú betónovú džunglu.

Podľa mňa by inak(aby som sa vrátila k tomu tescu) úplne stačilo v Saratove zrušiť tu Billu a dať tam nejaký normálny obchod kde sa dá normálne nakúpiť a zlacniť trošku nájom a snažiť sa vyťažiť tie nevyužité priestory nejakými zaujímavými obchodmi, ktoré by tam nahnali zákazníkov. Tým by sa ušetril nielen kúsok prírody ale aj kopa miliónov €ur, ktoré by mohli byt radšej využité napríklad na kultúru, zlepšenie cestovného ruchu, alebo rekonštrukciu škôl, školského majetku(len keď si vezmem strednú školu na ktorú som chodila, tam je polka školy s novými plastovými oknami a druhá polka ma staré okná, počítače čo tam majú pochádzajú asi ešte z roku 1953 a su takmer nepoužiteľné, večne chýbajú učebnice atď.), tiež by sa zišli možno nejaké mládežnické centrá alebo čo, pretože mladí ľudia fakt nemajú kam chodiť a potom sa všetci sťažujú, že robia bordel na uliciach a fetujú a podobne.... Fakt by nebolo lepšie keby sa investori radšej zháňali na takéto veci a nie na neustále vystavovanie zbytočností?

Ja neviem, či to takto funguje len u nás, alebo všade, ale fakt to už čo je s tou krajinou???

Môj život v Prahe-Časť 2. Ticho pred búrkou

2011-07-12T13:45:00.001+01:00

Nedeľné popoludnie sme sa rozhodli využiť prechádzkou na Vyšehrad, nech z tej Prahy vidím aj viac ako hospody.
Architektúrou tohto dokonalého a Nádherného prototypu Gotiky, som uchvátená ešte doteraz (hej, aj napriek mojej skazenosti, divému srdcu a prechlastanému mozgu, ma ešte stále takéto veci zaujímajú a vyvádzajú z miery).

Šak sa kuknite sami jak to vypadá. A to fotka nezachycuje tú skutočnú majestátnosť akú to má keď pri tom stojíte. Akože Dóm sv. Martina sa môže zrútiť od hanby.

Viac ako Vyšehrad samotný ma však zaujal cintorín ktorý k nemu patrí. Bohužial, už bol v čase nášho príchodu zatvorený, takže sa ešte chcem vrátiť a trošku to pofotiť, lebo fakt to tam len spoza plotu vyzeralo nádherne. A to nehovorím o osobnostiach ktoré sú tam pochované.
Mimo iných napríklad Bedřich Smetana(ak to niekomu nič nehovorí je to smutné ale obohatím váš život malou ukážkou jeho diela):.

Po tomto výlete sme sa snažili nájsť nejakú hospodu a dať si zaslúžené pivo, ale po ceste sme narazili na krásny park plný stromov a videli sme že tam sedia nejakí ľudia s gitarami, tak sme sa rozhodli že si sadneme niekam blízko k nim, a budeme načúvať ak by začali hrať. No nezačali.

Každopádne sme si sadli akurát v miestach, kde bolo pri sebe niekoľko krásnych dubov. To ma šialene potešilo a hneď som si našla jeden ktorý ma k sebe volal. Takže som sedela opretá o dub, do chrbta sa mi vlievala jeho energia a bola som v siedmom nebi. Bohužial mi idylku pokazil nejaký hnusný holub, ktorý mi osral gate, ale ked som si to utrela tak som si nenechala kaziť magickú chvílku. Rozhodne sa tam plánujem ešte vrátiť a čítať si tam, alebo čo. Potom už sme boli fakt dosť smädné, tak sme naďalej hľadali hospodu, ale v okoli Vyšehradu všetko zatvárali o ôsmej, takže hľadanie trvalo fakt dlho a bolo náročné, ale nakoniec sme zapadli na úplne skvelom mieste, myslím že sa to volalo Krušovická chalupa a mali tam úplne úžasné bezchybné Krušovice.... To by samo o sebe stačilo ale nás chytili chute a hlady a tak sme si na poslednú chvíľu objednali papanie. Ja vysmážaný hermelín a Ali nakladaný....... ešte teraz mi pri myšlienke na to tečú sliny.... hlavne keďže tu poriadne nič nemáme a ja vôbec netuším čo variť. Teda chystám sa spraviť niečo čo má názov "kuřecí zadní čtvrťky" a podľa toho jak to vypadá usudzujem že sú to stehná, ale fakt vôbec nemám tušenie, že čo k tomu. Každopádne, ak niečo vyhuntím, tak to sem asi aj nafotím, už mi je ľúto že sme naše predošlé recepty zožrali pažravo skôr ako sme to vyfotili lebo to vypadalo prekrásne...... ale asi to sem už fakt začnem posielať. :)))

Včerajšok ináč nebol ničím výnimočný moc, čakala som na Ali a večer sme išli do hospody kde sme sa hrali vedomostnú hru o Česku. Uvidíme jak sa vyvinie dnešok.

Teraz si idem pozreť Buffy(na Prime cool, jedinom kanáli ktorý môžme kukať lebo sme pokazili ovládač:D ) a pustím sa do varenia. Do skakavenia

To be continued....

Môj život v Prahe-Časť 1. - Úvod

2011-07-09T19:29:00.002+01:00

Pred dvoma rokmi sme si s Ali hovorili:

Čo by som dala za jeden jediný koncert Wanastowiek.

Keby spolu členovia Lucie aspoň komunikovali...

Pôjdeme na výlet do Prahy a.....

Rok 2011:
Lucie vyhrala cenu Anděl za skupinu dvacetiletí a stretli sa všetci na jednom pódiu...
Boli sme na koncerte Wanastowiek a na posteli nám spí gitara ktorú Ali venoval Robert Kodym.
Bývame v Prahe.....

Tak som sa oficiálne presťahovala..... Hlavné mesto ČR, krajiny ktorú silno upodozrievam z Magratheizmu..... to je sen....

Ale nie, fakt...... dorazili sme v stredu o ôsmej večer, zhodou nešťastných náhod(fajčenie a jedenie) sme nestihli autobus domov a tak sme museli hodinu čakať na zástavke, pretože pohybovať sa po Prahe so všetkými mojími báglami, to by mi asi dalo inak zabrať. Samozrejme keď už sme vystúpili v Jesenicích, rovno pri hospode, tak sme nemohli nasilu odolávať a išli sme na jedno pivo.

Druhý deň som strávila skoro celý sama doma, kým bola Ali v robote, ale večer sme sa stretli a mali sme dva jasné ciele: Čechův most a nájsť legendárny RC Bunkr.......
Začali sme Bunkrom a spravili sme chybu pretože sme ho zúfalo hľadali asi 3 hodiny a nakoniec sme kapitulovali a zapadli v hospode na pive a nakladanom hermelíne(špeciálne pre mňa bez cibule). Už bolo dosť neskoro a ráno sme obe museli vstávať, takže sme sa vybrali domov, ale na ulici sme našli človeka, ktorý náhodou tušil kde sa to nachádza a ochotne nás tam zaviedol. Bohužial však už je na tom mieste iný klub a ešte bol aj zavretý. Tak sme s novým kamošom zapadli ešte na jedno pivo a odišli celé vysmiate domov. Čechův most sme ako inak nestihli.

Druhý deň ráno, to bolo čisté peklo. Po vyše mesiaci som bola nútená vstávať šialene skoro. Ale v pohode, prežila som a úplne sama som sa metrom dostala do úplne inej časti Prahy a ešte som zvládla aj cestu späť a trafila som do domu v ktorom bývam. Nikdy som na seba nebola pyšnejšia:D.
Potom som navarila počkala na Ali a išli sme pařit s novým kamošom z predošlého dňa. Čo znamenalo, že sme zapadli v takej malej pivničke kde sme ťahali pivo a medovinu a rôzne zelenosti a bolo nám super až kým som sa nenašla v príliš odpálenom stave na to aby som fungovala ako sa patrí, keď sme chceli pařit až do rána... Tak sme sa vybrali späť do Jeseníc a skočili ešte na pivo a bouchanou tequilu(parádna vecička inak:D) a potom sme doma zaspali jak asi ešte nikdy.

Dnešok máme trošku miernejší, boli sme nakúpiť, navarili sme si parádne papanie(cestoviny so syrovo-hríbovou omáčkou) a spinkali sme asi ďalšie tri hoďky.... Pozreli sme si ešte Obrazohled o Lucie, popíjame vínko a možno sa ešte vyberieme do hospůdky čo máme blízko.

V Praze je proste fakt blaze!:)

To be continued....

Wanastowky+Robertova gitara-fotodokumentace:D

2011-07-07T14:10:00.000+01:00

Na koncerte sme toho nafotili vcelku málo, keďže pod náporom toľkej energie sa fotiť proste nedalo, takže na všetkých aspon trocha vydarených fotkách je akurát Robert, čo ma trošku mrzí ale inak to nešlo. :D

Po koncerte a bezpečnom prepravení gitary ktorú Alenka od Roberta dostala, sme už ale mali dosť času fotiť, takže to dopadlo takto nejak:

Hrdá majiteľka:)

Ja vraj budem dediť:D

S vyššou hladinou alkoholu sa to začalo zvrhávať:D

A došlo to až sem:D ale som na tu fotku vcelku pyšná:D

WANASTOWI VJECY .....Vole

2011-07-04T15:14:00.000+01:00

Ešte stále sa mi ťažko hľadajú slová na to čo som zažila v piatok a asi ani nikdy nenájdem tie správne slová, ktoré by presne vystihli všetky moje stavy a pocity aby to pochopili aj tí čo to nezažili. Idem sa o to aspoň pokúsiť.

Celé roky sa nám s Ali snívali sny ako sme na koncerte Lucie alebo Wanastowiek. Tento rok sa hneď od začiatku tváril veľmi pozitívne, čo sa týka plnenia týchto naších snov. A ono to naozaj došlo. Wanastowky prišli na Topfest a aj keď sme tomu do poslednej chvíle neverili a čakali sme kedy sa všetko totálne pokašle a my o nich prídeme (a veru, že hrozili také veci), nakoniec všetko vyšlo tak ako sme si naplánovali. V piatok večer sme sa bez problémov dostali k zábradliu pod pódiom a presne v strede, čiže cca pod Robertom. Hodinku sme si počkali, kým sa Wanastowky nazvučili a na vedlajšom pódiu dohrala Tublatanka a potom prišlo absolútne zatmenie.

Robert Kodym, Tomáš Vartecký, Radek Havlíček a Štěpán Smetáček vybehli na pódium s úvodnou pesničkou Andělé a ja som v momente bola v úplne inom svete, žiadna realita, žiadni ľudia okolo. Dokázala som vnímať len kapelu a moju milovanú Alenku ktorá bola cca rovnako v prdeli ako ja.

Pôvodne som chcela, že si zapíšem každu pesničku, nech si pamätám setlist, ale nebolo to možné, ani fotiť som nedokázala. Len som príjmala tú neskutočnú energiu čo z tej kapely išla.
Hrali absolútne bezchybne ( teda chybiček se pár vloudilo, ale ja milujem koncertové chybičky, lebo to robí každý koncert o čosi výnimočnejší), na cca 40 ročných pánov hrali s vervou s ktorou by podľa mňa zahanbili aj svoje o 20 rokov mladšie "JA" a bolo to neuveriteľné.

Robert mi sám o sebe pripadal, že sa absolútne neovládal, proste išiel úplne naplno a sálal toľko energie, že to, za prvé, je absolútne neľudské aby z jedneho človeka toho toľko išlo a za druhé, on ma tým tak silno nabil, že ja ešte teraz, tri dni po koncerte, lietam pár centimetrov nad zemou a cítim sa ako nejaký nadčlovek.

Som neskutočne rada, že sme na ten koncert išli úplne triezve. Ja síce veľmi ľúbim alkohol a iné dobroty, ale sú stavy aké žiadny oblbovák na celej planéte v živote nevyvolá. To čo som zažila, celá ta eufória a niečo čomu zvyknem nadávať "duševný orgazmus", to dokáže spôsobiť len hudba. A ja som to zažila už veľa krát, ale nikdy nie až do takejto miery, ešte stále je to tak silné, že mám pocit že to asi neprežijem. Kodym, cca v 96tom roku hovoril v jednom rozhovore o drogách a o takzvanom čerstvom ovocí. Nebudem to tu teraz vysvetlovať, raz sa k tomu vrátim, len môžem zodpovedne vyhlásiť, že práve on mi priniesol to najčerstvejšie ovocie aké som kedy jedla a ja už chcem tento stav permanentne navždy!

Ale vráťme sa ku koncertu, zahrali skoro všetko podstatné,a samozrejme nezahrali nič nepodstatné, ale veľmi ma potešila songa s názvom Škola je kráva venovaná milému pánovi, biskupovi Jednoty Bratské -J.A. Komenskému. Vďaka tej pesničke som prežila posledný školský rok relatívne bez ujmy. Takže to som sa vyřádila. Nechýbali najstaršie klasiky ktoré Wanastowky nahrali ešte ako jednorazový projekt v 88. roku a to Wona je hotowa a Tak mi to teda nandey
a tiež dostali priestor pesničky od Lucie - teda Panic a song Lucie, na ktorý som sa strašne tešila a aj keď to Kodym na koncertoch ktoré som videla spieval vždy inak, teraz trafil s každým svojím impulzom presne tam kam som chcela a bola to asi najúžasnejšia verzia toho songu. No a samozrejme na klasiky ako Sbírka zvadlejch růží alebo Bedna od "vole" whisky a jedna z mojich veľmi obľúbených klasík "Blbá" nezabudli tiež a oprášili aj zatiaľ posledný album pesničkami "Kto se bojí nesmí do nebe" a Slečna Anna je za vodou, samozrejme toho bolo ešte viac ale chcem sa už dostať k prídavku. Takže to skrátim.

Mám trošku zmätok v tom ako v týchto momentoch po sebe nasledovali udalosti. Ale povedzme že to bolo takto nejak:

Wanastowky sa vrátili na pódium a Robert sa pokúšal celý ten dav utíšiť. Potom pozoroval prvý rad a spýtal sa niečo ako "Chce někdo kytaru?" A vtedy sa stal asi nejaký totálny zlom v dimenziách, realita/sen a podobne a Ali bola prvá ktorá dvihla ruku a proste Robert Kodym jej dal gitaru. ALi ostala v absolútnom šoku, stískala gitaru a proste bola úplne mimo a ja som mala na mále aby som sa tiež nejakým spôsobom nezrútila alebo čo. Asi ma udržalo len to, že nasledovalo Dotknu se ohně čo som fakt cele tie roky strašne chcela počuť naživo.... Takže som sa snažila zvládnuť seba, užiť si tu pesničku poriadne(to som si teda fakt užila) a nejak dávať pozor na Ali, či je v poriadku a či ju nikto nekradne hlavne:D. Dotknu se ohně je jedna z mojich najobľúbenejších(ak nie najobľúbenejšia) pesničiek od Lucie a rovnako ako pri pesničke Lucie z tohto koncertu, aj o tejto verzii Dotknu se ohně si myslím, že to bola asi najlepšia akú doteraz kedy odohrali Lucie alebo Wanastowky. Možno to bolo spôsobené aj úplným koncom. Kapela robila poriadne dunivé pozadie, ohne horeli a v strede toho všetkého stál Robert Kodym, ukazoval na Ali a preklínal ju. Takže sa teraz Ali musí naučiť hrať na gitaru a založíme spolu kapelu, to je na Kodymovu zodpovednosť:D .

Po koncerte sa na Ali samozrejme začali vrhať ľudia ktorí ju chceli kúpiť(za 100€ prosim pekne:D:D:D:D) a všeobecne veľa neprajníkov a podobne, takže sme ich poposielali do prdele a pomaličky obe držiac gitaru sme išli do stanového mestečka, kde sme aj s gitárkou oslavovali do rána bíleho. Robert fakt asi ani netuší že ta gitara skončila v tých najsprávnejších rukách na svete, ale pochybujem že toto celé je úplná náhoda.... v tom musí byť mágia alebo čo....:)

Viem že toto fakt asi nikomu nič nepovie, sama v tom mám furt bordel, že čo sa to vlastne stalo a tak vyzerá aj toto, ale fakt podstatné je, že toto bol najúžasnejší koncert na akom som kedy bola (a to som už zažila všeličo) a zopakujem si to s nadšením ešte sto krát aspoň. Jediné čo si viem predstaviť, že by bolo ešte lepšie ako toto je ďalší koncert Wanastowiek alebo ešte koncert Lucie, čoho sa tiež určite ešte dožijem.

Takže sa teším na jeseň a nový album a na jar a nové turné - a snaď vytúžený koncert v Lucerne.

Pridám aj nejaké fotky, hneď jak sa mi dostanú do rúk. :))

Rudava Summer Beach(24.-26.6. 2011)

2011-06-28T19:17:00.000+01:00

Tak sa nám otvorila festivalová sezóna. Oproti ostatným rokom skorším dátumom všetko začala Rudava v Malých Le(k)vároch a ja som sa tam vybrala len tak chlastať mimo areálu. Hneď po príchode sme stihli akurát tak zistiť že tam je všetko úplne ináč a na úroveň festivalu poriadne predražené a takisto som sa opäť jak totálna socka vďaka sLifke dostala do areálu takže z mojich mimoareálových plánov nebolo dokopy nič. (To sa of course nesťažujem:D)

Piatok:

Tak som teda vošla akurát v čase keď hrali miláškovia The Pixels ktorých pár koncertov už mám samozrejme za sebou. Pixáci hrali tradične super, mrzelo ma ale to čo ma často mrzí na väčšine dobrých koncertov - počet a zainteresovanosť divákov. Bolo tam akurát tak pár ľudí sediacich na tráve, niektorí sa trošku kývali do rytmu ale to bolo tak všetko.

Taktiež sa mi potvrdili myšlienky o tom že čím viac nahovno kapela, tým viac baviacich sa divákov a samozrejme dlhší koncert. Nasledovala kapela Zoči voči, čo by som charakterizovala stručne ako Iné kafé revival. Neviem, možno by to nebolo tak strašne zlé ako to bolo, ale fascinovalo ma ako dokáže byť každá jedná pesnička presne o tom istom, na jedno kopyto. Celé zle no. Ale tak hlavne, že malé skejťácke groupies sa bavili. Ta ne?

Vlasnte ani presne neviem čo hralo potom, marí sa mi že Tleskač ale to som práve nebola v areáli. Prišla som až keď sa začala zvučiť Para, ale počas ich koncertu sme sa akurát cpali v bufete. Koncert sme počuli ale už som tomu moc nevenovala pozornosť.

K pódiu som dorazila počas zvukovky Karpiny, ktorá mimochodom v mojom osobnom rebríčku vyhrala titul "Najdlhšia zvukovka v dejinách ľudstva", aj keď musím uznať že na Rudave sa o tento titul pokúšala asi každá kapela. Ku koncertu sa musím vyjadriť vcelku pochvalne, Karpina ma nikdy nijak nezaujala ale koncert som si užila aj keď som nepoznala skoro žiadnu pesničku. Hlavne za to možno môže dredatý gitarista na ktorého sa vcelku slušne dalo kukať. Si to možno niekto vie predstaviť, ak pozná vzorec Sheena+alkohol+sexi gitarista. Aj keď k výsledku som sa tentokrát našťastie nedopracovala:D. Vo svojich poznámkach mám ku Karpine ešte uvedené že "oheň". Takže musím pochváliť pyro show. Bolo to síce len pár ohnivých výbuchov ale keď mňa tento živel vždy tak strašne poteší!

Potom boli Chiki Liki Tu A ktorých som počúvala tiež len tak z diaľky ale mám tu k nim poznámku že: Vykrádačka Yellow ledbetter a nejsom si úplne istá prečo....treba ospravedlniť moje alkoholické zmýšlanie asi, ale ktovie možno tam fakt niečo také bolo. No a potom mám ďalšiu poznámku, ktorú ale neviem rozlúštiť. Vyzerá to buď ako SKP alebo SAP a vôbec neviem čo to chce znamenať. Ak na to prídem doplním info.

Posledná kapela piatkového večera bola Vypsaná Fixa ktorá bola pre mňa novinkou(hanbím sa za seba ale práve na Rudave som zistila že som si Vypsanou fixu vždy strašne mýlila s Visacím zámkem (V jak V ne?:D) a tak som o nich mala uplne mimo predstavu. Každopádne pre moje "grungove" srdiečko to bolo milé prekvapenie a aj napriek tomu, že ich pesničky často zachádzali do jemných vykrádačiek, tak som sa na koncerte bavila. Mno a bodaj by ne, šak mne bohato stačilo len to že to boli Česi :D.

Potom už som bola len zhrozená tým ako na každom stagei hrajú neskutočné techno sračky(áno ja viem, že pravdepodobne dokonca nič z toho techno nebolo, ale to čo tam hrali boli všetko veci ktoré zúrivo a neoblomne hádžem do toho istého vreca ktoré má na sebe veľký nápis TECHNO a je mi jedno či je ten nápis správne označenie obsahu vreca:D). Ťahali sme to tam ale asi do piatej rána a pak sme šli spát.

Sobota:

Sobotné ráno som sa zobudila celá rozklepaná od zimy, takže som sa ani nakoniec nešla okúpať do jazera ako som to mala v pláne. Čoskoro po konečnom zobudení a začiatočných plánoch presunúť sa do areálu, začalo, ako je pre Rudavu každoročnou tradíciou, pršať. Tak sme ešte nejakú dobu sedeli v afte a vybrali sme sa tam trošku neskôr. Na festivale sa vlastne furt nič nedialo, osobne som mala celý čas dojem, že sa to ešte len rozbehne....
Akurát keď sa po hlavnom stagei začali pohybovať ľudia, začalo opäť chcát, fúkať a blýskať sa a podobné srandy. Už nám asi ani nebolo do smiechu, keď začali lietať dáždniky.

Tak sme sa na to ale teda vykašlali a zas sme išli chlastať a došli sme späť až niekedy v polke Ska-pra šupiny. Na tej sme ešte spolu s Lifkou bránili česť našich stratených kamarátov Alenky a Miška a z plných plúc(takmer:D) sme kričali na Gabiku. Aby vedela že fanclub tam má, aj keď tam nie je.

Potom sme trávili nejaký ten čas v čajovni, takže neviem čo sa dialo na hlavnom stagei a myslím, že niekedy v tej dobe som sa konečne dostala k nejakým strašne "ťažkým" drogám. Tým chcem povedať že počas koncerty Smoly a Hrušiek som bola príliš odpálená na to aby som vedela či to bol dobrý koncert.

Potom bol Nocadeň, čo som už totálne odignorovala radšej(Strašne teplé) a potom išiel Gladiátor Radiátor podľa mojich poznámok. K tomu môžem povedať akurát toľko, že prvá pesnička bola dosť dobrá(aspoň sfajčenej sa mi ľúbila) mala dokonca tuším ľahko grungeový nádych, ale neviem ju ani za boha nájsť. Po nej však začali hrať niečo také svoje typické lepkavé, z čoho ma napínalo, tak som odišla aby som si nezkazila dojem z tej prvej pesničky.

Predposledný koncert bola typicka bratislavská klasika Hex. ČO môžem dodať k Hexákom? Nie je to nič čo človeka totálne vyvedie z rovnovaáhy ale je to kvalitná pohodová muzička, s dobrými textami, ktorá poslúchača jednoznačne dosť povzbudí a zabaví. Myslím, že Hex dosť veľmi ľúbim:).

No a nakoniec nás zabavila Hudba z Marsu. Od nich som doteraz síce počula len Šakala(tú pesničku milujem) ale koncert mal šmrnc aj napriek svojmu mierne Skaoidnému charakteru. Strašne sa mi páčilo keď spevák zoskočil z pódia a potom sa nevedel vyštverať naspäť. To sú také milé detaily, oživujúce koncerty.

Po nich opäť nasledovalo "TECHNO vrece" a ja som sa odkotúlala radšej spať.

NEDEĽA:
To som vstala kvôli rôznym telefonátom o niečo skôr ako by som chcela, takže som sa pomaly dala aspoň ako tak dokopy a kým sa zobudili Lifka s Jančím, tak som si čítala knihu o The Clash:) Pak sme išli na kofolu/pivo a pomaly, medzi poslednými, sme sa vrátili späť do Bratislavy.

Keď to zhrniem, organizácia otrasná, ceny za niektoré služby vrcholne zlé, atmosféra oproti iným festivalom vcelku slabá, ale bavili sme sa takže to nebola žiadna katastrofa.

A snaď sa dostanem na ten Topfest, kde bude určite viac o čom písať! See ya

Zahadzovanie starých bolestí a postojov v rámci nového slnovratu

2011-06-21T16:06:00.000+01:00

Ako som tu už pár krát vo svojich sťažnostiach spomínala, posledný mesiac sa serie všetko čoho sa dotknem. Na tomto fakte sa samozrejme nič nezmenilo a všetko sa serie naďalej. Udalosti ktoré sa stali ma dokopali do rohu a spôsobili, že som sa schovala do svojej malej červenej ulity, kde som sa utápala v sebaľútosti a podobných sračkách. Nemohla som sa z toho dostať, pretože som všetkú tú zlosť a nešťastie nemala kde vyventilovať.

Ale vyventilovať sa mi to už podarilo (bohovia žehnajte koncertom), nabrala som novú silu a idem znovu bojovať. Jedná z vecí čo sa dosrali, je aj to, že v tomto momente som už mala byť v Prahe a byť spokojná. Samozrejme furt trčím v Bratislave. Každopádne, môj momentálny boj spočíva v tom aby som sa dostala na Topfest ( Wanastowky sa blííííížia) a hneď po Topfeste vypadla....
Takže v najbližších dňoch si musím pozháňať nejaké jednorazové brigády a proste nech sa veci dejú akokoľvek, nenechám sa zlomiť a konečne vypadnem.

Rany zo zlyhania sa zatiaľ nezahojili, ale viem na ne dočasne zabudnúť(nemôžem navždy, lebo aj za to hojenie ešte budem musieť trocha bojovať, ale to až neskôr) a hlavne si nenechať spôsobiť ďalšie....Aby ma tento prístup do zajtra neprešiel, tak si dnes v rámci osamoteného oslavovania slnovratu, trošku pomôžem maličkým rituálom a všetko sa snaď spojením mojich a vesmírnych síl, konečne dostane do správnych kolají.

Rituál ma čaká až o polnoci tak dovtedy pôjdem nazbierať kúsok energie do prírody a všetkým, čo by to tu náhodou čítali želám šťastný :

Otváranie Street art festu a tak ďalej.....

2011-06-18T13:18:00.002+01:00

Včera sa otváral bratislavský Street Art Fest v Bateliéri a ja som tak nejak, pôvodne nedobrovolne bola pritom. Nedobrovoľne asi preto, že sprievodným programom boli Medial Banana....čo znamená, že som išla na reggae.... úplne fakt, že vážne..... ja vyhlásený reggae hater ( nejsom hater, len ma to proste nebaví:D). No, ale nakoniec, už pri príchode pred Bateliér som bola nabitá pozitivnou energiou a aj napriek hudbe ktorá bola úplne mimo mňa(to ešte vonku od nejakého "DJa") som sa cítila skvele. Čo ma ale prekvapilo najviac, mňa bavil aj ten samotný koncert! Síce som mala mozog v hustom zelenom opare, ale keď som to začala aj vnímať, tak som zistila že to je vcelku fajn muzika a že spevák ma dosť brutálny hlas (to som už potom premýšlala o tom, prečo človek s takým hlasom spieva reggae, ale tak každý nech robí to, čo chce robiť jeho srdce:D) . Každopádne si ich na navodenie atmosféry púšťam aj teraz a aj bez zeleného oparu sa mi to furt páči.

Každopádne, po koncerte nám s Lifkou nejak preplo alebo čo a išli sme do Randalu. Tam ma čakalo ďalšie prekvapenie, tentokrát ani trošku príjemné. V !MOJOM! milovanom Randali, v piatok v noci bola nejaká odporná Dubstepová párty....vstupné 4€ za túto sračku, sa vyberalo do 3:00AM a boli tam ľudia ktorých by som práve tam na tom mieste fakt nikdy nechcela vidieť..... a predsa som videla...... Mimozemšťania, šachový krúžok, "poprockoví punkáči" atď. Toto sme trpeli presne do 4:00 a potom sme sa presunuli do Nonstopky v MMC. Ale som fakt hlboko znechutená a sklamaná, že jediné, alebo jedno z mála miest kde sa cítim v Bratislave doma atď., hľadám tam dobrú hudbu a úžasných ľudí a zrazu som sa ocitla v nejakej zlej, zvrátenej alternatívnej realite, kde bol Randal presným opakom tohto všetkého.

No nič....snaď sa z toho spamätám dnes na Millhouse v Majesticu a bude dobre:).

Inak, trošku odveci zážitok (odveci lebo to nemá nič s koncertom). Som sa včera zamilovala...zas:D. Je to presný dokonalý príklad toho, ako to vypadá keď sa Fín podarí se vším všudy. Účastník poslednej fínskej superstar(inač ono by ma to aj odpudilo, že superstar.... ale jak som sa v tých fínskych superstar trošku pohrabala tak to má trošku vyššiu úroveň ako tá naša...... Možno je to tým, že tomu nerozumiem, ale aj tak tam nemajú Haberu, tak už len to tomu pridáva hviezdičky kvality:D. Mno, dosť bolo rečí. Toto si treba pozrieť.:)

Anch

2011-06-16T11:44:00.000+01:00

Anch, inak známy aj ako Nilský kríž, je pre mňa odjakživa známy symbol, ale pamätám si na svoj prvý skutočný zážitok s ním. Myslím že som mala asi 13 alebo 14 rokov a išla som od svojej lekárky. PO ceste som mala taký malý obchodík s rôznymi vecami takéhoto typu a keďže ma to k podobným veciam vždy ťahalo, musela som ho ísť preskúmať. Pri preskúmávaní som narazila na maličky prívesok na retiazku v podobe Anchu. Nevedela som poriadne ani prečo, ale priťahoval ma tak strašne, že som ho musela mať. Vôbec nebol drahý, stál ma 20 korún, ale jeho sila z neho priam svietila....aspoň teda na mňa.

Možno ma priťahovalo to, že v starom Egypte ho smeli nosiť len faraóni(ako potomkovia bohov) a kedže Ankh ma symbolizovať život aj smrť, tak asi symbolizuje práve ich moc nad týmito dvoma prírodnými javmi.

Anch bol vlastne hieroglyfom zobrazujúcim život, narodenie, znovuzrodenie, smrť, ale aj nesmrteľnosť. Môžme ho vidieť v egyptských pyramídach, na egyptských maľbách, na sarkofágoch atď. Často býva zobrazovaný v súvislostí s bohyňou Eset, ktorá patrila k ich najuctievanejším bohom a bola patrónkou života.

Tvar symbolu môže byť chápaný ako človek s rozpaženými rukami, slnko nad horizontom alebo aj kľúč k podsvedtiu.
Tiež je často chápaný ako spojenie protikladov: muž/žena, svetlo/tma, či už veľa krát spomínaný život a smrť.
Môže tiež predstavovať spojenie dvoch živlov -vody a vzduchu.

V období Antiky sa vyskytol veľmi podobný symbol znázorňujúci Venušu. Tento symbol dnes poznáme ako ženský piktogram.

V dvadsiatom storočí bol Anch značne propagovaný aj medzi rôznymi hudobníkmi(mimo iných Vinnie Vincent z Kiss), či používaný Hippiesákmi. Pre novopohanov a rôzne spiritistické skupiny ma význam ako amulet, používaný napríklad pri liečení chorôb alebo ako čistič energií.

Ja sama mám svoj Anch momentálne už nejakú dobu niekde zapatrošený(mne tak miznú veci, hlavne ak ich odložím na také miesto aby som ich potom našla:D) ale verím, že sa mi zase objaví, pretože čo sa týka toho čistenia energií, myslím že mi v tom dosť výrazne pomáhal a cítim sa bez neho trošku slabšie a neprirodzene.

Popolnočné vlkodlačenie a úvahy nad nesmrteľnosťou chrústa

2011-06-16T00:09:00.002+01:00

Jo, jooo je to tak jsem požehnanej a zkérovanej vlkodlak.....
No tak nejak.... po mesiaci máme opäť spln a ja nezaspím ani za ten svet. A všetci sú niekde v prdeli, nikto so mnou nejde von ani si so mnou nepíše, tak sa venujem zvelaďovaniu blogu a snažím sa doň niečím prispieť.

Tak sa asi pochválim. Som sa v pondelok zamilovala! Volá sa Karol a už sme si dali aj prvú pusu. Škoda že sme sa zoznámili akurát, keď je trošku chorý. Ide na operáciu. Má napuchnutý pravý biceps chúďatko, ale berie to statočne. Pre informáciu, Karol je ještěrka. Neviem presne aká....Myslím že Agamon/a alebo také dačo. A je to fakt osobnosť! To mu treba uznať.
Ináč v ten pondelok som sa prekonala a zobrala som svoje psíča na devín. To bol fakt hardcore, teda. Neviem kto z toho bol viac v prdeli. (Pre neznalých- môj pes je čosi čudné hyperaktívne a doma milášek ale vonku totálny magor a ak si náhodou dovolí prejsť okolo neho iný pes tak agresívny netvor.) Cestu sme ale napodiv zvládli vcelku v pohode, horšie to bolo na Devíne, kde ho chodili provokovať hneď tri fenečky(v spoločnosti žien = hysterický gigolo), no a vypiť si v takej situácii v klude pivo fakt nehrozí. Potom sme sa nejak presunuli do Devínskej(ako inak na ďalšie pivo) a na posledný bus sme išli domov. No bol to teda rozhodne zaujímavý zážitok. Chudáčik celý včerajšok prespal, ešte aj jedol po ležiačky. Zničila som ho. :D

No inak, jak tak sledujem internet, tak sa nam dejú samé vtipné veci. Sozu radšej ani nekomentujem, to je čistý hárdkór....... sa mi "páči" ako sa u nás umenie furt obmedzuje v prospech hnusných, tupých ľudí(rozumej menej peňazí kultúre a umeniu, viac im). Fakt, potom že to tu takto vypadá. A som prišla o svoje naivné predstavy, že u našich niekďajších bratov to je o niečo lepšie s tým umením. Napr. tam razantne chcú obmedziť domácu knižnú tvorbu, ak som správne počula. To už je o čom, prosím pekne?

A inak keď sme už pri obmedzovaní, zájdem aj k alkoholovej tematike. Došiel už aj na Brno mráz a na veľa, veľa verejných priestranstvách im zakázali piť alkohol. To je vec ktorá ma už aj u nás nejakú dobu strašne fascinuje(fascinovala ma aj pri dostávaní mojej prvej pokuty za pitie na verejnosti). Čo ma na tom toľko fascinuje, je to, že tí proti komu sa tento zákon tvári, že je namierený, sú prevažne bezdomovci a podobne. Teraz sa pekne pousmejme nad predstavou, ako bezdomovec platí pokutu a poďme ďalej. Ja neviem, keby tú pokutu dostávali ľudia čo robia bordel a podobne, tak nepoviem..... ale sama som dostala pokutu za to, že sme sedeli, bavili sme sa, hrali sme na gitare a podobne a popritom trochu popíjali. Okrem toho vždy keď niekde vonku pijeme tak po sebe automaticky upratujeme a nenechávame rozbite flaše a tak na detských ihriskách a podobne..... Je to celé postavené na hlavu a nabalujú sa na pomerne slušných ľuďoch furt. To je strašne milé....

Mno a potom tu ešte máme E. coli..... k tomu ale nebudem pridávať nejaké svoje názory, lebo nejsom biológ ani genetik ani nič podobné a ľahko by som mohla byť zrušená. Ale by ma zaujímalo čo si vymyslia na šírenie davovej hystérie, keď ľudom dojde že nás furt len strašia aby zarobili na vopred vyvíjaných vakcínach.

Tak asi toľko no..... jáj a ta nesmrteľnosť chrústa. To už mi bolo ale vysvetlené dávno, že oni sú nesmrteľní, aj keď im urežete hlavu tak to prežijú....ale po týždni skapú od hľadu.:D:D:D Rozmýšlam načo je dobrá taká "Schopnosť".
A to je konec přátelé..... :)

Layne Staley

2011-06-11T14:03:00.018+01:00

If I can't be my own, I'd feel better dead

"Core" poem by Layne Staley
Self imprisonment
I suppose somewhere inside me
I yearn for freedom from
That which holds me stagnant
Over exaggeration
turns underestimated emotion...
Emotion. Why the urging to hide and
slow the flow of that which could,
And perhaps will, improve and
heal the burning side of me?
I am protecting my pain
And it's mine
And I so badly want to keep my
Pain to myself
But, in doing so, I am hurting
So many who cross me, or care for me
Aching for love and acceptance
Only to throw you down in the latter
Of your shared love
Yet anger and guilt not shared
Between me and you
Your are blamed for all
that is a mystery whithin myself
Oh, I pray that I might someday
Throw a blanket over that angry child
If the strength is found within the
Core of my being
His tears soak my heart and
Weigh it down
I am drowning, and I am tired
And so very, very lonely
I am

Toto mal byť pôvodne Layneov životopis. Zistila som však, že Layne je pre mňa tak citlivá záležitosť, že jeho životopis musí byť fakt dokonale spracovaný ak ho mám písať ja. A myslím si, že som ešte nedozrela do toho aby som o ňom dokázala vytvoriť niečo čo by si zaslúžil a dostatočne by som si ho tým uctila. Preto si nechám čas dozrievať a zatiaľ sem dám zopár jeho fotiek a úryvkov textov, čím ho tak trochu nechám aby o sebe niečo povedal sám. A možno sa pár ľudí, ktorí by mohli zablúdiť na môj blog, inšpiruje v objavovaní úžasnej hudby kapely Alice in chains.....enjoy...

Love, sex, pain, confusion, suffering
You're there crying, I feel not a thing
Drilling my way deeper in your head
Sinking, draining, drowning, bleeding, dead
So you sit and think of love
I wait, hate all the more, I fall
On skinned knees I crawl

Chosen on the floor, take another drag
Bought a bunch of valiums from skinny broadway bag
I don't know much about heroin but I, I wanna try
Just about everything once before I die

Seems so sick to the hypocrite norm
Running their boring drills
But we are an elite race of our own
The stoners, junkies, and freaks

You can't understand a user's mind
But try, with your books and degrees
If you let yourself go and opened your mind
I'll bet you'd be doing like me
And it ain't so bad

I drink too much, I smoke too much
I'm a human waste
I buy a lot of cheap alcohol
But I'll tell ya honey, I really hate the taste
I dressed in drag, they call me a fag
But boy, I really don't care
Cause last night I met your girlfriend, sucker
And I hope ya like to share, cause she did

How is it you're feeling so uneasy?
How is it that I feel fine?
Life reveals what is dealt through seasons
Circle comes around each time
I've been blessed with eyes to see this
Behind the unwhole truth you hide
Bite to remind the bitten, bigger
Mouth repaying tenfold wide

I'm above
Over you I'm standing above
Claiming unconditional love
Above

You told me I'm the only one
Sweet little angel you should have run
Lying, crying, dying to leave
Innocence creates my hell

Still you leave me rotting on this rock all alone
It's my fault for knowing not what I should have known
My heart is tired of beating slow
It's been depleating since you died

Tak a na záver prikladám fotku toho ako si Layna pripomínam každý deň ja a dva veľmi podstatné citáty:

"I wrote about drugs, and I didn't think I was being unsafe or careless by writing about them. I didn't want fans to think heroin was cool. But then I've had fans come up to me and give me the thumbs up, telling me they're high. That's exactly what I didn't want to happen."

"People have a right to ask questions and dig deep when you're hurting people and things around you, but when I haven't talked to anybody in years, and every article I see is dope this, junkie that, whiskey this -that ain't my title....My bad habits aren't my title. My strengths and my talent are my title."

Layne Thomas Staley *22. 8. 1967 †5. 4. 2002

Aktuálne...:D

2011-06-10T12:58:00.003+01:00

Tak dnes nadišiel deň kedy sa konečne dejú nejaké koncerty... dokonca aj dva naraz. Za rovnakú cenu. S výberom tentokrát nemám veľký problém, pretože za 5€ dám naozaj radšej prednosť vlastnej tvorbe kapiel ako revivalu, aj keď veľmi kvalitnému revivalu.
Problém nastáva v oblasti mojej spoločnosti. Skoro všetci čo by boli schopní so mnou ísť sú preč, prípadne majú iný program. A za iných okolností by mi nerobilo problém ísť samej, ale po takmer mesiaci čo som na koncerte nebola sa potrebujem poriadne vyřádit a to sa sama proste nevyřádim fakt. Takže v tejto chvíli sa nepretžite modlím ku všetkým svojím bohom, aby moja posledná nádej nesklamala a išla tam so mnou aby som sa odreagovala a hlavne aby sme sa spolu rituálne ožrali na mŕtvoly. Taký by bol náš plán.

Chvíľka sťažností na úvod je za mnou, teraz sa idem ospevovať alebo ako sa to dá nazvať.

Takže takto. Už nejakú dobu sa mi v hlave rodil nápad začať znovu písať knihu(znovu hovorím preto, že už som kedysi knihu písala, ale pri konci som zistila že už mi jej obsah a myšlienka nevyhovujú, tak som ju zrušila:D). Doteraz som však nevedela o čom, ale už sa mi v hlave začal rodiť nejaký základný príbeh a dosť hodne sa mi ten nápad páči, takže by som to rada zhmotnila do písmenok. Potrebujem však ešte jedno kopnutie múzy aby som vymyslela zápletku, nech to je aspoň o niečom a keďže by to mal byť román tak nech to tak rozsiahlo aj zvládnem napísať. Nechcem prezrádzať o čom to bude, ale asi to bude niečo ako fantasy, s prvkami reálneho sveta, historických a kultúrnych súvislostí, mytológie či symbolizmu a asi tam integrujem dosť hodne zo svojho života(či už reálneho alebo toho čo žijem vo svojej hlave:D)a svojej osobnosti. Len asi idem teda dráždiť tie svoje múzy, nech ma poriadne dokopú a snaď z toho konečne niečo aj bude. :)

No a na záver som sa rozhodla, že napíšem nejakých pár veci čo ma v posledných dňoch nejak potešili a podobne, keďže mám teraz dosť naprd obdobie a každý si myslí, že depkujem a dáva mi strašne pozitívne rady do života, pričom nikto nechápe že keď sa proste nejaké veci začnú hromadne neskutočne srať tak má človek trošku nervy a potrebuje sa s nimi vyrovnať. Rozhodne však nedepkujem a musím oznámiť, že tie pozitívne rady, nech si nechá každý pre seba, lebo sa ešte ani len nikto netrafil do mojich problémov ktoré mám a viac menej ma urazil pripisovaním mi problémov ktoré nemám. No dobre, to som sa zas odveci rozkecala, takže tu sú tie veci ktoré ma napriek blbým časom tešia alebo potešujú.

Začiatok týždňa patril Noci kedy som sa otrávila vodou z cintorína. Hej, ja viem že to znie morbídne a aj tak trošku bolo, ale inak to bola super noc. Velice zaujímavá a proste trošku netradičná Passat party. Samozrejme, tá opica(diky milá Staroslovanská slifka:D)a pálenie žalúdka zo spomínanej vody ma až tak netešili ale myslím, že to stálo za to.

Potom sa jaksik až do včera nič nedialo, ale včerajšok sa začal parádne už len vďaka úplne parádnemu googlu, ktorý bol asi najlepší v celej googlovskej histórii - LES PAUL. (Večer ma chytal smútok, že už to končí, ale dnes ma Google prekvapil ešte viac, lebo už sa to, čo si tam vybrnkáte dá aj nahrať. Můj pokus je viac ako úbohý, aj by som ho tu zverejnila, ale nejak mi to nejde. Snaď teda bude stačiť, že to bola snaha vybrnkať začiatok Nothing else matters => absolútny neúspech:D. Maminka moje umenie okomentovala takto: " Má to v sebe šmrnc a nápad a na konci prekvapenie." :D)

No ale najviac ma včera potešila Lifka, našou prechádzkou do Devína. Tá žena vie jak ma prebrať zo zlej nálady proste. A to sa ani nemusí snažiť a dávať mi pozitívne rady. To je na nej úžasné! :) A počas tejto prechádzky sme si našli novú kamošku, s ktorou sme sa celý čas hrali a totálne nám prirástla k srdcu, až sme si ju museli nechať a bude s nami odteraz všade chodť(prípadne kotúlať sa). Nazvali sme ju Sheefka(čítaj Šífka) a len tak mimochodom je to malá zelená loptička.

Takže asi toľko k mojím aktuálnym pochodom, stavom a myšlienkam. DOSKAKAVENIA! :)

Pravdivé nezmysly

2011-06-07T09:59:00.003+01:00

Hudba hrá a svetlo už nepotrebuje svietiť
Len potiahneš nosom a svet sa točí opačne
Falošné víno tečie dole krkom brzdené slivkovou derniérou
Voda z mŕtvych ostatkov otravuje orgány a sny
Krv....si hľadá cestu z tvojích žíl
Ale vychádzajú len zvratky
Nebež tak rýchlo, schránka je prázdna
Situácia zrazu nie je vážna ako predtým
V hlave ti už sedí obeť, ktorú treba zlikvidovať
Ale vieš bojovať proti elfím kúzlam, aj keď nejsú skutočné?
Ukáž silu jašteríc a nestrať sa v červenej tme
Pozor na trofej, mohla by ťa zabiť

SVASTIKA

2011-06-03T07:52:00.009+01:00

Svastika, známa inak aj ako Hákový kríž, sa v dnešnej dobe ľudom spája hlavne s holokaustom a jednoducho s nacistickým Nemeckom a jeho niekďajším vodcom.
Málokto si však uvedomuje, že Svastika je v tomto význame ukradnutý a znásilnený symbol. Preto som sa rozhodla "bojovať" za jej práva a a šíriť maličkú propagandu v jej prospech. Pretože ak chcete očistiť meno niekoho alebo niečoho, musíte najprv zmeniť chápanie ľudí.

Stručná história svastiky

Začnem s významom samotného slova. Jeho pôvodná forma "suastika" hovorí v preklade "niečo dobré".
Nachádzame ju v rôznych kultúrach a asi vo všetkých kútoch sveta, pozdĺž celých dejín(Ako dekoratívny prvok sa objavila už v dobe neolitu,najstaršie nálezy sa objavili na keramických črepinách na území dnešného Iránu a Balkánu Z ranej doby bronzovejv lokalite Sintašta na južnom Urale atď.) a všetko je to zjavne nezávisle od seba. Všade bola ale chápaná v pozitívnom zmysle. Bola chápaná napríklad ako symbol striedania ročných období, symbol šťastia(India), symbol nekonečnosti(Čína), pravotočivá je v budhizme chápaná ako "pečať Budhovo srdca", v kultúre Vikingov bola vraj symbolom Thorovho kladiva, takisto bola objavená aj na území Tróje(objavená H. Schliemmanom), čo značí jej využívanie v dobe antiky a mimo nacistov, bola v Európe používaná aj v 20. storočí, napríklad fínskou armádou(jej geometria však bola odlišná aby si ju nemohli mýliť s tou nacistickou).

Nacistický symbol
Pravotočivá verzia svastiky bola ako oficiálny symbol NSDAP zavedená v roku 1920. Nacisti ju používali otočenú o 45°, v bielom kruhu a na červenom pozadí. Po skončení vojny bolo jej používanie automaticky chápané ako sympatizovanie k nacizmu a doteraz je vo väčšinových západných kultúrach tabuizovaná a jej zneužívanie je v mnohých štátoch dokonca trestné...

Malá rekapitulácia
Tak si to vezmime v skratke. Tisíce rokov používania tohto symbolu po celom svete, oproti cca 25 rokom používania jednou hlúpou "kultúrou". Nie sú predsudky voči svastike trošku postavené na hlavu?
Samozrejme, námietky že ľudom to stále pripomína hrôzy holokaustu sú absolútne opodstatnené. Hlavne ak sa jedná o samotné obete týchto odporností, alebo minimálne ich potomkov. Ale bolo by na čase uvedomiť si, že to všetko nespôsobil žiaden symbol, ale ľudia. Ľudia z mäsa a kostí, ako je každý z nás. Tieto veci treba riešiť s luďmi a snažiť sa zabrániť ich opakovaniu. A tomu tabuizovanie svastiky určite nepomôže.
Okrem iného nie je trochu choré že svastika je trestaná ale napríklad Kosák a kladivo, spolu s päť cípou hviezdou sú naďalej oficálne používané? Pritom komunisti v tej istej dobe a celé desaťročia potom, narobili rovnaké a možno dokonca väčšie zlo ako nacisti....

Preto si myslím že je podstatné túto tému trošku objasniť verejnosti a aspoň čiastočne zmeniť slepotu ktorá nás ovláda zo všetkých strán.

Dik za pozornosť!:)

zdroje: www.ladyrovena.blog.cz, cs.wikipedia.org, http://skruzny.wordpress.com .... a obrazky z googlu:)

Všetko celé zle, naprotiveň. BOOOOM!

2011-06-02T10:36:00.003+01:00

Som fakt nasratá. Ale naozaj! Všetko je celé zle a ešte možno horšie ako zle. Nechcela som sa sťažovať, chcela som to v klude prekonať a potom napísať niečo čo by malo nejakú aspoň slabú umeleckú hodnotu alebo keď tak nejakú tu myšlienku. Ale nie, to proste nejde.

Väčšina vecí čo som mala v pláne tento rok dosiahnuť je preč. Moja vojna sa rozpadla na prach. Padla som na chodník tvrdej reality.
Začalo to výškou. Proste, fakt som na tu poondiatu masaryčku chcela ísť a fakt som sa tvrdo pripravovala. Ale nevyšlo to. Samozrejme som v príjmačkach totálne zlyhala(percentil 7, 43 je fakt kurva málo). Nie že by ma to že ma neprijali nejak prekvapovalo, pretože som to v podstate tušila, ale stale som tomu moc nechcela veriť. Bola to vcelku facka keď som sa to dozvedela. Moje ego nie je zvyknuté nedostať čo chce. Je to blbá vlastnosť, ale proste je moja a nemienim ju utopiť vo vani jak choré mača. V pohode, popadalo mi pár jemných slzičiek, upiekla som si krvavočervené lievance a bola som v pohode. Samozrejme ma sralo že sa mi fakt nechce ísť na úrad práce, keďže som si prihlášku inam nedala. Ale povedala som si, že som prežila už aj horšie veci a že sa tým nebudem trápiť zbytočne. Hlavne som sa musela sústrediť na maturity, ktoré boli minulý týždeň.

Maturity
To bolo stresu a nervov pred minulým utorkom, kedy som začínala. Vtedy som mala odborné predmety, ktorých som sa bála jak svätenej vody. Keď som si však vytiahla Kultúru súčasnosti, skoro som skapala od smiechu.... nič mi nemohlo sadnúť lepšie. Samozrejme, stále som bola trošku vyklepaná, takže sa to odrazilo na výslednej známke - 2, ale som s ňou viac ako spokojná.
Druhý deň však už nebol tak veselý. Absolútne som nepočítala s tým že by som na slovenčine mohla naraziť na nejaký väčší problém. S tým asi nepočítal nikto. Bolo tam pár tém, ktoré by som síce moc na odpoveď nechcela ale fakt som si nemyslela že by som niečo vyslovene nezvládla. Nakoniec som si nevytiahla jednu z nich, a aj keď to nebola práve téma pre mňa(svetová próza po roku 1945), tiež mi vcelku odlahlo. Ale potom ma zradilo vlastné telo, alebo psychika alebo ja neviem čo to bolo. Triaška, skrat, okno...... nevedela som sa spamätať. Prišla som pred komisiu odpovedať s maličkou dušičkou ale aj tak si myslím že som toho povedala dosť aby mi dali aspoň 4ku. Bolo to síce extrémne pod moju úroveň, čo mi aj bolo povedané, ale tu skurvenú 4ku som si zaslúžila. Teda aspoň podľa mňa. Podľa komisie nie a tak som v ten týždeň dostala ďalšiu facku. Na to isté líce. Zvyšok prebehol v pohode. V piatok som mala poslednú skúšku z angliny a aj keď ani tam som pri ťahaní otázky nemala bohvieaké šťastie, nikoho neprekvapilo že mám ako inak za jedna. Ani tešiť sa z toho neviem v takejto situácii. Ale fajn. Povedala som si že aj keď mi obe tieto záležitosti komplikujú život, seriem na to, kým sa tým nemusím začať zaoberať. Načo si zbytočne ničiť nervy, že? To je u mňa tradičný životný postoj. Lenže to má háčik. Viem sa nezaoberať vecami ktoré ma bolia, pokiaľ ich v dostatočne blízkom čase poriadne vyventilujem. To sa mi teraz ani za svet nedarí.

U mňa je všeobecne taká porucha, že bez následkov vydržím napríklad bez koncertu 6 dní, ak je všetko v poriadku. Ak nie, tá doba sa ešte kráti. Teraz som na koncerte nebola od 14.5. čo je už extrémne dlhá doba a zatiaľ to nevypadá že sa to zmení.
Teraz nie je všetko v poriadku a ja som s nervami na dne. Do toho prišli ešte nervy z domácich problémov(babke preplo) a naozaj toto všetko prestávam bez poriadneho ventilu zvládať. Čakám na zrútenie alebo absolútny výbuch.
Povedala som si že keďže sa na koncert ešte nejakú dobu nedostanem, hlavne preto že nemám prachy, tak si dobijem energiu v lese, medzi stromami(fakt to funguje). A práve dnes bol ten deň kedy mi to malo vyjsť, ísť sa upokojiť aspoň tam. Ale nevyzerá to ružovo, pretože je na hovno počasie.

Proste to je fakt celé naprotiveň tento život. Byť v najväčších nervoch zavretá doma(čo mi pre moju akčnosť robí problém aj ke´d je všetko v pohode), ešte s nervujúcou babkou pri ktorej si teraz ani zapaliť nedovolím, lebo hneď som najväčší príživník a podobne a byť triezva, bez koncertu s nulovou hladinou energie.... mno som zvedavá kam sa takto dostanem.

Keď naberiem energiu napíšem nejaké zmysluplné príspevky o tom ako som sa rozhodla ovládať energie mágiou, o tom ako chcem očistiť meno svastiky, prípadne aj nejaké hudobné veci a tak ďalej. Tak snaď ma dovtedy nejebne. :)

Have a nice day....

Klub 27 (Forever 27 Club)

2011-06-02T08:49:00.003+01:00

Vyjadrovať sa o týchto ľuďoch takto, je už trochu cliché, ale inak asi vystihnut to čím boli nejde. Klub 27 je skupina ľudí, ktorí mali spoločných hneď niekoľko vecí. V deň svojej smrti mali 27 rokov, boli nevídane úspešní vo svete hudby, mali veľmi podobný životný štýl a ich smrť je dodnes opradená akýmsi tajomstvom, vďaka čomu o nich koluje veľa legiend. Do tohto klubu patria predovšetkým: Brian Jones, Jimi Hendrix, Janis Joplin, Jim Morrison a nakoniec Kurt Cobain. Prví štyria zomreli v rozmedzí rokov 1969-1971. Brian Jones a Jim Morrison dokonca v ten istý deň, ale s dvojročným rozdielom. Janis Joplin išla za Jimim Hendrixom po 16 dňoch. Kurt Cobain ich nasledoval omnoho neskôr, až v roku 1994 a do zoznamu je zaraďovaný kvôli podobným okolnostiam pri úmrtí ako mali ostatní. Jeho sestra dokonca tvrdí že už ako malé dieťa hovoril o tom že sa chce stať členom tohto klubu. Hold, želanie sa mu splnilo.
Každý člen klubu zmenil hudbu svojej doby, zmenil svet a inšpiroval tisíce následovateľov. Úspech a sláva, ktorej mali všetci pokrk a problémy s alkoholom aj drogami, to sú veci ktoré ich spájali najviac. Jedna z najhlavnejších vecí, ktoré majú spoločné sú doteraz úplne neobjasnené príčiny ich smrti. Napriek tomu u všetkých boli určené ako dôvod úmrtia práve drogy a alkohol. Jim Morrison sa vraj predávkoval heroínom (ktorý nikdy predtým nebral) ale oficiálna verzia bola, že zomrel vo vani na infarkt. Jeho telo však nevidel nikto okrem priateľky Pamely a lekára ktorý vypísal úmrtný list. Pitva vraj nebola potrebná a ked prišiel manažér The Doors, truhla už bola zapečatená.
Pri Kurtovi Cobainovi to bolo tiež zaujímavé. Oficiálne spáchal samovraždu tak, že sa zastrelil brokovnicou. Okolo toho ale existuje veľa otázok. Napríklad to, že sa v jeho krvi našla 6 násobná konská dávka heroínu, čo ho jednoznacne muselo zabiť. Ako by teda zvládol ešte dvihnúť zbraň a namieriť si s ňou na hlavu?
Títo piati ale zďaleka nejsú poslední ktorí do klubu patria.Klub obsahuje zoznam ďalších hudobníkov, ktorí z nejakeho dôvodu (aj keď často za iných okolnosti) zomreli v tomto veku, sú to: Louis Chauvin, Robert Johnson, Jesse Belvin, Malcolm Hale, Alan Wilson nazývaný "Blind Owl", Les Harvey, Ron "Pigpen" McKernan, Dave Alexander, Peter Ham, Gary Thain, Helmut Kollen, Chris Bell, D. Boon, Pete de Freitas, Mia Zapata, Kristen Pfaff, Fat Pat, Sean Patrick McCabe, Bryan Ottoson a adeptom na zaradenie do tejto spoločnosti je aj Richey Edwards, textár a gitarista Manic streat preachers, ktorý 1.2. 1995 zmizol a je pravdepodobne mŕtvy.
Sama neviem, či Klub 27 považujem za náhodu alebo či je to akási výstraha osudu. Rozhodne mali títo ľudia ešte jednu spoločnú vec, a to fakt, že s najväčšou pravdepodobnosťou by už neboli schopní pokračovať ďalej, či už ako ľudia alebo ako hudobníci. Možno jednoducho v živote spravili už všetko čo mali, a teraz spolu pijú v rock n 'rollovom nebi.:) Možno sa to raz dozvieme. Dovtedy však odporúčam ľudom, ktorí sa v nich vidia, aby na to zabudli a nebrali si z nich príklad, nie vždy je dobré byť "verný svojím démonom"....

Sebaľútostivé sťažovanie sa hlúpej nymfy alebo Here we are now, entertain us! :)

2011-05-06T20:29:00.006+01:00

Je piatok večer. Nie že by to pre mňa bol nejaký špeciálny deň. Viem sa baviť v hociktorý deň v týždni, najradšej ak to je každý deń. Dnešný piatkový večer je ale výnimočný tým, že sedím sama doma. Nejsom na žiadnom brutálnom koncerte v Randali alebo inom klube, nejsom vonku, nejsom v krčme, nejsom s kamarátmi. Som úplne sama vo svojej izbe, pri zhasnutom svetle, neúspešne sa sa snažím nájsť nejaký film, seriál či aspoň pesničku ktorá by trefne vystihla moju náladu(ktorá je fakt mizerná) a pijem nasilu červené víno aj keď by som si dnes fakt radšej dala nejakú vodku, čo asi aj spravím, ale tomu vínu sa vyhnúť nemôžem.

Ono by ma táto situácia až tak nesrala, keby som nebola takto osamotená preto, že všetci niekde pozerajú hokej a ja to mám zakázané, lebo vraj prinášam smolu nášmu tímu.
A to som dnes chcela nejak mierumilovne osláviť svoje zajtrajšie meniny, lebo zajtra už budem v blázinci príprav na nedeľňajšie príjmačky v Brne.

Mať tak o 5 rokov menej tak si vezmem toto svoje víno a idem do tých našich úžasných dúbravských lesov a tam si sama blúdim...ale keďže o 5 rokov menej nemám tak tu len sedím a pičujem na to ako by som toto chcela spraviť (nerobím to preto lebo som lenivé prasa, pre informáciu).

Ono ja som všeobecne v neskutočných stavoch teraz. Mením nálady v priemere každých 5 minút, rozmýšlam čo by som zožrala, ale aj tak nemám vôbec chuť jesť. No proste mi fakt kvalitne prepína. Jediným dôvodom tohto je ako inak moje neskutočne silné PMS. A možno by mi fakt že pomohlo nájsť si nejaký totálne debilný a jednoduchý film a poriadne sa vyplakať pri tom jak sa tu postupne ožieram. To by možno bolo fajn. Už som si poriadne nepoplakala neskutočne dlho. Ale keď ja fakt nič vyhovujúce neviem nájsť :D.

Mno a keď sa tu už sťažujem tak spomeniem aj dnešný otrasný zážitok s týmto otrasným videom.
V prvom rade ma fakt neuveriteľne vytočilo toto prznenie hudby. Hentú hnusnú ohavu som sa snažila v rámci možností ignorovať, ale toto je na mńa fakt trocha moc. Viem že preháňam ale kurnik šopa! Smells like teen spirit aj keď je neskutočne obohraná a sama o sebe pomerne mainstreamová(aj ke nedobrovoľne) pesnička, ale bola považovaná za krik jednej generácie. Generácie ktorej súčasťou som vlastne aj ja. Generácie ktorá už v tej dobe bola chorá z nechutností aké v tejto dobe omnoho intenzívnejšie prezentuje táto osoba. Nedokážem nájsť kúsok pochopenia pre tento jej čin. Tá časť Kurta Cobaina ktorá sa nachádza nad kozubom v dome Courtney Love sa teraz musí otriasať od hnusu. Spolu s ostatnými ktorí sa tu snažili proti takým veciam bojovať.

Čo ma v tejto súvislosti nasralo ešte viac, je cenzúra mojich názorov na túto "udalosť". K tomuto hnusnu som sa totiž dostala cez facebook mojich "kamarátov" a nazvala som veci pravým menom. Na moju otázku "prečo?" mi bolo odpovedané vetou: "Lebo Miley je krásna a krásni ľudia môžu čokoľvek." Načo mi nešlo nereagovať takýmto spôsobom: "Miley je p*ča a treba ju odstreliť." To že sa potom strhla čistá revolúcia proti mojej osobe chápem a nenamietam proti tomu nič, napriek tomu, že mám pravdu. Ale to že moja reakcia bola vymazaná so slovami: "Nevyhovujúce komenty treba vymazať, sorry Sheena.", to ma vytočilo do nepríčetnosti. Neskôr autor tejto akcie povedal, že to vymazal zo srandy, že viem že podľa neho je Miley sexi a že ho to pobavilo. Cenzúra vlastným kamarátom! To kde sme? Ja by som nikdy nikoho koment za to že nezdiela môj názor nezmazala. Hádala by som sa možno do krvi ale nemazala by som to. A že zo srandy? No fakt som sa pobavila. Keby sme to riešili v skutočnom nevirtuálnom svete a ja by som toto povedala tak čo? Zo srandy ma prefacká, lebo ho to pobavilo? Celé zle.....
Tak ale čo, no. Je to smiešne akurát tak.

Mno a potom je tu posledná vec, ktorá mi po rozume behá posledný týždeň.
Myslím že miestami moje správanie prekvapuje už aj mňa samú. To čo som predviedla pri mojej poslednej žúrke v Randali mi príde trošku prisilné kafe.
A neviem, možno som len psychopatická nymfomanka, čo momentálne nevie čo so sebou, ale keď už som klesla tak hlboko(vo svojom vlastnom chorom ponímaní) že robím hovadiny z trucu a hovadiny ktoré mohli dopadnúť priam katastrofálne a vlastne ešte ani nie je stopercentne isté či nedopadli, tak by som si možno mohla trošku vstúpiť do svedomia. Ak také niečo vôbec ešte mám.

Ono veci ktoré robím by ma až tak netrápili. Mám na to po tom všetkom právo a aj keby som nemala je to čisto moja vec. Som mladá, ale dospelá(aspoň vekovo) a hlavne slobodná. A to extrémne šťastne slobodná. Takže vlastne nemám moc čo riešiť.
Až na to že keď dostanem správny podnet, som absolútne neovládateľná a potom možno kazím veci, ktoré ma pre zmenu trápia troška viac.

A čo je na tom najvtipnejšie tak sa ani nemôžem nejak špeciálne vyhovárať na chlast. Lebo to je proste mojou prepnutosťou. A nejak neviem či sa na tom niečo dá zmeniť a či vôbec momentálne niečo meniť chcem.

Neznášam svoju rozpoltenosť. Úprimne.

Ale tak to je zatiaľ asi všetko. Potrebovala som zo seba aspoň kúsky skladačiek proste vymačknúť. Teraz idem pokračovať v samooslavovaní a ožieraní a najbližšie dni už žijem len pre maturitu a hlavne nedeľné príjmačky. :))

Flashing...

2011-05-03T21:55:00.005+01:00

Sedím v rohu postele, dýcham ticho novej noci
Dymové krúžky tancujú okolo mojej hlavy balet
Snažím sa nasilu nezatvárať oči
a zabiť v sebe tento pridrbaný lament
Chcem sa stratiť v dyme a tme
Je ťažké čeliť sama sebe
Sebanenávisť pomaly vrie
Čo mám teraz povedať tebe?
Myslím že prišiel čas nechať tieto veci skapať
Opiť sa a zabudnúť text
Možno ma výčitky budú ďalej surovo driapať
A možno ťa chcem len zviesť

Tak mám čo som si zaslúžila, no!
Nejsom však ochotná znášať následky svojich činov
Odmietam sa vrátiť na to posraté dno
Kludne vydržím žiť s vlastnou vinou!
A tak dýcham zo zvrhlostí
viem, hrám s tebou zákerné hry
Pre nedostatok skúseností
musia byť kolá vždy aspoň tri...

Pár mojich dojmov z údajnej smrti Usamu bin Ladina....

2011-05-02T21:16:00.005+01:00

Nemám veľmi vo zvyku, riešiť politické a podobné záležitosti, snažím sa totiž od toho dištancovat do čo najvyššej miery, dovoluje mi to aspon ako tak žiť slobodný život. Ale tu vlastne ani nejde o politiku, skôr o ľudstvo alebo o čo vlastne. Každopádne, píšem to lebo mám tak trochu strach z toho čo sa bude diať a som vytočená na tento hlúpy svet a vládu USA a potrebujem sa k tomu nejak vyjadriť.

Moje teórie:

V tom, že je Ladin mrtvý je príliš veľa extrémych nejasností. Dokonca tak do očí bijúcich, že sa čudujem že sú tým zaplnené celé média.
Nerozumiem tomu, že 10 rokov hladaného zločinca strelili do hlavy. Obyčajným smrtelníkom tým v podstate znemožnili nejakú bližšiu identifikáciu, keďže falošné výsledky DNA, ktorú vraj majú, môže potvrdiť hocikto a nie je možné to overiť.
Ďalší absolútny bullshit je, že jeho telo chvíľku po smrti, vraj pochovali v mori.
Na toto ma napadá fakt len reakcia "WHAT THE FUCK?". Toto by isto spravili po tých desiatich rokoch. Jasné....
Vrcholom je údajná fotka jeho mŕtvoly, o ktorej sa teraz už samozrejme vie, že je absolútne falošná a neskutočne vtipným spôsobom zphotoshopovaná.
Fail č. 1
Fail č. 2
Samozrejme, už bolo oficiálne potvrdené, že fotka je falošná a že unikla úplným omylom. Pol dna po tom čo obletela cely svet a po tom ako ju ľudia začali spochybňovať.
Skôr to vidím tak, že sa spoliehajú na ľudskú tuposť a spoluprácu médií, že ľudia takýmto veciam uveria....a čo ma prekvapuje najviac, tak oni tomu veria. A nie preto, že by na to mali nejaké podklady, ale preto, že Barack Obama to oficiálne prehlásil z Bieleho domu a je to všade na internete! A v správach....

Čím sa konečne dostávam k teórii, o tom že Ladin žije a tieto správy boli falošné a nechytili ho, len sa vláda USA na čele s pánom prezidentom, potrebovala vytiahnuť pred nespokojnými občanmi. Alebo tam ide opäť o niečo iné ako len toto. Teda o to o čo vždy - majetok a moc a Ladin dostal nejakú novú identitu a je už dávno niekde zmiznutý. V bezpečí. A čo by z takéhoto niečoho mal pán Obama? Na to mám pár ďalších teórií, ale ak to je nejak takto, tak si myslím že to čoskoro uvidíme.

Prípadne je Ladin mŕtvy už dlhšiu dobu a teraz to vytiahli z ďalšieho pre USA možno prospešného dôvodu. Keďže len pred pár dňami sa vraj moslimovia vyjadrili, že v prípade smrti bin Ladina odštartujú v Európe jadrovú vojnu.
A pýtam sa, čo má s týmto všetkým Európa? Prečo by útočili práve na Európu ak by v tom nebola nejaka dohoda s USA?
Nechcem tým povedať že by som niektorému miestu na svete želala jadrovú vojnu...ale Európa v tomto prípade fakt nemá logické vysvetlenie. A úprimne, ja sa toho fakt bojím.....

Ďalšia záležitosť ktorej vôbec nerozumiem, je že ak ho aj zabili a nič z toho čo som písala vyššie nie je pravda, prečo to oslavujú ako nejaký strašne veľký sviatok?

opäť názorný príklad

Po desiatich rokoch a miliónoch mřtvych, zabili jediného človeka(ok bolo ich tam vraj viac, ale o nich im nešlo). A tento človek bol síce zakladateľom Al- Kaidy a pravdepodobne šíril vela zla, ale stále vlastne nič z toho čo mu pripisujú nespravil, ak vôbec stál za 11. septembrom a podobne tak vydal maximálne tak rozkaz. Nebol v tom sám zapletený. ČO znamená že tam je milión ďalších osôb, ktoré jeho smrť nijak nezastaví, ale oni sa tvária, jak keby porazili celosvetový terorizmus a už bude navždy mier...... To je choré.

Mám proste akýsi pocit, že nech už je pravda hocijaká, ešte to bude mať tvrdý dopad.....a opäť ako vždy, bude to mať dopad na absolútne nevinných ľudí, ktorí s tým nikdy nemali nič spoločné.....

A tak, len znovu pripomínam že mi je z tohto sveta zle a sťahujem sa na Magratheu......

UPDATE: Očividne nejsom jediný konšpirátor:)

Jak se ti líbi tady u nás na Jižní Moravě?

2011-04-27T14:43:00.004+01:00

Mám dojem, že už sa nikomu nechce počúvať moje večné básnenie o Brne, preto som si povedala, že: Áá ja mám blog, ja sa môžem vykecávať sama sebe, o mojej láske k tomuto mestu a veciach ktoré sa s tým spájajú, koľko sa mi zachce.

Takže Brno, milované Brníčko.
V konečnom dôsledku, som tam ani neni tak často akoby som chcela a dokonca keď som tam išla prvý krát(asi dva roky dozadu so školou), tak som až plakala od toho ako veľmi sa mi nechcelo tam ísť. Toto moje nechcenie sa, ma prešlo takmer hneď, keď som opustila Mendlovo múzeum. To bola fakt extrémna nuda... No ale k veci...

Opustila som teda priestory spomínaného múzea a zrazu sa predomnou otvoril nový svet.
Začalo to výletom na Špilberk. Staré hrady, to je fakt niečo pre moje srdiečko, takže v tom momente som si ten školský výlet začala užívať.
Počas rozchodu som si spokojne nakúpila tabáčiky do vodnej fajky, čajík, pivo a podobne a objavila som rôzne pekné miesta. Áno, tu niekde sa začal príbeh jednej veľkej lásky.

Ďalší dôvod prečo tam bolo legendárne som dostala, keď sme z Brna odchádzali trošku ďalej, na Macochu. Prechádzali sme podchodom pri nádraží a tam na zemi sedela malá skupinka muzikantov. Hrali absolútne parádnu hudbu, vyslovene z nich sálala radosť a ja som tam chvíľku ostala stáť ako prikovaná. Nechápala som zvyšok triedy, že tade len tak prešli akoby tam nikto ani nebol, ale doteraz ma to ani najmenej neprekvapuje. Blbé bolo, že som aj ja musela veľmi rýchlo odísť, pretože by ma tam inak asi nechali (čo keď sa nad tým zamýšlam teraz, by mi ani najmenej nevadilo). Tak som teda vyhrabala drobáky z peňaženky, hodila som ich do púzdra od gitary, ktoré tam bolo nachystané a utekala som preč, s tým že mi celé tie roky až do nedávna, tá kapela vŕtala v hlave.

Macocha!
To bol legendárny ale mierne histerický zážitok. Totiž práve tam som objavila niečo čo som hladala celý deň už v Brne, ale neúspešne. Gambrinus! Chcela som pravého, českého Gambrinusa. Tam bolo totiž gambrinusovské všetko. Od tabule s denným menu po obrusy na stoloch pri večeri. Celý čas mi vŕtalo v hlave, ako sa k tomu dostanem, tak aby o tom nevedeli profky, lebo inak by som sa so svojím obľúbeným pivkom mohla okamžite rozlúčiť. Preto som spomínala tú histériu.:D Nakoniec však všetko dobre dopadlo, k pivu som sa dostala a moja láska k Českej republike a tejto oblasti prepukla naplno. Nasledoval ešte úžasny výlet do Punkevní jeskyně a ocitla som sa tiež dole v priepasti Macocha a zopár exkurzií po ceste do Bratislavy na druhý deň a ja som zistila že to nemohol byť môj posledný výskyt v týchto miestach.

A samozrejme nebol. V Brne sa po niekoľkých návštevách cítim ako doma (čo je úspech pretože v BA sa ako doma necítim ani po 20 rokoch). Milujem pocit keď vystúpim z autobusu na Zvonařke, nadýchnem sa a pokryje ma absolútna pohoda a radosť. Dokonca sa tam už aj napriek mojej veľmi zlej orientácii vcelku vyznám...

A čo sa týka tej kapely z podchodu, moja brnenská rozprávka mala šťastné pokračovanie, keďže som cca pred mesiacom bola na ich koncerte. :)
Počuli ste už o Barbar punku? :)

Takže, ak je domov tam kde je vaše srdce, tak si myslím že je jasné kam patrím. A teším sa na september, kedy tam pôjdem na výšku a budem tam oficiálne bývať. Teda na výšku samozrejme ak ma príjmu, ale myslím že to bude aj tak aspoň dočasne moje cieľové mesto.

A môj život bude o tom čo najviac milujem. Pivo, hudba, najviac úžasní ľudia a také tie ďalšie veci. :)

Thor....musím sa vyjadriť k tomuto neskutočnému przneniu....

2011-04-25T14:28:00.002+01:00

Dnes som v rámci svojho špiónovania objavila trailer na film ktorý práve prichádza do kín. Volá sa, ako napovedá názov tohto článku, Thor. Najprv sa moje srdiečko naivne potešilo ale po zhliadnutí oboch tralierov začalo nariekať a môj ďalší orgán, pre zmenu žalúdok sa začal dvíhať v rytme tohto nariekania.
Dobre, ja som si už zvykla že 90% dnešnej filmovej produkcie sú neprekonateľné sračky ale že spravia až takúto prznitelskú hovadinu, to by ma nenapadlo.
Thor(ten skutočný) je pre mňa absolútnym prototypom sexymbolu. Veľký, silný, ryšavý, ešte k tomu boh........a to jeho veľké kladivo....uf..... Ale v tomto filme moju absolútne dokonalú predstavu o ňom úplne pochovali. Je možno na bežné pomery trošku veľký, asi aj nejakú tu silu má, kladivko som tam tiež nejaké videla, ale moje predstavy nenapĺňa ani len zďaleka. Čo by zase nebol pre ten film až taký problém. Ale to, že z neho spravili nejakého nevybúreného akčného hrdinu, čo kaskadérskymi bojovými zákrokmi likviduje všetko čo sa okolo neho pohne, pyšne vystrkuje umelé kozy v približne mojej veľkosti, sladučko romanticky sa zamiluje do vedkyne, čo ho ako som z traileru pochopila, objavila, necháva sa fotiť mobilom a tieto fotky su následne posielané na facebook a niekoľko daľších podobných hovadín, to je na mňa troška moc.
A to stále z prznenia severskej mytológie nie je všetko. Odin je stvárnený Anthonym Hopkinsom, ktorého mám síce ako herca veĺmi rada, ale fakt mi nepríde normálne aby bol najvyšší boh stvárnený starým dedkom. To by ale ešte stále bolo v poriadk oproti takým malým detailom ktoré sa nám tento film snaží predať. Napríklad som sa tu dozvedela že Loki je odteraz Thorov brat, Siff je bohyňa vojny, a Heimdall je černoch (ano v severskej mytologii je černoch úplná samozrejmosť....), videla som tam aj nejakeho aziata ale radšej som nezisťovala kto to je, lebo už mi bolo fakt zle.......
Takisto ma pobavila/prekvapila/ znechutila scéna z traileru kde maličký Thor bojuje s nejakým gigantickým robotom, ktorý z očí šlahá plamene ..... no proste vyzerá to naozaj na veľmi kvalitný film..... a keďže sa hovorí, že je lepšie raz vidieť ako dva krát počuť(alebo tak nejak) tak si tie trailery keď tak pozrite sami....

trailer číslo 1
trailer čislo 2

Povzbudzovanie seba samej na ceste k slobode:D

2011-04-21T08:57:00.004+01:00

Takže nakoniec predsa len prišiel ten deň, posledný krát normálne v škole. Pre mňa to bol asi druhý najstresujúcejší deň aký som v tej inštitúcii za posledných 5 rokov zažila. To spôsobila moja Triedna pani profesorka, ktorá ma hneď z rána vydesila tým, že ma skrz pedagogiku nepripustí k maturite. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo a v stredu budem písať ešte poslednú písomku, ktorá jej v tomto rozhodnutí zabráni.
Každopádne, všetko z tohto je už ale za mnou a na scénu prichádza čas učenia sa na maturity a prípravy na príjmačky v Brne. Povedzme, že času je málo a ja mám trochu strach či sa budem schopná donútiť učiť. Teda s tým učením by nebol taký problém, to ja mám chuť robiť stále, až na to že to zo zásady nebývajú veci do školy.

Teraz som sa napríklad namotala na hltanie všetkého súvisiaceho so starými severskými kultúrami, od čoho sa absolútne nedokážem odtrhnúť.
Ale už som veľká slečna a musím sa predsa vedieť ovládať a určiť si priority.

Takže som si vo svojom, nie úplne zdravom, mozgu vytvorila nový druh motivácie a nútenia sa do učenia. Celá táto maturita a príjmačky a všetko súvisiace, je len boj. Boj za moju slobodu a boj za to aby som, ako vždy, dostala čo chcem. A tak budem bojovať, vynaložím všetky svoje sily a zbrane a nepripustím si prehru. Ja totižto nejsom človek ktorý by prehrával. Ja vlastne asi ani nejsom človek, ale to už je iná story. Každopádne, možno v tomto boji padnem, ale padnem ako hrdý bojovník a hlavne padnem za víťaznú armádu. A hoci som tentokrát armáda úplne sama, proti silnejším a početnejším protivníkom, nemám strach. Už ani trošku....

Takže tento boj sa práve začína, wish me luck a keď tak sa vidíme vo Valhalle, či inom podsvetí.

Lo there do I see my father.
Lo there do I see my mother.
Lo there do I see my brothers and my sisters.
Lo there do I see the line of my people back to the beginning.
Lo they do call to me
they bid me take my place among them in the Halls of Valhalla,
where the brave may live forever.

Báseň Kříře ze sbírky Sonety pro Honzu(Ali)

2011-04-16T07:21:00.003+01:00

Musím na úvod upozorniť, že toto prznenie českého jazyka je úmyselné, vytvorené ožratými mozgami, samozrejme všetci autori o českej gramatike čo to vedia, takže toto neni spôsobené ich tuposťou:D:D:D

Autori: Svatopluk Tulipán (Lenka), Jakub Ryba (Sheena) a Juhoš

Já mám hezké kříře, jedu od talíře
Když jsem plaval v potoku
Mél jsem hlavu plnou vrtochu
Pokračujeme jak blázni
Vykoupem se v láznich
Šedivý se směje
Hovno na něm zřeje
Tak určitě, diky Broňa
Vopiju tě jako koňa
Trapas se povedl
Fízl mě odvedl
Když jsem běžel na poli
Přespával jsem v stodoli
Počkej milý Honzo
Mám tu hezké stronzo
Já musím jít psát básničku
Pustim ti pěsničku
Dochází mi papíř, tak to do něj napiš
Mám zápal střeva, ty seš ale děva

Pokřačování básne =Kříře= (pro Ali) ÓDA NA ALI

Když jsem kroutil hovno
vysral jsem i porno
Když jsem měl debatu
byl jsem v komatu
Kuřva já se stydím jak pes
Utekl jsem jako zvěř
Poďme psát dál
Co jsem si přál?
Přišel jsem, odišel jsem, vopil jsem se
a nevím co dál
Mám takovej pocit, že jsem to vzdal
Vostuda bodka com je naše společnost
Mám dojem že nevnímam skutečnost
Sama jsem trošku troska
Nestačí mi divadelná doska
Kdo jsem, co jsem, kde jsem byl?
Večeru jsem nevyblil
Ty seš takovej kokot, měl's být radši robot.

Připoj se k nám nestyď se
Vysral si i střevíce
Když si to přečtem zítra ráno
To bude takový trapas
Že se budem' cítit úplně na Pass
Já musím žmolit
Jak pytomí kodym
Ale v slově pytomý není "K"
Proto nikdo neunikl
Kdo tu do teď spíval Moř ho!
Sedni si k nám Michale
Aneb spívam zoufale
Já prý seděl jako pták
Když mi kde tu, zrazu sadnul na zobák
Účastníci zrazu, vyjebali plazu, uřazili vazu
Kde je patnáct plazú?
Jo vona to celý píše
Je to kuřva klišé
Kdo pak, co pak, no tak Lucijeeeeea
Kam pujdem dneska, co?
To se hodí, nikdo nemá třávu
sežral jsem křavu

Nemáš papíř, seber třebařž klavíř
Třepíček ja olejový
Přijebanej Rím čiarka píš
Kolo, řvátek já mám modrej zvratek, zadek
Tahle naše krajta
Zařvala nám jako vlajka
My se budem zítra stydět
A ještě se budem vidět......

Overujem

Where's the rock n'roll?

2011-04-13T18:06:00.008+01:00

Sitting down here in my world
Watching flame, it looks like gold
Sitting down here all alone
Asking where's the rock n'roll

Thinking about all wild days
when I've been lost somewhere in daze
All my victims made my crown
now I'm asking 'bout rock n'roll

I'm not crying, I'm not sad
I'm not evil, I'm not bad
I just wanna have some more
More of fucking rock n'roll

Can you tell me where is it?
Can I be like ecrasite?
Should we stay or should we go?
Where's the fuckin' rock n'roll?

rekapitulácia roku 2010 z môjho egocentrického pohľadu:)

2010-12-31T01:45:00.003Z

Do roku 2010 som vchádzala opíjajúc sa v 64, vďaka čomu sa mi asi prvýkrat splnilo porekadlo "ako na nový rok, tak po celý rok", keďže som tomuto skvelému podniku bola naozaj po celý rok veľmi verná.

Nezačala som však tento rok práve najlepšie, keďže prvé tri mesiace som intenzívne pokračovala vo svojom zúfalstve a depresii, pretrvávajúcej ešte od roku 2008 a práve v tomto období zažíval tento môj stav absolútny vrchol. Našťastie, keď je už niečo na vrchole, tak to môže už len klesať. A tak som na prelome marca a apríla, totálne neočakávane, z večera na ráno stratila všetkých zlých duchov a démonov a konečne som dovolila aby sa vrátila stará, dobrá, divoká Sheena.

Od tohto momentu som sa teda pomaly začala vracať do kedysi zabehnutých kolají. Koncerty, nočný život, veľa alkoholu a mäkkých drôg(nemala by som sa tým chváliť ale proste to do môjho života patrí) atď. Obnovila som tiež niektoré dávne priateľstvá, nevyhovujúce som zahodila do preč a spoznala som veľa skvelých nových ľudí.

Konečne som sa tiež venovala nejakým tým umeleckým činnostiam (ďakujem Lartu za impulz znovu začať písať:) ) Trošku som pre radosť kreslila, aj keď to naozaj nie je oblasť v ktorej by som vynikala, ale čo je najhlavnejšie pohla som zadkom a začala som hrať na bicie....

Čo sa školy týka, úspešne som skončila tretí ročník (konečne) čo hlavne znamená že som zvládla posledný rok matematiky, ktorá ma už takmer nikdy nebude obťažovať:).
Taktiež som sa konečne prvýkát v histórii zaobišla bez reparátu z nemčiny.

Leto pre mňa síce znamenalo utrpenie, kvôli neskutočným koncertom odohrávajúcich sa v okolí nášho úžasného štátu, na ktoré som nemohla ísť, ale mimoto to bolo zatiaľ najlepšie leto v mojom živote. Festival Masters of rock priniesol okrem skúšky mojej vôle a znechutenia z ľudí ktorí tam so mnou boli aj stretnutie s inými zaujímavými ľuďmi, z ktorých niektorí si ma naozaj získali, a tiež som objavila novú záľubu v nezáväznostiach rôzneho typu.

Začiatok maturitného ročníka som dosrala tak strašne ako mi bolo odjakživa podobné ale stále bojujem za to aby to nedopadlo tak katastrofálne ako by pokojne mohlo.

Nový rok budem vítať pracujúca medzi malými deťmi ako animátorka, z čoho mam patričné stresy, takže už len spomeniem že raz za čas som dokonca aj brigádovala, aj keď tiež nie úplne k mojej spokojnosti, čo sa dúfam tento rok trošku napraví.

Nakoniec by sa možno hodili nejaké predsavzatia, ale od človeka mojej povahy by to bolo čisté pokrytectvo, tak skôr len nejaké želania a očakávania:

Hneď do začiatku si želám aby som sa dokázala udržať na uzde a zmákla opraviť aspoň maličké detaily svojho polročného vysvedčenia. Taktiež by som si konečne mohla aspoň navrhnúť základy projektu na praktickú maturitu. Očakáva ma tiež čoskoro písomná maturita, ale podstatný mesiac celého tohto roka bude máj. V prvom rade dúfam že sa k tej maturite napriek svojmu neskutočnému flákačstvu konečne dopracujem. Samozrejme tiež dúfam že ju úspešne zvládnem a nebudem sa musieť trápiť ešte v septembri, ale toho sa až tak neobávam. To najpodstatnejšie ma očakáva konkrétne na moje meniny - príjmačky na Masarykovu univerzitu v Brne. To bude rozhodujúci moment v celom mojom živote. Potom už príde len leto, ktoré si sakramentsky užijem a dúfam že ho strávim niekde v zahraničí a v septembri snáď opustím Bratislavu a ubytujem sa vo vytúženom Brne. A čo sa bude diať potom mi je už teraz fakt jedno. Dúfam že sa v tých svojich plánoch teda moc nesklamem. :) Držte mi palce a želám šťastný nový rok.

X.O.X.O.

Lizard queen :)

.....

2010-11-05T12:19:00.013Z

You'd be happy, if I kissed the ground you walk
I'm from the moon and I can't talk
I'm the obscene queen and the destroyer
My pain could become your follower

I would lie, if you liked it
You could cry, but don't try to stop it
I would die, if it hurt well
'cos I know that you like my yell

I will scratch your back, drink your tears
I won't help you get out of your fears
I'll bite you, rip your neck
Peel your skin, until you'll in black

Burning with passion, breaking my spell
but you can't get out, out of yourself
I'd like to continue with all those thrills
I'd like to scrunch your heart with my high heels

Tattoo me in your memories forever
You'd fade out of my sick mind if you were a little bit clever
Go away, and let the fire glow
you could start again my little freak show

Čakám

2010-08-21T17:34:00.003+01:00

Čakám, ako sa vyvinie dnešný deň,
Hľadám žiarovku, ktorou nahradím zhasnutý oheň
Prosím pirátov o tri kvapky zelenej vody
No oni radšej, kurvy jedny, robia si na mne hody

Čakám na západ slnka ktoré už roky nesvieti
Len tak zo zvyku dúfam, že niekto ma znesvätí
Bolo to dávno, keď za mnou prišli a zlámali mi drápky
Vtedy po mne ostávali len páchnuce zvratky

Čakám na deň kedy utopím sa v chlaste
Možno si niekto pomyslí: "Sakra, tá má štastie!"
Zatiaľ každú polnoc pozerám do očí slnečného boha
a ráno spím v náručí ryšavého Thora

Čakám, kým mi namaľujú lepší svet
A na ten deň, kedy sľúbil si že vezmeš ma het
Poprosím vládcu nech daruje mi život
A potom, čo ja viem, pôjdem si dať pivo.....

..o tom čo už je našťastie preč...:)

2010-08-09T13:30:00.004+01:00

Po zpojazdnení môjho notebooku som sa v ňom trošku pohrabala a nasla som tuto srandu. S týmto textom sa už našťastie vôbec neztotožňujem ale je sranda co mi chodilo hlavou:)

Už to nejsme my. Nejsom to ani ja, ale určite nie ani ty. Možno sme sa stratili. Možno je nejaká tajná dimenzia, kde sme sa stretli. To sa nedozvieme. Nie. Teraz sme tu. Stále spolu ale zúfalo bez seba.
Nemusíme to chápať. Možno ani nemáme.
Je to náš osud, byť stále spolu a ubližovať si kým to nedopadne naozaj zle?
Nevládzem už milovať s pocitom viny.
Sloboda je tak vzdialená. Prepásli sme ju keď sme mohli.Pamätám si ten moment keď som pochopila že ty si ju už nechal ujsť.
Aj tak som si to ani za ten čas nepripustila a stále na ňu čakám.
Sloboda..... Sloboda.....Sloboda..... proste sa nevracia. Nechce nás, lebo ty nechceš ju.
Bolo by to krásne.
Slnko, príroda, voľnosť, láska a mier. Láska a Mier. Skutočne potrebuje človek k životu niečo viac?
Dokázal by sa človek vzdať vlastných rozmarov a bol by ochotný žiť len pre lásku? Ty asi nie....

Dnes

2010-05-18T06:41:00.003+01:00

Pozorujem zebru ako sa topí v mojom čaji
Som zahalená v dyme a svet ma aspoň chvíľu baví
Aj keď sú stŕpnuté, rozťahujem krídla
Dnes chcem žiť a nech to kľudne všetci vidia

Mozog mám omámený
Na to lákam svoje múzy
Dejú sa veľké zmeny
znovu po nich túžim

Úbohosť konečne opustila moje dvere
Hrdosť je znovu na mieste
Aj keď naďalej sa všetko serie
Za šťastím som na ceste

Ale diera ostala
Hlboká, splýva s mojimi vráskami
Preto všetko som zostarla
Zbabelý hudobník ma stále po nociach straší svojími klamstvami

Dikobrazy, stromy a Ja

2010-04-03T23:17:00.004+01:00

So see how long I can last SW

Pre nikoho nie je novinkou, že môj život sa točí okolo hudby a umenia všeobecne. O hudbe by som mohla pokojne vyhlásiť že je zmyslom mojej existencie a že nebyť jej, asi by som tu už dávno nebola. Nie že by som mala samovražedné sklony, to naozaj nemám, ale chcem tým poukázať na to, že je pre mňa naozaj asi najdôležitejšou vecou na svete. Takisto pre nikoho, kto ma lepšie pozná, nie je novinkou že neustále upadávam do posadnutostí rôznymi umelcami, ako inak prevažne hudobníkmi. Viacero z nich mi vďaka svojej práci v podstate zachránilo život a istými spôsobmi ho aj zmenilo, čo je vcelku prirodzené. Mojou momentálnou posadnutosťou je Steven Wilson a všetko s čím ma niečo dočinenia. Tento krát však cítim že sa to trošku líši od toho čo som zažila doteraz.
Naozaj neviem či to súvisi s dátumom jeho narodenia a či s ním preto cítim takú spriaznenosť, ale v textoch jeho pesničiek vidím strašne vela mojich myšlienkových pochodov. Absolútne zmenil moje vnímanie a všetko. Momentálne je to tiež práve on, kto mi pomáha prežiť obdobie ktorým prechádzam. Každopádne, práve preto som z toho totálne zmätená. Totiž nebyť konkrétnej osoby, je pravdepodobné že by som o niečom ako je Porcupine tree a Steven samotný nikdy nepočula, alebo jednoducho by som to slepo obchádzala. Osoba ktorej za to vďačím ( a to myslím nielen obrazne ale aj doslova) je však tá istá vďaka ktorej si prechádzam obdobím o ktorom som hovorila a teda je SW pre mňa priam životne dôležitý. Lenže nebyť, tohto človeka asi by som ho až tak nepotrebovala. Všetko však je ešte omnoho viac komplikované, pretože s týmto človekom som si zažila koncert PT naživo, rovnako ako stretnutie so Stevenom a od toho momentu sme mali jasne naplánované že ako náhle sa znovu aspoň trocha priblížia k našim končinám, tak si takýto zázračný zážitok zopakujeme. Je to tiež jediná osoba s ktorou môžem túto svoju posadnutosť zdielať. Lenže, všetko sa zmenilo. Už to nemám s kým zdielať. Porcupine tree sa blížia do CZ a je veľmi maličká pravdepodobnosť že sa všetko napraví a naozaj si to spolu zopakujeme. Sama ani len netuším či po tom čo o mne povedal, stojím o to aby sa to napravilo alebo či je táto kapitola môjho života násilne navždy ukončená a všetky alternatívne konce sú spálené, aj keď som proti tomu bojovala najviac ako som dokázala. O to viac však lipnem na Stevenovi a o to viac ma to všetko trápi a ničomu nerozumiem. Môže byť niečo tak absurdné?

Starnúca, nevedomá a tak trošku na dne

2010-03-23T21:02:00.003Z

Aj keď sa snažím vyhnúť sa neustálemu sťažovaniu sa, niekedy to proste nejde, pretože sa dostávam do absurdných sitácií, ktoré jednoducho potrebujem vyventilovať písanou formou. Nefunguje to ani na 10% ale aj malá úľava je úľava.
Toto všetko už trvá príliš dlho a môj smútok už nebaví ani mňa, ani tých ktorí sú aspoň trošku schopní ma podržať. Je mi už vrcholne trápne obťažovať sebou svoje okolie. Lenže ja som naozaj totálne zúfala a bezradná. Na svoj najväčší problém vidím 1000 riešení. Vzdala som sa takmer všetkého aby to fungovalo. A to len preto, že sa odmietam(nechcem) vzdať veci jedinej - toho človeka. Lenže moje riešenia mi on nedovolí zrealizovať. A moje chcenie či nechcenie, je čisto môj problém. A tak si prežívam, s vidinou skorého zrútenia sa, ďalšieho v poradí.
Nemôžem sa zbaviť spomienok a vecí ktoré potrebujem povedať a zrazu sa musím zaseknúť, lebo si uvedomím, že nemôžem. Neviem či existuje duša, alebo čo sa nachádza vo vnútri človeka, ale to čo je v mojom vnútri kričí. Tak silno že, niekedy mám pocit že to musí počuť celý svet. Ale počujem to len ja. A takisto, len ja cítim ako mi neviditeľná, železná ruka zviera srdce. Úzkosť ma totálne paralyzuje. Nemôžem vydržať sama, nemôžem vydržať s ľuďmi. Takisto nedokážem zniesť pobyt v škole, ale ani doma či vonku. Mám pocit že sa zachvíľku roztrhám na kúsky. To by asi teraz vyriešilo najviac. Samozrejme, rúti sa na mňa ďalších sto vecí, ktoré by sa mi sto krát ľahšie znášali, keby som nemusela znášať toto..... a keby som sa mala o koho oprieť. Lenže on tu pre mňa nie je. A ja naozaj neviem ako dlho to ešte takto vydržím. Keby som tak aspoň tušila prečo preboha sa toto deje, ale pravdepodobne zostarnem si v nevedomosti..................

Start of something....

2010-03-09T18:33:00.004Z

Posledné 2 roky sú pre môj život asi najťažším a zároveň najrozhodojúcejším obdobím. Prežila som si toho viac ako dosť a dnes už sa často pýtam samej seba: "Robí si zo mňa osud srandu? Veď toto sa jednému človeku nemôže diať stále." Zažila som si toľko sklamaní a vlastných zlyhaní, že som sa tisíc krát ocitla nielen na úplnom dne ale ešte hlbšie, zahrabaná v metaforickom bahne. Každý môj pokus o vyhrabanie sa ma akurát tak zatlačil hlbšie. Skôr či neskôr.
Dostala som sa do štádia kedy som sa o to prestala pokúšať, stagnovala som (stále sa necítim na to aby som hovorila v minulom čase ale budiš.) Stagnácia ma síce zabíjala, ale keď nič nerobíte, nemôžete zlyhať. Takže aj keď nedobrovolne, držala som sa tejto filozofie. Moja psychika je poznačená neustálým deptaním zo strany človeka, ktorý je pre mňa ( a aj navždy bude, nech si o tom myslí čo chce) najdôležitejšou osobou v mojom živote. Niekedy úplne nenápadne, inokedy úplne nápadne, chtiac aj nechtiac, mi tento človek tlačil dohlavy myšlienku, že som iba nedôležitý kus špiny, ktorý nestojí za nič. A viete čo? Bolo to tak veľmi intenzívne, že som tomu uverila, aj keď som nechcela a bránila sa tomu. Presviedčala som samú seba že to tak nie je, ale moje podvedomie bolo nepresvedčitelné a tak som stratila motiváciu do života. Podotknem ešte že tento človek si vytvoril tradíciu v ignorovaní mojej osoby a momentálne sa opäť pokúša vytvoriť nový rekord v tejto činnosti. Z nudy som to rátala a pravidelné ignorácie robia dokopy 7 mesiacov ignorácie za 2 roky čo sa poznáme...... Pointa tejto informácie je taká, že je to tiež jedna z vecí ktoré ma tvrdo zrážajú na kolená

A teraz obrat inam!

V chvíľke hnevu sa mi trošku rozjasnila myseľ a povedala som si že vyššie spomínanej osobe dokážem že nie je pravda, že stojím za nič a že nejsom len kus špiny. Že sa budem boriť aj cez mŕtvoly aby som ukázala čo dokážem. Potom prešiel hnev, a uvedomila som si že aj keď ho mám rada, nezáleží mi na jeho názore na mňa, ak je takýto. Nemá cenu robiť to preto, pretože ten názor sa nezmení. To má v sebe hlboko geneticky zakorenené.
Dôležité však je že potrebujem dokázať sebe že to tak nie je. A to je momentálne najdôležitejšia vec ktorú musím spraviť. Inak sa z tohto už nedostanem. Začala som sočkou. Nerobila som ju pre víťazstvo, o to som ani náhodou nestála. Mal to byť spôsob ako začať s dokazovaním si. Dnes som mala obhajobu a zlyhala som. Brala som to z počiatku ťažko, pretože zlyhanie bolo zapríčinené trémou vďaka ktorej som sa úplne zamotala a nepodarilo sa mi vymotať veľmi úspešne. Pár hodín som mala depresiu z toho že asi na tom že som na nič niečo bude, ale teraz si to už nemyslím. Po dlhom čase som totiž spravila niečo čo som dotiahla dokonca. Je to síce len polovičný úspech, ale je to úspech. A mám novú skúsenosť. Myslím si že na začiatok, to stačí, netreba sa nikam hnať a stratiť sa v oblakoch. Myslím že to môžem zvládnuť. Spravím pre to všetko.

When the dreams come true....(me and few rockstars)

2009-11-04T12:47:00.005Z

12. 9. 2009 Randal club - Toto bol ten skurvený rock n´roll:D

2009-09-13T21:01:00.005+01:00

Keď som sa večer blížila k Randal clubu a tešila som sa na jednu zo svojich najobľúbenejších klubových kapiel Ram1's čiže Ramones revival, ešte som netušila čo sa z tohto koncertu nakoniec vykľuje.

Ramonesáci odštartovali svoju show klasickým Moriconeovským introm a dali nám šancu preniesť sa do časov, kedy existovali skutoční Ramones a vyblázniť a vytancovať sa na klenotoch ich tvorby.
Ich Playlist:
DURANGO 95
TEENAGE LOBOTOMY
PSYCHO THERAPY
BLITZKRIEG BOP
I BELIEVE IN MIRACLES
KKK TOOK MY BABY AWAY
53rd & 3rd
SPIDERMAN
ROCKAWAY BEACH
SHEENA IS A PUNKROCKER
I WANNA BE SEDATED
COMMANDO
PET SEMATARY
ANY WAY YOU WANT IT
CRETIN HOP
SOMEBODY PUT STH. IN MY DRINK
TODAY YOUR LOVE…
PINHEAD
HAVANA AFFAIR
R.A.M.O.N.E.S.
POISON HEART

Keď skončili, čo bolo nejak podozrivo skoro, vyšli sme už s pivami v rukách von, kde sme sa nadýchali zaslúženého čerstvého vzduchu. Po krátkom oddychu, počas ktorého vnútri zvládli nazvučiť ďalšiu kapelu, od ktorej som napriek odporúčaniam nič neočakávala sme sa vrátili späť. Za moju prvú rekaciu na spomínanú kapelu som sa neskôr ale velmi začala hanbit, pretože mi stačilo len zopar sekúnd a už po druhý krát v ten večer som sa preniesla do minulosti, tento krát do 50. rokov minuleho storočia a mohla som si vychutnávať pravý nefalšovaný Rock n´roll na štýl Elvisa Presleyho. Tento zážitok mi dopriali chlapci zo skupiny Devil street 13, ktorý pre lepší dojem zneužívali nielen prekrásny kontrabas ale aj dobový mikrofón a ako inak aj účes "na káčera". Okrem iného svoj výstup obohatili o zaujímavých hostí ako napríklad celú kapelu Ram1´s s ktorou odohrali pesničku R.A.M.O.N.E.S. ale takisto aj svojho bývalého speváka a mladú dievčinu s fantastickým hlasom z ktorého minimálne mne padla sánka:). Na konci nás prekvapili ohňostrojom z kontrabasu a my sme sa znovu ocitli vonku, kvôli abstinenčným príznakom nielen za kyslíkom. Po návrate do sály už boli v plnom prúde českí Carlos and his coyotes, ktorí viac ako rockabilly kapelu pripomínali Motorhead v sombrere a to nielen kvôli vzhladu svojho frontmana. Každopádne ma títo chlapci až tak nezaujali a navyše ma rozbolela hlava, tak sme sa vybrali ešte na chvíľku von a onedlho (jedna z nás dokonca obliata Plzňou:P) sme sa vybrali na nočák smerom domov, takže ďalšiu skupinu ktorá pochádzala z Maďarska a jej názov si neviem vybaviť, sme už ani neokúsili. Napriek tomu bol tento večer viac ako úžasný a mám za sebou ďalši extrémne výnimočný zážitok. Všetkým čo za to môžu samozrejme ďakujem:D

Fucking with fire..... úplne inak

2009-09-02T16:37:00.005+01:00

Stratila sa vo fantázii
len tam to bolo bezpečné

Vo svete ilúzií
kde všetko krásne trvalo večne

V ľadovej realite hľadala pravdu
našla však len klamstvá jeho pier

Nevnímala predtým úchylnú srandu
či tajomstvá tých zamknutých dvier

Už ani nerátala čierne slzy
krvácala pod vplyvom nepríjemných slabostí

Hrala sa s ohňom, oči jej zmrzli
nestačili podvedomé radosti

Teraz lásku už necíti, závislosť trhala ju napoly
vďaka ohňu stala sa čiernym popolom

Bolesť a horúčku utopila v chladivom nápoji
aby vedela že aspoň zomrela po svojom

História sa opakuje, alebo Do tretice všetko(snad) dobre

2009-08-24T20:12:00.003+01:00

24.8.2009
Tento rok prešiel neuveritelne rýchlo. A ja rovnako ako predošlé dva rôčky čakám na popravu v podobe reparátu. Tento krát je to len nemčina, ktorú som už minulý rok (dokonca za ten istý ročník) zvládla.
O pár hodín budem sedieť v zaprášenej triede a lámať si hlavu nad tou zradnou gramatikou.
Žalúdok mi o chvíľku asi odíde na protest, keďže sa tvári že už neznesie tie nervy, mozog pracuje na plné obrátky, pretože som opäť nadopovaná hroznovým cukrom(tentorkát s úžasnou černicovou príchuťou). Miesto toho aby som si na poslednú chvíľu opakovala veci ktoré mi robia problémy tu tancujem na Die Toten Hosen(ospravedlňje ma fakt že sú Nemci a opakujem si nejaké slovíčka) a píšem blog, ktorý ako všetky ostatné moje blogy nebude nikto čítať. Ale píšem...po dlhom čase to zo mňa priam skáče (prečo akurát keď na to fakt nemám čas?). Uvoľnuje ma to - fakt úžasný pocit. O chvíľku však všetko povypínam, v záchvate stresu sa doučím posledné veci a budem čakať kým ma ráno mama nezobudí a ja sa budem musieť vychystať na popravu, ktorú som spomínala vyššie.
Už je asi neskoro riešiť veci typu "čo ak to nespravím". Musím tam ísť a vydať zo seba aj to čo tam neni. Možno sa to podarí, ktovie. Budem sa tváriť že si verím a ak toto náhodou číta nejaký milý človek, ktorý sa asi ani nebude obťažovať zanechať mi nejaký koment, tak ho poprosím aby mi držal palce, lebo zajtra od ôsmej rána to naozaj budem potrebovať. Auf Wiedersehn!

Prázdnota

2009-05-02T19:27:00.004+01:00

Prázdna.
Ako rozbitá škrupinka od vajíčka.
Bez akýchkoľvek emócií. Možno sa takto cítia matky po potrate.
Ja som síce nestratila dieťa, ale stratila som sny, vieru na zázraky, možno trošku nadnesene povedané, stratila som zmysel pre život. Môj život sa tvári, ako keby to malo trvať večne. Žiadne vyslobodenie v podobe smrti. Jednoducho zchátraná, zbytočná existencia odsúdena na živorenie v tele ktoré jej je už cudzie. V hlave mám len samé otázky. Ako sa toto môže stále diať? Prečo my? A hlavne, čo teraz? Rany sú príliš hlboké. Čo s tým môžme robiť?
Nechcem aby tieto slová vyzneli ako ďalšie prejavy sebaľútosti. Na tú nemám silu ani náladu.
Jednoducho, nemôžem vydržať tú neuveriteľnú prázdnotu ktorá ma dnes obopína.
Nejsom zvyknutá necítiť. Pravdupovediac ani neviem povedať čo je horšie.
Len sa chcem pohnúť. Niekam ďalej od tohto všetkého. :(

bez alkoholu, žiadna dekadencia nefunguje

2009-04-09T21:29:00.003+01:00

Odvez ma na miesto kde tečie sladká rieka.
Šepkaj mi do uší verše drzích básnikov
Nakukni do neznámeho cez dvere Williama Blakea
Neboj sa, tieto dvere nemajú vrátnikov

Zastav! tu sme este neboli
Zveď ma, zurivo ako beštia, bez náznaku citu
Zahraj na strunu, ktorá nikdy neprebolí
Púštaj mi k tomu Sonatu mesačného svitu

Zapál oheň, bojím sa tmy
Vráť ma domov, chce sa mi spať
Nehraj so mnou stále tie zákerne hry
Už nechcem s tebou zdielať tu istú trať

Nepočúvaj ma, trepem to isté stále
Venuj pozornosť svojím potrebám
Znič ma, nech netrpím ako tela mladé
Zober si čokolvek, vieš že ja ti to rada dám