Prodaná nevěsta klasicky neklasická

Stejně jako je Prodaná nevěsta druhou operou Bedřicha Smetany, tak je i druhou operou režiséra Ondřeje Havelky. Inscenace v režii tohoto výborného herce a zpěváka získala jiný rozměr, než na jaký je běžně divák zvyklý. Není tedy divu, že se stále těší velké oblibě a vysoké návštěvnosti.

Tato komická opera psaná na libreto Karla Sabiny získala punc národní opery. Dokonale vykresluje zdejší myšlení a neopomíná také národní folklor a lidovost. Existují četná provedení jak souborů českých, tak zahraničních, ovšem už pro krásu jazyka ty nejpovedenější vznikají ve své domovině.

Jedním takovým provedením je i inscenace uváděná bezmála sedmým rokem v Janáčkově divadle v Brně. Havelka ji pojal spíše klasicky bez nutných aktualizací, ale s četnými prvky jemného, pro něj tak typického, humoru s drobnými, ne však drastickými, inovacemi. Děj zasadil do doby, ve které opera vznikla, tedy do druhé poloviny 19. století, ovšem ne do období poutí, nýbrž do času masopustního veselí. Tomu také odpovídá skvostné scénické i kostýmní provedení pod vedením Alexandry Gruskové. Velký důraz byl kladen na hereckou stránku nejen jednotlivých sólistů, ale i sboru, což přispívá k atraktivitě celého představení a divákův zájem tak neopadá. Jednotlivé árie jsou dotvářeny a podtrhávány stínohrou či prostým, avšak efektním, nasvícením. Tvůrce však nezůstává jen na poli nedosažitelnosti, ale nezvyklým způsobem bourá mantinel mezi divákem a účinkujícím. Ač byla Havelkovi vytýkána změna ročního období a přílišná erotičnost stínohry, tento kontakt se setkal s nebývalým úspěchem a funguje dokonale. Celý děj je protkán vkusným humorem, přirozeností a hravostí.

Jak režisér sám přiznal, existoval pro něj pouze jeden představitel Jeníka, který splňoval jeho představu této postavy. Je jím Aleš Briscein, který se dané role zhostil vskutku skvostně. Vynikající projev jak herecký, tak i pěvecký nezadá žádným pochybám o profesionalitě a vyzrálosti interpreta. Ztvárnění Mařenky se ujala výborná a přesvědčivá Pavla Vykopalová, jež splňuje představu rázné a milující dívky. V postavě Kecala se s čistým basem představil Jiří Sulženko, jenž v posledním dějství působil už dosti unaveně a v roli Vaška skutečně zářil, a to nejen pěvecky, Milan Rudolecký.

Hudební nastudování Petra Vronského je stejně jako pojetí opery spíše klasické. Střídají se party milostné s dynamickými, tedy hudba dokonale koresponduje s děním na jevišti. Pod jistou taktovkou Jakuba Kleckera se představil orchestr Janáčkovy opery NDB, který, až na občasné zaváhání žesťů, svou úlohu taktéž zvládl na výbornou.

Celkový zážitek kazil pouze jakýsi nadšenec, který se v průběhu inscenace snažil roztleskávat divadlo i ve chvílích, kdy to bylo krajně nevhodné a malá sboristka, či snad komparzistka, na jevišti, jež se spíše nudila a neustále se někoho z vystupujících na něco ptala.

Premiéra: 24. 3 2006, Janáčkovo divadlo Brno
Psáno z 12. 11. 2012
Vlasta Michalčíková

Prokrastinace a šialenstvo :)

Tak, milí moji....
Už som sa pred pár dňami vrátila do Brna, kde som len pokračovala v likvidovaní svojej pečene, čo som započala už pred Vianocami(vlastne tu, potom v Prahe a statočne som sa držala aj celé dva týždne strávene doma v Bratislave), ale dnes som sa rozhodla byť zodpovedná a náhodou som nešla piť, pre istotu som nešla nikam aby ma to nelákalo. Tak som na seba pyšná, lebo moj mozog už vypovedá poslušnosť. A to teraz takto nejde.

A prečo to nejde? To je to práve to zaujímavé.... mne totižto začalo skúškové:) A to ako možno niektorí nevedia, je napriek mojej starobe moje prvé skúškové.
Už minule som spomínala, že som si není istá či vlastne postúpim do ďalšieho semestra, lebo som sa na všetko vysrala a myslela som si, že končím, ale ne. Také jednoduché to mať nebudem. Musím zase raz bojovať. V pondelok mám prvú skúšku-akurát asi z jedného najťažších predmetov čo mám(dejiny hudby) , je toho mrte vela a samozrejme, čo si myslíte, kolko času som tomu už venovala?:D

A tak mám samozrejme kopu úžasných nápadov čo robiť, ale nerobím nič z toho čo chcem, lebo si hovorím, že to už by bolo moc očividné, že na to serem. To že toto píšem totiž není dostatočne očividné. Tak sa teším na víkend jak na mňa konečne príde stres - aj keď to ešte není úplne isté, že príde, lebo si možem zapísať aj iné termíny ešte stále takže sa možno nevyhecujem až do toho úplne najneskorejšieho....Ostáva mi len dúfať, že dostanem rozum...

________________________________________________________________________________

Tak ešte raz.... tuto čiaru si predstavujte so zvukom zaseknutej platne alebo take niečo.... keď som začala tento príspevok písať tak mal byť úplne o niečom inom. O skúške v pondelok a tak. Plus som sa chcela pochváliť, že v mojej oblubenej brnenskej hospode(inak je to strasny pajzel, priam nepredstavitelny:D) začal makať nový týpek....aspoň ja som ho videla prvý krát. Zaujimavé na ňom je, že má dredy zhruba ako Tomáš V., snaď aj o pár centi dlhšie ale to je jedno, každopádne sa neviem rozhodnúť či sa mi páči alebo ne. A keď už som zistila, že ako asi len platonicky, že by som s ním nič nechcela mať, ale že páči sa mi, tak sa mi priznal že je totálny hudobný analfabet.... takto si to pokaziť...ale tie dredy má fakt nádherné:D Ako normálne o to zas až tak nejde, niekde vzadu v hlave si uvedomujem, že svet sa netočí len okolo hudby ale..... platonicky by mal byť dokonalý!!!

Ale čože??? Svet sa netočí len okolo hudby? Bitch please....
To prečo som to celé prerušila tou čiarou je práve o hudbe! V pondelok idem na pohovor na pozíciu "produkční v hudebním klubu"! Nechcem sa zbytočne tešiť zatiaľ ale sakra som uplne ale uplne v prdeli! :D Skúšku teda nakoniec fakt odkladám a musím sa pripraviť strašne silno:D Detaily dopíšem inokedy ak to bude mať zmysel ale sakra držte silno palce lebo ak toto vyjde tak už ostane len posledný krok k mojmu životnému cielu.... !!!! Silno na mňa myslite!!! :)
S.

2012

Každý rok na Silvestra robím nejakú spomienkovú činnosť, ktorou si rekapitulujem uplnynulých 12 mesiacov. Niekedy o tom píšem, niekedy za vsetko podstatne hovoria fotky a podobne..... 
Tento rok to zase ostane na písmenkách. 

Do roku 2012 som vplávala z chaty niekde za Olomoucom, kde som sa náhodou ocitla po tom čo som išla na jednu vianočnú kalbu do Brna....
Tu som sa možno prekliala tou kliatbou, že ako na Nový rok, tak po celý rok, lebo celý rok vyzeral asi ako ta chata, len vo väčšom balení, tráva a alkohol..... Aj keď.... kecám, lebo tak vyzerá každý rok ktorý som prežila tak od 14-16 rokov:D

Samozrejme môj život nie je len o tomto, je aj o sexe a rock n' rolle, ale k tomu sa dostaneme neskôr :D

Počas celého roka sa diali zlé a smutné veci, u mňa súviseli hlavne s nedostatkom peňazí a absurdnej nemožnosti nájsť si prácu alebo brigádu. Spôsobilo mi to strašne veľa starostí, bolestí a tak ďalej a ešte stále to nie je vyriešené....Ale ja sa stále nevzdávam, mňa tento svet len tak lahko nezlomí:)

Ale na opačnej strane, podarili sa mi aj nejaké tie úspechy.
Dostala som sa na svoju vysnívanú a vytúženú školu napríklad a to už niečo znamená, napriek tomu, že už to vyzerá tak, že nebudem pokračovať v druhom semestri. Ale nechcem predbiehať. Nádej zomiera posledná. Len mi je lúto, že kvôli vyššie spomínanému problému som sa psychicky nezvládla venovať škole, napriek tomu, že ma tá škola aj dosť baví. Každopádne uvidíme, co má bejt, má se stát.

Ale diali sa aj krásne veci. Tie úplne najkrajšie. Takže ako to vypadalo so mnou a hudbou? 
Navštívila som dohromady 5 koncertov mojích najmilovanejších wanastowiek. V Brne, v Prahe, v Bratislave, v Terchovej a znovu v Prahe.
V Prahe som takisto navštívila koncert ďalšej mojej najmilovanejšej kapely, tento krát celosvetovo známej, v ktorej hrá môj najväčší idol a vzor a tak Dave Grohl. Áno, boli to Foo fighters a boli fantastickí!  Nefalšovaný, surový nadupaný rock n' roll bez zbytočných vylepšovákov. Tak vypadal koncert z objektívneho hladiska. Pre mňa to bolo o niečo horšie, lebo som tam skoro odpadla a prišla som vďaka tomu o niekoľko pesničiek ale napriek tomu to bol strašne silný zážitok.

Ešte predtým, v čase letného slnovratu som sama zorganizovala koncert pre brnenských kamošov Barbar punk. Ten nanešťastie dopadol priam katastrofálne hlavne pre mňa ako organizátora a trošku aj z tej ľudskej stránky ale to sa zažehnalo. Kalba to bola celkom kvalitná:). Lebo šak Randal :D.

Jeseň bola trošku veselšia. Presťahovala som sa do Brna, začala chodiť do školy, absolvovala som popiči sústredenie so školou v Křižanově, pobehala zopár koncertov, pár krát som sa otočila do Bratislavy a tak. A príšiel Október a s ním ďalšie koncerty. Najprv ma čakala 25.10. v Randali Slobodná európa, následne tradičná Halloween rock night kde som už po tretí krát predávala lístky a potom prišla jedna veľká noc! Pár týždňov pred tým, konečne uzrelo svetlo sveta cdčko Mudhole-u a Underdose-u a konal sa jeho krst. V BA to bolo presne na moje narodeniny, na mojom najobľúbenejšom mieste, najobľúbenejšia kapela. Vyzeralo to dokonalo.  A aj bolo, len ten detail že som mala narodky bol trochu smutnejší, lebo som vlastne "kalila" sama, napriek tomu, že mi prišli zagratulovat skoro vsetci kamoši čo ešte v BA ostali....ale bolo to úžasné.

Ďalší koncert ma čakal až 29.11. v Brne ale o to väčšia radosť to bola, lebo sa mi konečne po rokoch, čo sa o to snažím, prvý krát podarilo dostať na Kurtizány z 25. avenue, ktorým teraz frontmanuje môj najmilovanejší gitarista Tomáš Vartecký! Išla som tam síce tiež sama, len s foťákom (na tie fotky som fakt brutálne pyšná ale:D) ale bol to masaker jak riť! Recenziu si tiež môžte prečítať na mojom blogu:D
Hneď na druhý deň som sa trochu omylom ocitla na koncerte už spomínaných kamošov Barbar punk a je mi ľúto, že to vyzerá tak, že to bol posledný ich koncert na ktorom som sa zúčastnila......

Potom som si zas chvíľku počkala a 13.12. som utekala do Prahy, lebo som si potrebovala zopakovať milované Kurtizány. Ešte pár dní predtým, som sa dozvedela, že naše zhmotňovanie s Ali fakt funguje a naša milovaná kapela Lucie, oficiálne potvrdila svoj návrat + si už jeden koncert zahrala!
Po mojom návrate do Brna sme s kamoškami punkovým spôsobom napiekli hromady vánočního cukroví a potom sa celý môj život zas začal točiť okolo môjho organizovania.
Spravila som dva koncerty, jeden v Brne, jeden v Prahe, dva dni po sebe.
Ten Brnenský bol katastrofa, nedošli ľudia, príšerný zvuk, atď.... ale tí čo sme tam boli sme sa myslím zabavili dobre. Ostatne to sa ja na Mudhole vždy zabavím na parádu. :D
Z organizátorského hladiska to ale zas bolo absolútne fiasko ale nevzdávala som sa a verila, že v Prahe to bude lepšie...

A bolo!
Skvelý klub, úžasný zvuk, všetko bez problémov. Ale zas tí ľudia. Bolo ich príliš málo, aj keď tí čo tam boli sa fakt bavili královsky! To som ešte na koncerte Mudhole- u nezažila, takúto interakciu medzi kapelou a publikom! Keď som zaplatila kluby, tak nezostalo absolútne nič na cesťáky a zas to bude musieť ísť z môjho vrecka, čo úplne presne ešte neviem ako zvládnem ale nejak sa to spraví snaď. Ale minimálne za tú pražskú časť si môžem povedať, že sakra spravila som úžasný koncert, aj ke samozrejme tú najdôležitejšiu robotu odrobili kapely. Je škoda, že to v dnešnej dobe vyzerá takto s tými koncertami, lebo ako organizátor na voľnej nohe, takto nemám šancu asi:(.

No a na druhý deň prišlo to najlepšie, čo mi vlastne takto na koniec roku, úplne otočilo život na ruby. Asi snaď v dobrom, okrem toho, že ma o chvíľku niekto aj s Alenou vrazí do blázinca:D .
Kalili sme s Wanastowkami. To mi stačilo aby sa mi konečne otvoril mozog atď. O tých stavoch čo mám, som už minulý týždeň písala tak sa nechcem opakovať, ale stala sa iná vec a tento zážitok bol spúšťač alebo potvrdzovač toho čo som cítila už predtým a nevedela som čo s tým mám robiť.

V posledných mesiacoch som mala aj iné problémy okrem prachov a vďaka nim som sa zas začala trošku duševne strácať. Cítila som, že padám niekam odkiaľ som sa už dávno vykopala ale nevedela som to zastaviť, tak som sa tomu len bránila zubami nechtami, aby som ten proces pozdržala, ale už som nevedela kam ďalej kopať.
A zrazu sa to vyriešilo samé. Najprv som si nebola istá či to zvládnem ale už to viem určite. Takže, zopár malým detailom a kalbe s Wanastowkami ďakujem za to, že môžem do nového roku vstúpiť opäť ako tá najdokonalejšia Sheena Staley, nabitá čistým rock n' rollom, s prázdnym a nebolavým srdiečkom :D Konečne som presne v stave aby som si uvedomovala samú seba, tešila sa zo sladkého ovocia ktoré mi život dáva, bojovala proti veciam ktoré nemám rada a nezapodievala sa úbožiakmi a banalitami. Takže asi toľko.

Predsavzatia si zo zásady nedávam, ale mám vcelku zaujímavé plány hneď od začiatku roka. Keď sa vrátim do Brna, začnem sa učiť hrať na gitaru-konečne! Možno by som skúsila aj spev, len tak aby som aspoň nespievala falošne a do roka a do dňa musíme založiť kapelu. To je konečná lehota.
Verím, že už konečne budem mať šťastie a nájdem si brigádu(inak pojdem makať do Moulin rouge:D) a snaď to teda nejak dopadne s tou školou. Chcem sa tiež ďalej zdokonalovať vo fotení a rada by som položila už aspoň základy plánov na môj klub. Je na čase začať s ním niečo robiť.


Takže si želám aby mi to všetko aspoň trošku vyšlo konečne a tak isto Vám všetkým želám, aby Vám vyšlo všetko čo si prajete, na čom pracujete, aby sa Vám proste darilo a nekazte si život riešením banalít, zbytočne to spomaluje v ceste za snami :)) ....... Tak zatím goodbye my friends:D