pondelok, júla 04, 2011

WANASTOWI VJECY .....Vole

Ešte stále sa mi ťažko hľadajú slová na to čo som zažila v piatok a asi ani nikdy nenájdem tie správne slová, ktoré by presne vystihli všetky moje stavy a pocity aby to pochopili aj tí čo to nezažili. Idem sa o to aspoň pokúsiť.

Celé roky sa nám s Ali snívali sny ako sme na koncerte Lucie alebo Wanastowiek. Tento rok sa hneď od začiatku tváril veľmi pozitívne, čo sa týka plnenia týchto naších snov. A ono to naozaj došlo. Wanastowky prišli na Topfest a aj keď sme tomu do poslednej chvíle neverili a čakali sme kedy sa všetko totálne pokašle a my o nich prídeme (a veru, že hrozili také veci), nakoniec všetko vyšlo tak ako sme si naplánovali. V piatok večer sme sa bez problémov dostali k zábradliu pod pódiom a presne v strede, čiže cca pod Robertom. Hodinku sme si počkali, kým sa Wanastowky nazvučili a na vedlajšom pódiu dohrala Tublatanka a potom prišlo absolútne zatmenie.

Robert Kodym, Tomáš Vartecký, Radek Havlíček a Štěpán Smetáček vybehli na pódium s úvodnou pesničkou Andělé a ja som v momente bola v úplne inom svete, žiadna realita, žiadni ľudia okolo. Dokázala som vnímať len kapelu a moju milovanú Alenku ktorá bola cca rovnako v prdeli ako ja.


Pôvodne som chcela, že si zapíšem každu pesničku, nech si pamätám setlist, ale nebolo to možné, ani fotiť som nedokázala. Len som príjmala tú neskutočnú energiu čo z tej kapely išla.
Hrali absolútne bezchybne ( teda chybiček se pár vloudilo, ale ja milujem koncertové chybičky, lebo to robí každý koncert o čosi výnimočnejší), na cca 40 ročných pánov hrali s vervou s ktorou by podľa mňa zahanbili aj svoje o 20 rokov mladšie "JA" a bolo to neuveriteľné.

Robert mi sám o sebe pripadal, že sa absolútne neovládal, proste išiel úplne naplno a sálal toľko energie, že to, za prvé, je absolútne neľudské aby z jedneho človeka toho toľko išlo a za druhé, on ma tým tak silno nabil, že ja ešte teraz, tri dni po koncerte, lietam pár centimetrov nad zemou a cítim sa ako nejaký nadčlovek.

Som neskutočne rada, že sme na ten koncert išli úplne triezve. Ja síce veľmi ľúbim alkohol a iné dobroty, ale sú stavy aké žiadny oblbovák na celej planéte v živote nevyvolá. To čo som zažila, celá ta eufória a niečo čomu zvyknem nadávať "duševný orgazmus", to dokáže spôsobiť len hudba. A ja som to zažila už veľa krát, ale nikdy nie až do takejto miery, ešte stále je to tak silné, že mám pocit že to asi neprežijem. Kodym, cca v 96tom roku hovoril v jednom rozhovore o drogách a o takzvanom čerstvom ovocí. Nebudem to tu teraz vysvetlovať, raz sa k tomu vrátim, len môžem zodpovedne vyhlásiť, že práve on mi priniesol to najčerstvejšie ovocie aké som kedy jedla a ja už chcem tento stav permanentne navždy!

Ale vráťme sa ku koncertu, zahrali skoro všetko podstatné,a samozrejme nezahrali nič nepodstatné, ale veľmi ma potešila songa s názvom Škola je kráva venovaná milému pánovi, biskupovi Jednoty Bratské -J.A. Komenskému. Vďaka tej pesničke som prežila posledný školský rok relatívne bez ujmy. Takže to som sa vyřádila. Nechýbali najstaršie klasiky ktoré Wanastowky nahrali ešte ako jednorazový projekt v 88. roku a to Wona je hotowa a Tak mi to teda nandey
a tiež dostali priestor pesničky od Lucie - teda Panic a song Lucie, na ktorý som sa strašne tešila a aj keď to Kodym na koncertoch ktoré som videla spieval vždy inak, teraz trafil s každým svojím impulzom presne tam kam som chcela a bola to asi najúžasnejšia verzia toho songu. No a samozrejme na klasiky ako Sbírka zvadlejch růží alebo Bedna od "vole" whisky a jedna z mojich veľmi obľúbených klasík "Blbá" nezabudli tiež a oprášili aj zatiaľ posledný album pesničkami "Kto se bojí nesmí do nebe" a Slečna Anna je za vodou, samozrejme toho bolo ešte viac ale chcem sa už dostať k prídavku. Takže to skrátim.

Mám trošku zmätok v tom ako v týchto momentoch po sebe nasledovali udalosti. Ale povedzme že to bolo takto nejak:

Wanastowky sa vrátili na pódium a Robert sa pokúšal celý ten dav utíšiť. Potom pozoroval prvý rad a spýtal sa niečo ako "Chce někdo kytaru?" A vtedy sa stal asi nejaký totálny zlom v dimenziách, realita/sen a podobne a Ali bola prvá ktorá dvihla ruku a proste Robert Kodym jej dal gitaru. ALi ostala v absolútnom šoku, stískala gitaru a proste bola úplne mimo a ja som mala na mále aby som sa tiež nejakým spôsobom nezrútila alebo čo. Asi ma udržalo len to, že nasledovalo Dotknu se ohně čo som fakt cele tie roky strašne chcela počuť naživo.... Takže som sa snažila zvládnuť seba, užiť si tu pesničku poriadne(to som si teda fakt užila) a nejak dávať pozor na Ali, či je v poriadku a či ju nikto nekradne hlavne:D. Dotknu se ohně je jedna z mojich najobľúbenejších(ak nie najobľúbenejšia) pesničiek od Lucie a rovnako ako pri pesničke Lucie z tohto koncertu, aj o tejto verzii Dotknu se ohně si myslím, že to bola asi najlepšia akú doteraz kedy odohrali Lucie alebo Wanastowky. Možno to bolo spôsobené aj úplným koncom. Kapela robila poriadne dunivé pozadie, ohne horeli a v strede toho všetkého stál Robert Kodym, ukazoval na Ali a preklínal ju. Takže sa teraz Ali musí naučiť hrať na gitaru a založíme spolu kapelu, to je na Kodymovu zodpovednosť:D .

Po koncerte sa na Ali samozrejme začali vrhať ľudia ktorí ju chceli kúpiť(za 100€ prosim pekne:D:D:D:D) a všeobecne veľa neprajníkov a podobne, takže sme ich poposielali do prdele a pomaličky obe držiac gitaru sme išli do stanového mestečka, kde sme aj s gitárkou oslavovali do rána bíleho. Robert fakt asi ani netuší že ta gitara skončila v tých najsprávnejších rukách na svete, ale pochybujem že toto celé je úplná náhoda.... v tom musí byť mágia alebo čo....:)


Viem že toto fakt asi nikomu nič nepovie, sama v tom mám furt bordel, že čo sa to vlastne stalo a tak vyzerá aj toto, ale fakt podstatné je, že toto bol najúžasnejší koncert na akom som kedy bola (a to som už zažila všeličo) a zopakujem si to s nadšením ešte sto krát aspoň. Jediné čo si viem predstaviť, že by bolo ešte lepšie ako toto je ďalší koncert Wanastowiek alebo ešte koncert Lucie, čoho sa tiež určite ešte dožijem.

Takže sa teším na jeseň a nový album a na jar a nové turné - a snaď vytúžený koncert v Lucerne.


Pridám aj nejaké fotky, hneď jak sa mi dostanú do rúk. :))

2 komentáre:

  1. OMFJ!!!!! ja viem UPLNE PRESNE aky ma spocit, lebo ja mam dusevny orgazmus takmer na kazdej kapele ktoru mam rada, alebo aj na takej co som ju moc nepoznala ale nejak ma uchvati a GITARA!!!!!!!!! zomrela by som asi, a nosia by som ju cely den a cely topfest so sebou len aby mi ju nikto neslohol zo stanu alebo co....to muselo byt...och. BRUTALNE.
    Moj posledny hudobny dusevny orgazmus bol v marci ked som videla v MMC clube wishbone ash (nikomu to nic nehovori ja viem...stary oldrock proste, aj muzikanti stari, akoze taki 60nici), bola som s fotrom a jeho kamosmi a bola som tam siroko daleko jedina pod 50 a jedina zena, haha...a kedze foter s kamosmi chceli byt vzadu tak ja som sla dopredu sama a tam som sa bavila a skakala a tancovala (ako jedina, sak ti 50nici uz nevladali, ti len decentne tlieskali hehe) a vyskierala som sa na basaka a on na mna a cely koncert sme sa na seba usmievali a po koncerte sa so mnou odfotil (aj na vlastny telefon! heh) a dal mi jeho osobnu mailovu adresu. a ja taka natesena som mu napisala ale nikdy neodpisal...muzikanti su hajzli :D ale myslela som ze ma tam jebne od stastia v ten vecer :DD a jeho podpis aj ten papierik kde mi tu adresu napisal mam este furt na nastenke pred sebou, aj prave teraz hahaha).
    hudba je najlepsia vec na svete, lepsia nez drogy, zasadne chodim na koncerty triezva. (tda dve tri piva sa nerataju samozrejme...=)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No ja mam tiež často na koncertoch duševne orgazmy..a poriadne, ale toto bolo asi tak tisickrat silnejsie ako vsetko.....som z toho absolutne v prdeli, lebo som už bola fakt na velkych koncertoch a nikto toto neprekonal..... proste Kodym je neskutočny:D

    No a s tou gitarou sme to tak nejak aj robili že sme ju obidve drzali cely cas a spala s nami v stane a všetko ale potom sme ju dali kamosovi do auta radsej a chodili sme ju každu chvilu kontrolovat........

    btw to wishbone ash poznam ale nebola som na tom koncerte teda:D ale je to popiči:D

    a ked sa tak zamyslam tak zvycajne na koncertoch ked pijem tak tiež len par piv a rozbijem sa az potom ked dohrá vsetko čo chcem:D

    Lebo fakt to je čistá a dokonala pravda že neexistuje lepsia droga ako hudba:)

    OdpovedaťOdstrániť